Pri prezeraní aktuálnych turistických bulletinov, obrazových publikácií o Ružomberku či zoznamujúc sa so spravodajsky spracovanými atrakciami o tomto meste na Váhu, ako aj o jeho okolí sme akosi pričasto „zakopli“ o meno Jaro Maga. Nuž, navštívili sme tohto mladého človeka, pracovníka ružomberského mestského úradu a porozprávali sme sa o jeho poslednej minuloročnej aktivite, ale aj o tohtoročných plánoch.
Vlani ste samostatne, resp. ako spoluautor pripravovali viaceré propagačné materiály o Ružomberku a jeho okolí (Cesta UNESCO I. - Vlkolínec, publikácia Ružomberok...). Symbolickú bodku za svojou minuloročnou tvorivou činnosťou v tejto oblasti ste dali nástenným kalendárom pod názvom Ružomberok v premenách času...
Tých aktivít v minulom roku bolo skutočne požehnane. Okrem iného som na začiatok decembra pripravil aj nástenný kalendár o významných miestach ružomberskej mestskej časti Černová. Ďalšie projekty, ako napríklad anglická verzia dokumentárneho filmu o Vlkolínci, sa dokončila len v týchto dňoch (aj keď film ako taký na DVD nosiči bol pokrstený už v závere minulého roka).
Vráťme sa ku kalendáru na tento rok, ktorý má skutočne pútavú podobu – porovnanie starého a nového, konfrontácia minulosti s prítomnosťou... Ako a kedy ste, najprv vo svojej mysli, spracovali tento svoj zámer?
Raz som sa zle vyspal...
Takto nie... Odpovedajte vážne, priblížte nám svoje myšlienkové postupy, dovoľte nám nakuknúť do duše umelca, ktorý príde na dobrý nápad.
Nuž dobre, určite nielen mňa, ale aj mnohým iným Ružomberčanom „napadla“ myšlienka porovnať niektorú súčasnú lokalitu mesta s pohľadom spred dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich rokov... Lenže tento luxus - porovnávať - si mohli dovoliť len pamätníci, ktorí vedia, že na tom či onom mieste v meste niekedy stálo to alebo ono, dané miesto vyzeralo tak alebo onak. A tak som sa rozhodol, že porovnávať budeme aj my... mladší.
Áno, už to skutočne možné je. Veď ktokoľvek môže chytiť do rúk kalendár s takmer tridsiatkou starých pohľadov na dobovú realitu a porovnávať ich so súčasnou, znovu aj fotografickou skutočnosťou. A propos, odkiaľ ste mali staré zábery zachytené fotografickým objektívom?
Fotky mi požičalo Liptovské múzeum v Ružomberku. Vyberal som si z asi stovky záberov, no neraz to bola syzifovská práca. Najprv som si urobil prvý, tzv. hrubý výber dobových fotografií, potom som ich oskenoval a začal upravovať, čistiť. Neraz som musel urobiť výrez z pôvodnej fotky, pretože niektoré jej časti sa už nedali upraviť do reprodukovateľnej podoby. Ak kalendár ako celok bude predstavovať sto percent práce, tak 70 % času som musel obetovať úprave starých fotografií. A keď sa pozerám na niektoré z nich už reprodukované v kalendári, ešte by som im venoval viac pozornosti.
V poriadku, po týždňoch piplavej práce ste teda mali historické zábery pripravené. Prišla na rad druhá etapa – každá fotka bola urobená z určitého uhlu, z nejakej výšky. A vy ste určite chceli vystihnúť ten správny, identický, ale novodobý záber. Koľko nových fotografií ste priemerne urobili, kým sa váš uhol pohľadu zhodoval s tým dobovým?
