Spoločnosť si pre nich vytvorila vlastné pomenovania – šarlatáni, jasnovidci, pre niektorých možno aj klamári a zavádzači ľudí. Ten, kto však mal možnosť navštíviť ich a pomohli mu, určite zmení svoj názor. Nie je to klam, dokážu skutočne pomáhať iným a človek ich vyhľadá vždy, keď už nevie, kam „z konopí“. Vnútorná energia z týchto ľudí vyžaruje, či tomu veríme, alebo nie. Z dotykov dokážu vydedukovať našu diagnózu. Jednou z nich je aj ľudová liečiteľka Viera Dedinská. Všetko sa to začalo, keď ešte ako celkom malá sedela v tmavej komore u očnej lekárky a pozorovala spektrum farieb, ktoré jej vyžarovalo z prstov. Vtedy si myslela, že také niečo vidí každý. Až neskôr prišla na to, že sa mýlila...
Myslela si, že to tak má byť
„Vždy som bola presvedčená o tom, že tieto moje schopnosti sú hlúposť, že jednoducho neexistujú. Bola som z rodiny, ktorá sa niečím podobným vôbec nezaoberala. Viem, že moja starká chodila k liečiteľke, ale vtedy ešte nebolo toľko lekárov ako dnes,” spomína na dávne časy výnimočná žena. Potom Viera pracovala v nemocnici, ale ani tu si zo začiatku svoje schopnosti neuvedomovala. Pripadali jej prirodzené, veď pracovala s chorými. Jednoducho si myslela, že to všetko patrí k jej povolaniu. Jej kolegyne však napokon zistili, že nie je celkom taká ako ony. „Keď niekoho bolela ruka, natrela som mu ju. Neskôr prišiel dotyčný za mnou, že ho to už nebolí a že som ho nejako zvláštne ohriala. Mne to vtedy pripadalo ako úplná hlúposť, veď ako ja môžem niekoho hriať!? Až potom som sa o to začala zaujímať a venovať sa tomu trošku dôkladnejšie. Odvtedy ma ľudia neustále navštevujú,” vraví.
Vierkina práca však nie je jednoduchá, aj keď si to mnohí možno myslia. Človeka vyčerpáva, keď neustále pracuje so svojou vnútornou energiou. Inak to nebolo ani u oravskej liečiteľky. Začala preto rozmýšľať o fytoterapii, ktorú by využívala ako doplnkovú liečbu. „Vtedy som sa náhodou dozvedela, že v Bratislave prebieha školenie zamerané na fytoterapiu. Bola som tam asi trikrát, nakoniec nás preskúšali a skončila som certifikátom.” Neskôr zistila, že niektoré bylinky, ktoré pacientom odporúča, sa v našich podmienkach nedajú zohnať. Preto dospela k názoru, že najlepšie sú tie, ktoré rastú priamo pri ľuďoch. „Je to zaujímavé, ale keď máte nejakú chorobu a bývate v rodinnom dome, skúste pozorovať rastliny vo vašom dvore. Možno si aj vy všimnete, že tam rastú akoby naschvál, akoby sa vám samé ponúkali, ” vysvetľuje bývalá zdravotná sestra.
Narábanie s vnútornou silou je vážna vec
Ľudia, ktorí liečia iných, sú sami vystavení určitému riziku. Každý z nich musí vedieť prehodnotiť svoju silu a energiu tak, aby nebolo jeho liečenie postavené proti nemu samému. „Poznala som zopár ľudí zo školenia, ktorí si ublížili, pretože nedokázali zvládnuť namáhavú prácu s energiou. Pripadám si, akoby som bola nejaký prenášač žiarenia. Funguje to asi na takomto princípe a ak človek nemá dostatok vlastnej energie a akejsi obrannej hmoty, tak si môže veľmi ľahko ublížiť. Nedokáže ju jednoducho spracovať. Takže si môžete veľmi pomôcť, ale aj veľmi poškodiť - keď človeka nevedie odborník, nemusí to vždy dopadnúť dobre. Dokonca existujú prípady, keď to ľudia psychicky nezvládli a zbláznili sa z toho. Viete, pacient nedokáže ovplyvniť náš vnútorný potenciál, ale my si na takéto veci musíme dávať veľký pozor.“
Aká farba, taká choroba
Je to zvláštne, ale skúste si predstaviť nejaký farebný filter a situáciu, že sa do neho pozeráte. Takýto pohľad sa naskytne liečiteľke v momente, keď sa stretne s človekom, ktorého má liečiť. „Ku každému ochoreniu sa mi pripojí niektorá farba. Podľa toho viem, čo chorého trápi. Je to trochu zvláštne, ale ja to vnímam práve takto. Pacient má určité ochorenie, problém a jeho telo na to reaguje práve takýmto spôsobom,” opisuje svoje prvotné dojmy pri stretnutí s chorým človekom liečiteľka. Vierka je však presvedčená o tom, že nie je výnimočná, ani ničím zvláštna. Ako sama hovorí, každý človek, živočích aj rastlina má okolo seba istý energetický obal. Takže všetci máme svoje množstvo energie, akurát niekto ju má vyvinutú viac a niekto menej. A len niekto s ňou dokáže disponovať a odovzdávať ju ostatným. Nikdy však nikomu netvrdila, že by mal vysadiť lieky, alebo prestať chodiť k lekárom. „Ja sa snažím ľuďom pomáhať. Medicína ide stále dopredu a myslím si, že by sme ju mali skĺbiť s tradičnou liečbou. Ja sama siaham po liekoch, keď som chorá a vidím, že bylinky nezaberajú. Nejde predsa o to, kto vyliečil, ale o to, že sa niekto vyliečil! Aj istý pán docent raz povedal peknú myšlienku: My nepotrebujeme liečiteľov, ale vyliečiteľov.”
