Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Cisár aj svište v Štróblovej vile

Medzi najdokonalejšie sochy sveta zaradili v parížskom Louvri aj sochu starej ženy, ktorá sedí v kresle a v lone má otvorenú knihu. Jej autorom je sochár Alojz Štróbl. Narodil sa v Kráľovej Lehote a zobrazil v nej svoju matku. Bronzová kópia sochy je pred Galériou P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, mramorová v Maďarskej národnej galérii a pieskovcová blízko rodného domu Alojza Štróbla v Kráľovej Lehote. Nedávno sme si pripomenuli 150. výročie jeho narodenia. Pri tejto príležitosti otvorili koncom minulého roka v galérii výstavy Štróblových diel, vydali katalóg, ktorého podstatnú časť tvorí životopis sochára. Jeho autorom je František Bizub. Už dva roky je na dôchodku, predtým štyridsať rokov pracoval na železnici. K jeho koníčkom patrí história, včelárstvo a cestovanie. Vlani pokrstili vodou z Váhu jeho monografiu o Kráľovej Lehote a napísal aj množstvo článkov do rôznych včelárskych časopisov. Keďže ako železničiar mohol cestovať takmer zadarmo, precestoval vlakom celú Európu a bol až za polárnym kruhom.


Čím vás Štróbl zaujal a prečo ste sa rozhodli napísať jeho podrobný životopis?
Pôvodne som chcel najskôr napísať knihu o včelách, ale už vyše desať rokov som zbieral aj materiály o Štróblovi. Môj rodný dom na brehu Váhu totiž susedí s rodným domom Alojza Štróbla. Už ako malý chlapec som sa hrával v priestoroch jeho bývalého letného sídla v Kráľovej Lehote. Moja matka tam robila v kuchyni a ja som sa okolo nej motal. Zo začiatku som sa bál rodinných hrobov na pokraji lesa, sochy diviaka so psom aj sochy umelcovej matky. Ale potom mi jej kniha, ktorú drží v lone, často slúžila ako sedadlo. Aj prvé mliečne zuby som si tam vybil, keď som sa skotúľal z veže dolu točitými schodmi. Ako mládenec som sa v jazere v parku v lete člnkoval a kúpal, v zime zasa korčuľoval. Z rozprávania matky, rodiny i známych, ktorí si Alojza Štróbla, jeho manželku a sestru Žofiu ešte pamätali, som sa veľa dozvedel. Pochopil som, že to bol výnimočný človek a mrzelo ma, že na Slovensku sa mu nedostalo takého uznania, aké by si zaslúžil. Preto som najmä po roku 1989 začal intenzívne pátrať po jeho stopách. Zo štúdia dobových novín, časopisov a kníh, z návštev galérií, múzeí a knižníc, z viacerých ciest do Maďarska, najmä do Budapešti a z rodinného archívu Štróblovcov, z ktorého mi sochárovi vnuci ochotne poskytli mnohé písomné doklady a fotografie, som zostavil monografiu. Lebo kniha o našom rodákovi, ktorý výrazne ovplyvnil sochárstvo na prelome 19. a 20. storočia a vychovával najvýznamnejšie osobnosti nasledujúcej generácie slovenského sochárstva, na Slovensku chýbala. Chcel som, aby sa verejnosť dozvedela, aký to bol človek a že naňho môžeme byť právom hrdí.

V Kráľovej Lehote sa síce Štróbl narodil a prežil detstvo a mladosť, ale väčšinu života prežil v Budapešti. Možno preto Slováci naňho tak trochu zabudli...
To je pravda, ale on nikdy na Kráľovu Lehotu nezabudol a často sa do nej vracal. Rodičia Alojza Štróbla prišli do Kráľovej Lehoty na pozvanie arcivojvodu Albrechta, ktorý si prenajal železiareň na liptovskohrádockej Maši. Alojzov otec tam pracoval ako pokladník. Bývali na samote, ktorá sa volala Frischfeuer – čerstvý oheň. Asi preto, že tam stál do roku 1875 hámor, v ktorom sa spracovávalo železo z maše na kované klince a podkovy a stále tam horel oheň. Tam Alojz už ako 14-ročný z kusa železa vykoval svoj prvý umelecký výtvor, ľudskú hlavu podobajúcu sa na kováčskeho majstra Kursmidta. Do školy chodil najskôr v Kráľovej Lehote, potom do Hrádku a na gymnázium do Levoče. Ale učiť sa mu veľmi nechcelo, tak ho prísny otec zo štúdia stiahol a zamestnal v hámri pri dome ako praktikanta. Potom išiel za učňa do železiarní v Třinci, kde modeloval ornamenty na ozdoby železných kachieľ. Jeho brat Hugo videl, že je nadaný a presvedčil rodinnú radu, aby Alojza poslali študovať do Viedne na umeleckú priemyslovku. Keď ju dokončil, prijali ho na Akadémiu vo Viedni. Tam si ho všimol cisár František Jozef I., ktorého neskôr Štróbl viackrát stvárnil v svojich sochách. V Budapešti mu dal dokonca zriadiť prvý ateliér vo vojenských kasárňach, volal ho „meine Štrobelino“, povýšil ho do šľachtického stavu a dokonca ho údajne navštívil aj v jeho vile.

