Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Cisár aj svište v Štróblovej vile

Medzi najdokonalejšie sochy sveta zaradili v parížskom Louvri aj sochu starej ženy, ktorá sedí v kresle a v lone má otvorenú knihu. Jej autorom je sochár Alojz Štróbl. Narodil sa v Kráľovej Lehote a zobrazil v nej svoju matku. Bronzová kópia sochy je pred Galériou P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, mramorová v Maďarskej národnej galérii a pieskovcová blízko rodného domu Alojza Štróbla v Kráľovej Lehote. Nedávno sme si pripomenuli 150. výročie jeho narodenia. Pri tejto príležitosti otvorili koncom minulého roka v galérii výstavy Štróblových diel, vydali katalóg, ktorého podstatnú časť tvorí životopis sochára. Jeho autorom je František Bizub. Už dva roky je na dôchodku, predtým štyridsať rokov pracoval na železnici. K jeho koníčkom patrí história, včelárstvo a cestovanie. Vlani pokrstili vodou z Váhu jeho monografiu o Kráľovej Lehote a napísal aj množstvo článkov do rôznych včelárskych časopisov. Keďže ako železničiar mohol cestovať takmer zadarmo, precestoval vlakom celú Európu a bol až za polárnym kruhom.


Čím vás Štróbl zaujal a prečo ste sa rozhodli napísať jeho podrobný životopis?
Pôvodne som chcel najskôr napísať knihu o včelách, ale už vyše desať rokov som zbieral aj materiály o Štróblovi. Môj rodný dom na brehu Váhu totiž susedí s rodným domom Alojza Štróbla. Už ako malý chlapec som sa hrával v priestoroch jeho bývalého letného sídla v Kráľovej Lehote. Moja matka tam robila v kuchyni a ja som sa okolo nej motal. Zo začiatku som sa bál rodinných hrobov na pokraji lesa, sochy diviaka so psom aj sochy umelcovej matky. Ale potom mi jej kniha, ktorú drží v lone, často slúžila ako sedadlo. Aj prvé mliečne zuby som si tam vybil, keď som sa skotúľal z veže dolu točitými schodmi. Ako mládenec som sa v jazere v parku v lete člnkoval a kúpal, v zime zasa korčuľoval. Z rozprávania matky, rodiny i známych, ktorí si Alojza Štróbla, jeho manželku a sestru Žofiu ešte pamätali, som sa veľa dozvedel. Pochopil som, že to bol výnimočný človek a mrzelo ma, že na Slovensku sa mu nedostalo takého uznania, aké by si zaslúžil. Preto som najmä po roku 1989 začal intenzívne pátrať po jeho stopách. Zo štúdia dobových novín, časopisov a kníh, z návštev galérií, múzeí a knižníc, z viacerých ciest do Maďarska, najmä do Budapešti a z rodinného archívu Štróblovcov, z ktorého mi sochárovi vnuci ochotne poskytli mnohé písomné doklady a fotografie, som zostavil monografiu. Lebo kniha o našom rodákovi, ktorý výrazne ovplyvnil sochárstvo na prelome 19. a 20. storočia a vychovával najvýznamnejšie osobnosti nasledujúcej generácie slovenského sochárstva, na Slovensku chýbala. Chcel som, aby sa verejnosť dozvedela, aký to bol človek a že naňho môžeme byť právom hrdí.

