Tatranci dúfajú, že chytia druhý dych
„Neustále som otvorene rozprával, že prístup radnice k hlavnému futbalovému klubu na úrovni mesta musí byť diametrálne odlišný. Predošlé vedenie malo rezervovaný prístup k futbalu, no či chceme, alebo nechceme, je to predsa najrozšírenejší športový fenomén,“ konštatoval na úvod našej novoročnej inšpekcie v FK Tatran NAO L. Mikuláš jeho prezident Milan Mikušiak. „Dlhú dobu sa nám darilo doslova v provizórnych podmienkach, oproti konkurencii prakticky amatérskych, udržiavať vzostupný trend. Vďaka za to patrí zanieteniu všetkých hráčov, trénerov a funkcionárov.“
V akej pozícii teda, podľa vás, Tatran je?
Počas jesenného priateľského stretnutia s majstrami na našom štadióne vytiahol naslovovzatý profesionál s mikrofónom Karol Polák zaujímavú repliku: „Ružomberský futbal v minulom roku síce veľkolepo a zaslúžene oslávil storočnicu, ale mikulášsky je ešte o desať rokov starší.“ Hlavne tí starší priaznivci vedia, ako zodpovedne sa komentátorský mág pripravuje na každé svoje vystúpenie, preto nie je dôvod mu neveriť. Stojíme teda na ohromných tradíciách a koreňoch. Škoda potlačenia rozvoja futbalu v meste v sedemdesiatych rokoch, kedy mikulášski seniori pôsobili v najvyššej slovenskej súťaži. Možno to bolo aj pod vplyvom akéhosi politického rozhodnutia, že v Ružomberku sa bude robiť futbal a v Mikuláši hokej. Neviem posúdiť, koľko je pravdy na týchto rečiach pamätníkov, navyše, dnes to už ani nikoho nezaujíma. Sme tu a chceme pozdvihnúť túto hru, ktorá hýbe celým svetom, v našom meste na vyššiu úroveň.
Je reálne to dosiahnuť?
Nechcem vyplakávať a rozprávať na bývalú mestskú garnitúru iba samé negatíva, urobili sa aj dobré veci, no stále budem tvrdiť, že sa nám, vzhľadom na počet našich hráčov, tímov a v neposlednom rade aj na dosiahnuté výsledky, nedostávalo potrebnej vážnosti. Aj pri poslednom schvaľovaní rozpočtu sme zostali v závoze, preto som bol pri pomyslení na budúcnosť Tatrana veľmi skeptický. Strácal som nádej, že raz budeme serióznym klubom s vyhovujúcim materiálnym vybavením a kultúrnym štadiónom. Stále budem cítiť krivdu, ale dúfam, že nové zastupiteľstvo zmení tento prístup.
Myslíte, že odteraz to bude aspoň trochu inak?
Od nového primátora a poslancov sme dostali prísľub, že sa pomery zmenia. Odcitujem odsek jeho volebného programu, v ktorom sa venoval špeciálne futbalu: „Na futbal sa v našom meste v minulosti zabúdalo. Z futbalového štadióna Tatranu v Okoličnom je potrebné vytvoriť futbalové centrum. Jeho súčasťou by malo byť ihrisko s umelým trávnikom, ktoré bude slúžiť všetkým futbalovým klubom na území mesta.“ Týchto pár viet vystihuje všetko. Každé mesto má svoj tzv. mestský klub, ktorý je akousi vlajkovou loďou. Nemám nič proti menším klubom v iných mestských častiach. Mládež, ktorá sa nedostane do väčšieho futbalu, potrebuje tento priestor, ale netreba to na druhej strane preceňovať. Bohužiaľ, v spomínanom rozpočte som našiel anomálie, ktoré nemajú veľa spoločného so zdravým rozumom. Ak je pre náš klub v investičnej oblasti pripravených na rok 2007 osemstotisíc , napríklad na oplotenie ihriska a výstavbu šatní v Ondrašovej malo ísť v blízkej budúcnosti tri a pol milióna korún.
Pristavme sa pri vašich snahách postaviť umelú hraciu plochu.
Na projekte ihriska štandardných rozmerov s umelým trávnikom a osvetlením intenzívne pracujeme. Umelý trávnik už pritom nie je prepychom, stačí sa rozhliadnuť v blízkom okolí. Komu sa nepozdáva príklad ligového Ružomberka, Bystrice či Žiliny, musí mu postačiť argument v podobe D. Kubína, Martina. Ak sa vyberieme trochu ďalej, umelú plochu prevádzkujú v Novom Meste nad Váhom, Topoľčanoch, Prievidzi, Senici, Zlatých Moravciach, Lučenci, R. Sobote... Ak chceme zvlášť v našich väčšinou krutých liptovských poveternostných podmienkach konkurovať iným, bez umelej hracej a tréningovej plochy sa nezaobídeme. Finančné prostriedky, ktoré sme museli pravidelne vrážať do rekonštrukcie v nevyhovujúcom období poškodeného trávnika, sa nám pri predpokladanej minimálne dvadsaťpäťročnej životnosti umelého trávnika jednoznačne vrátia. Treba podotknúť, že umelú trávu by využívali okrem našich mužstiev aj ostatné kluby pôsobiace v jednotlivých mestských častiach za režijnú cenu a, samozrejme, počítame s komerčným využitím pre iné kluby na prípravné zápasy v čase mimo nášho využívania.