Cisár František Jozef I. Bol v Kráľovej Lehote?
Bola to zrejme utajená cesta a oficiálne pramene sa o nej nezmieňujú. Ale Štróblov priateľ, lekár a spisovateľ František Sáád, rodák z L. Hrádku, ju spomína vo svojej knihe. V ateliéri mal Štróbl okrem iného aj kopu skál. Keď tam bol cisár so svojím sprievodom, vojaci zrazu začuli škrabot a hneď vraj vyťahovali pištole a tasili meče. Štróbl im vysvetlil, že to sú iba jeho svište, ktoré bývali v ateliéri v skalách. V jednej maďarskej knižke sa píše, že v tom čase bol na železnici v  Kežmarku postavený cisársky stan, takže je pravdepodobné, že sa cestou mohol zastaviť aj v Štróblovej vile.

Štróbl bol bezpochyby veľký sochár, ale aký bol človek?
V prvom rade veľmi pracovitý, veď počas svojho života urobil približne šesťsto sôch, a nie hocijakých. Odpočíval vraj len vtedy, keď bol chorý. Takmer štyridsať rokov bol profesorom a riaditeľom Vysokej sochárskej školy v Budapešti, preto je logické, že veľa jeho sôch je v Maďarsku. Asi najznámejšia je jeho veľká jazdecká socha sv. Štefana v Budapešti, Studňa kráľa Mateja, sochy v bazilike sv. Štefana, sochy cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Sisi a mnohých významných osobností. Dodnes nechápem, ako to mohol všetko stihnúť a obdivujem jeho zručnosť, lebo jeho sochy sú do detailov prepracované a vyzerajú ako živé. Štróbl to nemal ľahké. Keďže vtedy bolo Rakúsko-Uhorsko a on bol pôvodom Slovák, novinári v Budapešti mu nadávali do butatótov, teda hlúpych Slovákov. A keď v roku 1918 Rakúsko-Uhorsko zaniklo a vzniklo Československo, niektorí Slováci ho označili zase za maďaróna a chceli mu zobrať rodinný majetok. Dva roky sa na Liptov nemohol vrátiť a na jeho vilu si robil zálusk Spolok slovenských umelcov. Maliar Peter Július Kern sa usiloval založiť v nej maliarsku kolóniu. Štróbl bol z toho nešťastný a myslím si, že ho to duševne aj fyzicky podlomilo. Ale potom sa to vyriešilo. Keď sľúbil, že bude vychovávať slovenských sochárov, tak mu vilu vrátili a od roku 1921 v nej znovu trávil s rodinou každé leto.

Čo robieval v Liptove okrem toho, že modeloval sochy? Aké mal koníčky?
V Liptove urobil Štróbl veľa sôch a búst prevažne z hybskej hliny. Napríklad reliéf kráľa Mateja Korvína, bustu tabulárneho sudca z L. Hrádku Kolomala Vitáliša, busty mnohých Liptákov aj svojich detí. Keď synovu bustu, ktorá predstavovala torzo muža, ako vystupuje z Váhu, doniesol vypáliť do pece hybského hrnčiara, hrnčiar smutne poznamenal: „Taký mladý a už bez rúk...“ Štróbl urobil v Kráľovej Lehote aj návrh na pamätník Jánošíka. Chcel ho vytesať z kameňa v dvojnásobnej veľkosti a postaviť na skalu blízko vily, aby sa pozeral pozdĺž Váhu na pánov do Mikuláša. Okrem hybskej hliny používal aj žulu z Nižnej Boce. Urobil z nej napríklad lavicu, na ktorej sedí pred poľnohospodárskym múzeom v Budapešti gróf Károly.