Pripomenúť v tejto súvislosti musím, že niektoré aktuálne fotografie pre kalendár urobil aj Dušan Kolesár. Vráťme sa však k pôvodnej otázke. Niekedy som s novými fotografiami vôbec nebol spokojný a dobovú fotku som musel vyradiť. V priemere som však urobil 10 – 12 nových fotiek, kým som bol ako-tak spokojný. Fotil som napríklad aj vydriapajúc sa na strom, lebo niekedy v minulosti v miestach, odkiaľ dobový fotograf bez námahy urobil svoj záber, povedzme zo strechy, niečo stálo. Dnes tam ale už žiadny objekt, na ktorý by dom vyliezol, nebol. A tak som sa liepal kde-kade, len aby som zachoval ten správny uhol pohľadu. Alebo inak – mal som zaujímavú dobovú fotografiu, ale novodobý pohľad daným smerom som nemohol urobiť, pretože výhľad mi zakrývala budova postavená len nedávno. Klopal som neraz aj na dvere bytov neznámych ľudí s dosť nezvyčajnou požiadavkou – môžem si urobiť z okna vašej obývačky jeden záber?
Nie vždy však bol dodržaný správny uhol záberu...
Musím vás poopraviť – nie vždy sa dal dodržať správny uhol pôvodného pohľadu. Vysvetlím to na jednom jednoduchom príklade – v máji je v kalendári na historickej fotografii zachytená ružomberská celulózka. Ten istý uhol pohľadu by v súčasnosti nezachytil ani kúzelník, pretože niekdajšia rovina bola rokmi zvýšená o niekoľko metrov umelými nánosmi a dnes tadiaľ vedie cesta smerom na Liptovský Mikuláš s križovatkou na Banskú Bystricu. Aj lesy boli v minulosti menej zarastené, takže ten prvotný pohľad na novodobú fotografiu vyzerá rozdielne. Ale siluety vrchov sú zachované.
Keď sme už pri zeleni, nemáte pocit, že dnešný Ružomberok je zelenší, krajší?
To nie, zelene nie je v meste viac. To len tá nízka zeleň na dobových fotografiách rokmi povyrástla. Veľmi dobre to vidno povedzme na “augustových“ fotografiách. Pri niekdajšej Meštianskej škole je zelene ako mastný fliačik, no dnes je ružomberská základná škola zahalená do zeleného rúcha z každej strany. A pritom ide o ten istý objekt.
A čo texty pod fotografiami? Aj tie majú osobitú, zaujímavú vypovednú hodnotu.
To preto, lebo ich autorom je Rastislav Kendera, vynikajúci znalec ružomberskej histórie.
Teda, niekdajší a terajší Ružomberok už môžu porovnávať aj mladí. Aké je teda resumé - mesto bolo krajšie v minulosti alebo je príťažlivejšie v prítomnosti?
To je veľmi ťažká otázka... V podstate je nezodpovedateľná. V niečom bol Ružomberok krajší v minulosti, v niečom je príťažlivejší v prítomnosti. A v tejto súvislosti nesmieme zabúdať na jeden dôležitý aspekt – niekomu sa páči to, inému ono, niečo nové je vydarenejšie, v niečom sa architekti poriadne sekli. Mám pokračovať vo vymenovávaní možností nemožnosti objektívneho porovnania starým s novým?!
Myslíme si, že nie, pretože aj v tomto prípade zrejme platí to pravé slovenské – sto ľudí, sto chutí (názorov). Prezraďte radšej svoje tohtoročné tvorivé zámery?
V prvom rade sa dobre vyspať, oddýchnuť si...
Nie, nie, nie, tie vaše nonšalantné, zámerne nedbanlivé, nenútené odpovede nie sú tým, čo chceme počuť...
Teda inak - po mnohých rokoch chcenia sa konečne zrealizuje jedna zaujímavá myšlienka - historická mapa Ružomberka. Kolektív spoluautorov, ktorého som aj ja členom, končí prípravu mapy mesta, na ktorej budú vyznačené významné objekty a ďalšie pamätihodnosti, ktoré stoja za povšimnutie. Na zadnej časti mapy bude základný popis miesta, ktorý turisti môžu navštíviť. Na tomto mapovom sprievodcovi mesta budú zaznamenané aj turistické atrakcie v blízkosti Ružomberka – Likavský hrad, Bešeňová... A ďalšie zámery v prospech rozvoja turizmu v meste? Je ich omnoho viac, ale mnohí poznajú to známe tvrdenie – bude sa mi chcieť robiť, keď budú na to peniaze. Znovu inak povedané, podrobnejšie o ďalších aktivitách až potom, keď niekto otvorí plný mešec peňazí a nám sa začne „chcieť“ robiť.