Máte už spočítané, koľko to bude stáť?
Tento projekt, ktorý, nebojím sa to širokej verejnosti otvorene povedať, bude stáť okolo trinásť miliónov korún, by mal byť impulzom k smelším, v tomto momente ešte riadne odvážnym métam mikulášskeho futbalu. V minulých dňoch sme už absolvovali predbežné rozhovory s predstaviteľmi Slovenského futbalového zväzu na čele s jeho prezidentom Františkom Laurincom. Dostali sme prísľub, že by sme mohli dostať zo zväzových zdrojov dvoj až trojmiliónovú dotáciu na tento účel. Hlavnú ťarchu výstavby by malo prevziať mesto podľa vzoru výstavby umelej ľadovej plochy na Podbrezinách. Tým by došlo k nášmu zadosťučineniu a k spravodlivejšiemu prístupu mesta k futbalu v pomere k niektorým iným športovým odvetviam.
Obráťme trochu list, prvý tím Tatrana premiérovo účinkuje v novovytvorenej druhej lige. O dva mesiace sa opäť rozkrúti zápasový kolotoč.
Podmienky musia ísť ruka v ruke s hráčskou kvalitou. Okrem dominantného tohtoročného cieľa, ktorým je vybudovanie spomenutého umelého trávnika, venujeme pozornosť príprave na jarnú časť. Čaká nás nesmierne náročná odveta, v rozpätí pár bodov sa nachádza prakticky celý druholigový peletón. Nečaká nás taký výhodný štart ako v jeseni, žreb nás pošle dvakrát vonku. Nedajbože, vyjdeme naprázdno, a môžeme byť z dnešného lichotivého štvrtého miesta raz-dva na konci.
V akom stave je momentálne váš hráčsky káder?
Viacerí chlapci si doliečili zranenia. Zimnú prípravu začali prakticky všetci s ohromnou chuťou. Dosť nás zaskočilo, že kvôli rysujúcej sa pracovnej ponuke v zahraničí nateraz u nás netrénuje kanonier celej súťaže Marek Kašpar. Na základe zmluvy nemôže bez nášho súhlasu svojvoľne odísť do iného klubu. Situácia okolo neho ma veľmi mrzí, ale ešte sa určite pokúsime o zvrat v tejto veci. Čo sa týka iných, do nášho kádra sa po dlhej dobe vrátil z práce na Cypre ďalší hrotový hráč Michal Tomek. Dúfam, že rýchlo dobehne tréningový výpadok a v prípade Kašparovej absencie zacelí miesto v útoku. Kvalitami, ktoré už v minulosti osvedčil, na to jednoznačne má. Z Bardejova sme angažovali talentovaného Virgulu a z Demänovej Praštiaka, ktorý naposledy pôsobil v Palúdzke. V útoku sa tak črtá veľmi zaujímavá konkurencia.
Na prvých tohtoročných tréningoch sa objavili aj ďalšie nové či staronové tváre.
V krátkej dobe by sa mal k nám navyše vrátiť Srb Miladinovič, typický technický ľavý stredopoliar. V jeseni nedostal pracovné vízum, teraz by už malo byť všetko v poriadku. Do prípravy v áčku sa zapojili aj šiesti dorastenci, ktorí na jar v mládežníckej kategórii končia. Z Nemecka sa vrátili aj dvaja naši mladí odchovanci Majo Králik a Lukáš Balúch. S Králikom sme prakticky dohodnutí na jarnom pôsobení u nás, doťahujeme veci okolo druhého menovaného. Služby tejto nádejnej talentovanej dvojice by sme radi uvítali.
Medzi fanúšikmi sa pošuškáva, že sa vráti aj Bella, ktorý má aj ligové ostrohy v drese Senca a R. Soboty.
S Radom sme v stálom kontakte, máme s ním určité dohody, ktoré stále platia. Pomohol nám vykopať postup do druhej ligy. Potom odišiel za objektívne lepšími podmienkami do Rakúska. Zatiaľ nie je jasné, ako bude tento jeho angažmán pokračovať. Ak by ho nemal definitívne potvrdený, bude doma vítaný.
Sila každého tímu je založená na brankárskom poste.
Pôvodne sme síce boli rozhodnutí nerokovať o predĺžení hosťovania Martina Chalupku, ale po zrelej úvahe sme uvážili, že bude dobré disponovať dvojicou kvalitných gólmanov. Keď k nemu prirátame Miša Kubáňa, máme túto parketu, na ktorej bude počas jarných skúšok hlavne na východe veľká ťarcha zodpovednosti, vyriešenú.
Zimná kádrová inventúra Tatrana je týmto ukončená?
Sme v kontaktoch s ďalšími možnými posilami z vyšších súťaží. Pokiaľ však Corgoň a prvoligové kluby neuzavrú svoje súpisky, sú akékoľvek úvahy týmto smerom bezpredmetné. Ešte raz opakujem, po spomínaných impulzoch a prísľuboch sme chytili druhý dych, nielen do blížiacej sa jari hľadíme s optimizmom.