V Kráľovej Lehote sa síce Štróbl narodil a prežil detstvo a mladosť, ale väčšinu života prežil v Budapešti. Možno preto Slováci naňho tak trochu zabudli...
To je pravda, ale on nikdy na Kráľovu Lehotu nezabudol a často sa do nej vracal. Rodičia Alojza Štróbla prišli do Kráľovej Lehoty na pozvanie arcivojvodu Albrechta, ktorý si prenajal železiareň na liptovskohrádockej Maši. Alojzov otec tam pracoval ako pokladník. Bývali na samote, ktorá sa volala Frischfeuer – čerstvý oheň. Asi preto, že tam stál do roku 1875 hámor, v ktorom sa spracovávalo železo z maše na kované klince a podkovy a stále tam horel oheň. Tam Alojz už ako 14-ročný z kusa železa vykoval svoj prvý umelecký výtvor, ľudskú hlavu podobajúcu sa na kováčskeho majstra Kursmidta. Do školy chodil najskôr v Kráľovej Lehote, potom do Hrádku a na gymnázium do Levoče. Ale učiť sa mu veľmi nechcelo, tak ho prísny otec zo štúdia stiahol a zamestnal v hámri pri dome ako praktikanta. Potom išiel za učňa do železiarní v Třinci, kde modeloval ornamenty na ozdoby železných kachieľ. Jeho brat Hugo videl, že je nadaný a presvedčil rodinnú radu, aby Alojza poslali študovať do Viedne na umeleckú priemyslovku. Keď ju dokončil, prijali ho na Akadémiu vo Viedni. Tam si ho všimol cisár František Jozef I., ktorého neskôr Štróbl viackrát stvárnil v svojich sochách. V Budapešti mu dal dokonca zriadiť prvý ateliér vo vojenských kasárňach, volal ho „meine Štrobelino“, povýšil ho do šľachtického stavu a dokonca ho údajne navštívil aj v jeho vile.

Cisár František Jozef I. Bol v Kráľovej Lehote?
Bola to zrejme utajená cesta a oficiálne pramene sa o nej nezmieňujú. Ale Štróblov priateľ, lekár a spisovateľ František Sáád, rodák z L. Hrádku, ju spomína vo svojej knihe. V ateliéri mal Štróbl okrem iného aj kopu skál. Keď tam bol cisár so svojím sprievodom, vojaci zrazu začuli škrabot a hneď vraj vyťahovali pištole a tasili meče. Štróbl im vysvetlil, že to sú iba jeho svište, ktoré bývali v ateliéri v skalách. V jednej maďarskej knižke sa píše, že v tom čase bol na železnici v  Kežmarku postavený cisársky stan, takže je pravdepodobné, že sa cestou mohol zastaviť aj v Štróblovej vile.

Štróbl bol bezpochyby veľký sochár, ale aký bol človek?
V prvom rade veľmi pracovitý, veď počas svojho života urobil približne šesťsto sôch, a nie hocijakých. Odpočíval vraj len vtedy, keď bol chorý. Takmer štyridsať rokov bol profesorom a riaditeľom Vysokej sochárskej školy v Budapešti, preto je logické, že veľa jeho sôch je v Maďarsku. Asi najznámejšia je jeho veľká jazdecká socha sv. Štefana v Budapešti, Studňa kráľa Mateja, sochy v bazilike sv. Štefana, sochy cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Sisi a mnohých významných osobností. Dodnes nechápem, ako to mohol všetko stihnúť a obdivujem jeho zručnosť, lebo jeho sochy sú do detailov prepracované a vyzerajú ako živé. Štróbl to nemal ľahké. Keďže vtedy bolo Rakúsko-Uhorsko a on bol pôvodom Slovák, novinári v Budapešti mu nadávali do butatótov, teda hlúpych Slovákov. A keď v roku 1918 Rakúsko-Uhorsko zaniklo a vzniklo Československo, niektorí Slováci ho označili zase za maďaróna a chceli mu zobrať rodinný majetok. Dva roky sa na Liptov nemohol vrátiť a na jeho vilu si robil zálusk Spolok slovenských umelcov. Maliar Peter Július Kern sa usiloval založiť v nej maliarsku kolóniu. Štróbl bol z toho nešťastný a myslím si, že ho to duševne aj fyzicky podlomilo. Ale potom sa to vyriešilo. Keď sľúbil, že bude vychovávať slovenských sochárov, tak mu vilu vrátili a od roku 1921 v nej znovu trávil s rodinou každé leto.

Čo robieval v Liptove okrem toho, že modeloval sochy? Aké mal koníčky?
V Liptove urobil Štróbl veľa sôch a búst prevažne z hybskej hliny. Napríklad reliéf kráľa Mateja Korvína, bustu tabulárneho sudca z L. Hrádku Kolomala Vitáliša, busty mnohých Liptákov aj svojich detí. Keď synovu bustu, ktorá predstavovala torzo muža, ako vystupuje z Váhu, doniesol vypáliť do pece hybského hrnčiara, hrnčiar smutne poznamenal: „Taký mladý a už bez rúk...“ Štróbl urobil v Kráľovej Lehote aj návrh na pamätník Jánošíka. Chcel ho vytesať z kameňa v dvojnásobnej veľkosti a postaviť na skalu blízko vily, aby sa pozeral pozdĺž Váhu na pánov do Mikuláša. Okrem hybskej hliny používal aj žulu z Nižnej Boce. Urobil z nej napríklad lavicu, na ktorej sedí pred poľnohospodárskym múzeom v Budapešti gróf Károly.