A čo tie koníčky?
Aj keď bol Štróbl významnou osobnosťou, rád sa pohyboval medzi obyčajnými dedinčanmi. Na jarmok do Hýb chodieval údajne v sedliackom obleku a na rebriniaku ťahanom volmi. V slovenskom kroji, v krpcoch a košeli putoval do Ríma, aby si tam odkopíroval Michelangelovu sochu Mojžiša. Hovorí sa, že pri vatre na poľane Vachtárovej v bačovskom kroji hrával na gajdách, vedel trúbiť aj na pastierskych trúbkach a na Vianoce chodil koledovať po liptovských dedinách. Mal rád prírodu, chodil na poľovačky a rybačky. Na potoku Hybica dal vybudovať rybník na pstruhy, jeho hrádza sa zachovala dodnes. Ako prvý v Uhorsku vyhotovil aj sochy mnohých zvierat. Jeho Ranený diviak je pred lesníckym múzeom v L. Hrádku, bronzová kópia sochy stojí pred Galériou P. M. Bohúňa. Štróbl sa plavil aj na plti dolu Váhom. Na jednej z fotografií je vidno dym, akoby plť horela. Ale nehorela, to si na nej Štróbl s priateľmi opekali slaninku.

Ako vyzerala Štróblova vila v časoch vášho detstva a čo je v nej dnes?
Štróbl kúpil svoj rodný dom v Kráľovej Lehote aj s okolitými pozemkami od Lesného úradu v L. Hrádku v roku 1891 a postupne ju prestaval na letohrádok s vežou. Okolo najvyššej časti veže bola drevená vyhliadková veranda a na štíte strechy bol donedávna veterník zobrazujúci bájneho okrídleného koňa Pegasa. Vedľa veže bola studňa s dvojramenným krížom, ktorý za socializmu odstránili a kúsok od nej socha bociana pripraveného na vzlietnutie. V 50-tych rokoch bocian zmizol, odviezli ho kamsi do Čiech. Bola taká doba, že sochy si veľmi nevážili a každý bral, čo videl. Na mieste, kde bol predtým hámor, dal Štróbl vykopať jazierko, v ktorom bolo veľa rýb a v strede ostrov so smútočnou vŕbou. Pod ňou bola psia búda a reťaz zo psom vysekané z mramoru. Kam sa podeli, neviem. Pamätám sa ešte na zvyšky sochárskeho ateliéru, ktorý tam kedysi bol, ale ostal po ňom už iba krb. Na chodbe bol reliéf madony s dieťaťom, ale ten sa tiež niekde stratil. Po Štróblovej smrti vilu využívala jeho manželka Alojzia. Mimochodom, bola o dvadsať rokov mladšia a bola to jeho neter. Mali spolu tri deti, jedno dvojročné zomrelo. Neskôr sa Alojzia odsťahovala do Budapešti a v roku 1942 vilu predala vtedajšej Dunajplavbe. Potom patrila istý čas ministerstvu školstva, boli tu školy v prírode a pionieri ju riadne zdevastovali. Neskôr bola majetkom bývalého krajského národného výboru, okresného výboru a napokon ju vrátili Dunajplavbe, ktorú medzičasom premenovali. Dnes sa volá Slovenská plavba a prístavy Bratislava. Jej patrí vila v súčasnosti a chodia sa do nej rekreovať jej zamestnanci.

•••

V katalógu venovanom Alojzovi Štróblovi sa dočítate veľa zaujímavostí o sochárovi aj jeho vile. Vydala ho Galéria P. M. Bohúňa v spolupráci so Slovenskou národnou galériou a s finančnou podporou ministerstva kultúry, Komunitnej nadácie Liptov a obcí Kráľová Lehota a Hybe. Výstavu Štróblových sôch si v liptovskomikulášskej galérii môžete pozrieť do konca marca, v apríli poputuje do Zvolena a v septembri do Bratislavy.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 078
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 546
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 319
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 283
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 656
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 939
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 452
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 883

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  6. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  7. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 815
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 916
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 416
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Švošov, ilustračná foto.

Všetci traja účastníci 6. ligy z Liptova si pripísali v prvom kole novej sezóny víťazstvá.


Ján Svrček 7 h
Závažná Poruba v modrom sa v prvom kole ukázala v dobrom svetle.

Futbalisti zo Závažnej Poruby skončili v minulej sezóne v 4. lige poslední. Ale v tej novej, 5. lige, chcú ísť vyššie a za svojím cieľom si idú od prvého kola, v ktorom vyhrali vysoko a svojho súpera deklasovali 4:0.


10 h

Poznáme výhercov veľkej záhradkárskej súťaže.


11 h
Omladnutý káder L. Hrádku v zelenom.

V 4. lige, majstrovstvo regiónu sa mali predstaviť v prvom kole všetky tri liptovské celky. Napokon svoj zápas odohrali len futbalisti z Liptovského Hrádku, aj to v oklieštenej zostave a bez trénera.


12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


7. aug

Mesto v odvolaní spochybnilo výpoveď svedka.


15 h

Ani v oblastných futbalových súťažiach nebola núdza o zaujímavé zápasy.


a 1 ďalší 7. aug

Náklady za múku, ryžu alebo olej súpli prevádzkam o tristo percent.


17 h

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  6. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  7. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 815
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 916
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 416
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu