Jozef ešte ráno netušil, že v podvečer bude Jozefom a spolu s Máriou alias Luciou Ruskovskou zasadne k jasličkám, v ktorých zaspal malý Ježiš. Veru tak. Ochotník Dušan Strapoň zastúpil pôvodného, ale práve chorého Jozefa v živom betleheme v Múzeu slovenskej dediny v Pribyline tesne pred Silvestrom. Nebol to len tak hocijaký živý betlehem. Mal desiate výročie. A za celých desať rokov ho mala pod palcom pracovníčka Liptovského múzea Anna Kolkusová a po desaťkrát v ňom boli anjelikmi sestry Eliška a Barbora Račkové. Kedysi malé dievčatká, ktoré do betlehemu priviedla ich mama Zdena, dnes maturantky. „Od malička som v betleheme bola anjelom, jedine anjelom,“ zdupľovala staršia Eliška. „Pocity boli vždy super. Všetci ľudia, ktorí k betlehemu prišli, boli zlatí, fotili buď celý betlehem, alebo prišli aj medzi nás, a tak robili fotky. Len zima nám je vždy dosť veľká aj dnes, hoci sme pod bielym rúchom poriadne naobliekaní.“ Celá betlehemská družina Eliškine slová potvrdila. Dokonca si zaspomínali na prvý betlehem v roku 1996. Robili ho síce v jednej z dreveníc – vo vyhni, no keďže bola mínus dvadsaťdvastupňová zima, dievčatám, ktoré hrali na flautách, sa na nich zrážali kryštáliky ľadu a bolo po hudbe. „Bolo to kruté, vždy sme sa len na chvíľu mohli ísť zohriať a naspäť do betlehemu,“ striaslo od zimy Elišku.
„Ja som Jozefom po prvýkrát, ale si pamätám, že Gizela raz zožrala dary, ktoré pred Jezuliatko položili Traja králi,“ pridal Dušan príhodu, v ktorej hlavnou aktérkou bola oslica Gizela. Toho roku bola pre istotu priviazaná natesno k žliabu. Jednak preto, aby nezasahovala nevhodne do programu, jednak preto, že Lucia v úlohe Márie mala z nej strach. Oslica sa však správala profesionálne, požierala seno a bola si vedomá toho, že aj ona už po desať ráz účinkuje v živom betleheme spolu s ovcou a kozou zo skanzenu. Dokonca v jeden rok ich slávnostne previezli do Čierneho orla v L. Mikuláši a tam na nádvorí pre Liptovskomikulášanov zahrali svoje historické postavy.
„Eliška s Barborkou boli vôbec prvé anjele, ktoré boli tu v skanzene,“ doplnila anjelské sestry mama Zdena Račková. A ani sa nikdy nepriečili, vraj mama zavelila a dievčatá sa bez reptania menili na anjelov.
K živému betlehemu 2006 sa neprišli pokloniť Traja králi, ale... „folklórna skupina z Liptovskej Tepličky s pásmom koledovania a poklonenia sa Ježiškovi v jasličkách a spevácka skupina dievčat zo Základnej školy z Liptovských Sliačov,“ predstavila krojované skupiny Anna Kolkusová. „Za desať rokov sa zdá, že betlehemy boli rovnaké, no ten prvý bol asi najzvláštnejší. Vtedy bolo i najviac ľudí, natáčala ho televízia a dodnes je v programe vždy na Vianoce. Kedysi sme robili aj zemianske Vianoce v kaštieli a opakovali sme ich niekoľkokrát. No teraz začína byť problém s aktivistami, musíme sa s tým popasovať, aby sme mali ľudí na programy. Doteraz sa do stovky ľudí vystriedalo na rôznych takýchto oživovačkách. Aj betlehemy bývali väčšie – s Troma kráľmi, pastiermi, s vlastnými postavičkami...“