A čo tie koníčky?
Aj keď bol Štróbl významnou osobnosťou, rád sa pohyboval medzi obyčajnými dedinčanmi. Na jarmok do Hýb chodieval údajne v sedliackom obleku a na rebriniaku ťahanom volmi. V slovenskom kroji, v krpcoch a košeli putoval do Ríma, aby si tam odkopíroval Michelangelovu sochu Mojžiša. Hovorí sa, že pri vatre na poľane Vachtárovej v bačovskom kroji hrával na gajdách, vedel trúbiť aj na pastierskych trúbkach a na Vianoce chodil koledovať po liptovských dedinách. Mal rád prírodu, chodil na poľovačky a rybačky. Na potoku Hybica dal vybudovať rybník na pstruhy, jeho hrádza sa zachovala dodnes. Ako prvý v Uhorsku vyhotovil aj sochy mnohých zvierat. Jeho Ranený diviak je pred lesníckym múzeom v L. Hrádku, bronzová kópia sochy stojí pred Galériou P. M. Bohúňa. Štróbl sa plavil aj na plti dolu Váhom. Na jednej z fotografií je vidno dym, akoby plť horela. Ale nehorela, to si na nej Štróbl s priateľmi opekali slaninku.

Ako vyzerala Štróblova vila v časoch vášho detstva a čo je v nej dnes?
Štróbl kúpil svoj rodný dom v Kráľovej Lehote aj s okolitými pozemkami od Lesného úradu v L. Hrádku v roku 1891 a postupne ju prestaval na letohrádok s vežou. Okolo najvyššej časti veže bola drevená vyhliadková veranda a na štíte strechy bol donedávna veterník zobrazujúci bájneho okrídleného koňa Pegasa. Vedľa veže bola studňa s dvojramenným krížom, ktorý za socializmu odstránili a kúsok od nej socha bociana pripraveného na vzlietnutie. V 50-tych rokoch bocian zmizol, odviezli ho kamsi do Čiech. Bola taká doba, že sochy si veľmi nevážili a každý bral, čo videl. Na mieste, kde bol predtým hámor, dal Štróbl vykopať jazierko, v ktorom bolo veľa rýb a v strede ostrov so smútočnou vŕbou. Pod ňou bola psia búda a reťaz zo psom vysekané z mramoru. Kam sa podeli, neviem. Pamätám sa ešte na zvyšky sochárskeho ateliéru, ktorý tam kedysi bol, ale ostal po ňom už iba krb. Na chodbe bol reliéf madony s dieťaťom, ale ten sa tiež niekde stratil. Po Štróblovej smrti vilu využívala jeho manželka Alojzia. Mimochodom, bola o dvadsať rokov mladšia a bola to jeho neter. Mali spolu tri deti, jedno dvojročné zomrelo. Neskôr sa Alojzia odsťahovala do Budapešti a v roku 1942 vilu predala vtedajšej Dunajplavbe. Potom patrila istý čas ministerstvu školstva, boli tu školy v prírode a pionieri ju riadne zdevastovali. Neskôr bola majetkom bývalého krajského národného výboru, okresného výboru a napokon ju vrátili Dunajplavbe, ktorú medzičasom premenovali. Dnes sa volá Slovenská plavba a prístavy Bratislava. Jej patrí vila v súčasnosti a chodia sa do nej rekreovať jej zamestnanci.

•••

V katalógu venovanom Alojzovi Štróblovi sa dočítate veľa zaujímavostí o sochárovi aj jeho vile. Vydala ho Galéria P. M. Bohúňa v spolupráci so Slovenskou národnou galériou a s finančnou podporou ministerstva kultúry, Komunitnej nadácie Liptov a obcí Kráľová Lehota a Hybe. Výstavu Štróblových sôch si v liptovskomikulášskej galérii môžete pozrieť do konca marca, v apríli poputuje do Zvolena a v septembri do Bratislavy.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 713
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 598
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 650
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 667
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 392
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 268
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 637
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 362
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 358
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?