V rodnej obci žijúceho velikána slovenskej literatúry sa uskutočnil koncom roka už tradičný Večer poézie Milana Rúfusa. Kultúrny dom v Závažnej Porube bol zaplnený do posledného miesta. Akoby aj nie. Porubänia pravidelne už niekoľko rokov organizujú večer veršov svojho veľkého rodáka.
Podujatie je známe aj ako Štebot v rodnom hniezde alebo Prijmite podané. Ten tohtoročný mal však jednu zvláštnosť. Bol jubilejný. Práve pred sto rokmi (v roku 1906) sa narodil Peter Rúfus, otec Milana a dcéry Oľgy. Dôvod na oslavu bol o to väčší, že práve polstoročie ubehlo už odvtedy, čo pred Vianocami roku 1956 uzrela svetlo sveta prvá zbierka básní M. Rúfusa Až dozrieme... Jej názov predstavoval o niečo viac ako symbol. Táto kniha básní znamenala prvý významný medzník v novodobých dejinách slovenskej literatúry. Milan, alebo ako ho jeho milovaní rodáci s láskou volajú, náš Milko, svoju prvú zbierku venoval otcovi k jeho päťdesiatinám.
Štebot v rodnom hniezde
Spomienky na Milana Rúfusa sprevádzal večer veršov nazvaný Štebot v rodnom hniezde. Bola to symbolická kytica poézie a piesní obyvateľov neveľkej dedinky pod majestátnou Poludnicou. V programe sa predstavil domáci ženský spevácky zbor. Potešil pôsobivými piesňami. V programe večera recitovali deti z miestnej Materskej školy a žiaci zo Základnej školy v Závažnej Porube. Predstavili sa domáci recitátori a nechýbali ani vzácni hostia večera. Stretnutie s veršami majstra svojím príhovorom ozvláštnil aj dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško a študentky tejto univerzity Janka Graňáková a Eva Okoličániová. Imrich Vaško je nielen znalcom, ctiteľom diela a života Milana Rúfusa, ale aj dôverným priateľom rodiny Rúfusovcov.
Jozef Šišila priniesol do rodnej Poruby pozdrav od samého majstra z Fialkového údolia. Medzi hosťami nechýbal ani staronový starosta Pavel Baráni.
Príjemnú atmosféru dotvoril aj porubský recitátor Eugen Vadovický básňou Naveky závažná. Pohladením pre dušu vyznela interpretácia básne hovoriacej o láske muža k žene s príznačným názvom List jednej žene, ktorú predniesol bratranec M. Rúfusa Ľubomír Kováč.
List ujovi básnikovi
V závere vydareného večera poézie zaznel list, ktorý napísali „ujovi básnikovi“ deti a podpísali sa všetci prítomní. Takýto list pravidelne odosielajú zo Závažnej Poruby do Fialkového údolia ako pozdravnú gratuláciu k narodeninám básnika od rodákov.
Ako však vnímajú básnika jeho spolurodáci, čo pre nich znamená?
Dušan Migaľa: „Pre mňa znamená veľa. Poznám jeho dielo, eseje, rozhovory a tie sú pre mňa úžasnou inšpiráciou. Nájdem v nich odpovede na otázky, na ktoré si sám odpovedať nedokážem.“
Pavel Baráni: „Je to velikán slovenskej literatúry. Kdekoľvek poviete, že ste zo Závažnej Poruby, tak vás poznajú podľa toho, že sa tu narodil majster Milan Rúfus.“
Obec sa z vďaky i úcty k básnikovi rozhodla kúpiť jeho rodný dom a zriadiť v ňom pamätnú expozíciu. „My sme nad touto myšlienkou uvažovali už dávnejšie, teraz sa stala skutočnosťou,“ objasňuje Dušan Migaľa. Podľa jeho slov sa začínajú už zhromažďovať predmety, ktoré sa viažu k tvorbe, osobe i dielu veľkého rodáka. „U Rúfusov bolo uskladnené veľké množstvo Milanových písomnosti, najviac z ranného obdobia, keď bol ešte študentom mikulášskeho gymnázia alebo poslucháčom vysokej školy. Tieto materiály sme zhromaždili a presunuli do Bratislavy. Tu ich majster M. Rúfus študuje a ,sortuje´,“ dodáva na záver D. Migaľa. O tieto vzácne materiály a dokumenty prejavila záujem aj Matica slovenská. Rodný dom Milana Rúfusa ako literárne múzeum by mal byť otvorený v priebehu tohto roka hneď, ako sa ukončia reštauračné práce v interiéri i exteriéri.
Básne ako bestsellery
Na ilustráciu ešte niekoľko faktov. Predaj zbierok poézie Milana Rúfusa je porovnateľný s bestsellermi. Napríklad pol roka po vyjdení zbierky Báseň a čas sa predalo šesťtisíc kusov a pripravuje sa dotlač. Z jeho Modlitbičiek sa už predalo stopäťdesiattisíc kusov. A stále sú vyhľadávané.
Milan Rúfus, ktorého básne majú vysokú intelektuálnu a umeleckú úroveň a celkom prirodzene aj veľký čitateľský ohlas, si však na reklamu nepotrpí. Rovnako ako k sebe, aj k svojim veršom je prísny. Stále však ostáva verný svojmu detstvu, rodnej obci a svojim rodným. Láskou i pokorou je naplnený celý jeho život.