Pokiaľ príde za Vierou pacient, ktorý má vážne ochorenie, napríklad je vo vysokom štádiu rakoviny, vtedy sú reakcie oveľa ťažšie. „Tu hrá u každého najvýznamnejšiu rolu psychika. Musíte poriadne vyberať slová, ktoré poviete niekomu, kto už v podstate nemá žiadnu nádej na vyliečenie. Nepoviem mu pravdu, pretože tá niekedy škodí viac, než lož. Veď on už nemá pred sebou toho života veľa, tak nech si ho aspoň trochu užije v kľude,” podotýka Viera Dedinská.
Ohovárajú ju, alebo jej veria?
Táto liečiteľka sa môže popýšiť tým, že počas dlhých rokov sa len raz stretla s negatívnou reakciou na svoju prácu. Je síce pravda, že ju klebety veľmi nezaujímajú. Vždy ju ale poteší, keď od niekoho počuje, že mu pomohla. „Raz sa mi dokonca stalo, že som stretla v pôrodnici naraz tri ženy, ktoré sa predtým liečili zo sterility a boli aj u mňa, a onedlho mali rodiť. To dokáže človeka veľmi povzbudiť. Naopak, raz ma zavolali do istej dediny k mladému mužovi. Poradila som mu nejaké lieky a pár dní nato som mala veľmi nepríjemný telefonát, v ktorom sa mi vyhrážala istá pani. To bola veľmi škaredá skúsenosť, ale som rada, že bola len jedna.”
Má naozaj zvláštny dar
Aby sme nepísali len o tom, čo všetko liečiteľka Vierka dokáže, oslovili sme pár ľudí, ktorých už liečila. Každý z nich môže potvrdiť, že sa mu po vypočutí jej rád zdravotný stav citeľne zlepšil. „Strašne ma bolievala hlava. Nevedel som, čo mi je, ale do nemocnice som nechcel ísť ani za nič. Keď to bolo vo vrcholnej fáze, jedol som množstvo liekov, ale nič mi nezaberalo. Potom mi moji známi poradili, aby som zašiel za pani Dedinskou, že ona mi pomôže. A skutočne pomohla! Povedala mi diagnózu - mal som silný zápal dutín a hrozilo, že mi ich budú musieť prebíjať. Aby som sa vyhol tomuto nepríjemnému zákroku, vypočul som si jej rady a dlhší čas som sa naparoval nad soľou z Mŕtveho mora. Teraz si už ani nespomeniem, že som niekedy mal nejaké zdravotné problémy,“ povedal nám Jozef. Dozvedeli sme sa tiež, že istý manželský pár nemohol mať 13 rokov deti a obidvaja boli z toho veľmi nešťastní. Často navštevovali Vierku, počúvali jej rady a hoci to trvalo dlhšiu dobu, dnes sa tešia dvom krásnym zdravým deťom. „Odrazu som začala byť strašne unavená, mala som stále pocit, že musím spať. Nechutilo mi jesť a veľmi som schudla. V nemocnici mi však nevedeli povedať, čo mi vlastne je. Nakoniec som teda zašla za pani Dedinskou, ktorá mi povedala, že mám vážne problémy so štítnou žľazou. Poradila mi jeden liek, ale poslala ma opäť k lekárke. Až potom ma v nemocnici odporučili do Ľubochne, kde mi dali silné lieky, vďaka ktorým som začala opäť normálne žiť,” spomína si na návštevu u liečiteľky ďalšia pacientka.
