Územný závod Povodia horného Váhu so sídlom v Ružomberku, ktorý patrí do sústavy podnikov a závodov Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici, má v správe vodné toky a vodné diela v troch regiónoch Slovenska - Liptov, Orava a Turiec. S počtom 240 pracovníkov zabezpečuje investičné, rekonštrukčné či udržiavacie práce na vodných nádržiach Liptovská Mara, Bešeňová, Krpeľany či Turček, ale aj na Oravskej priehrade a vyrovnávacej nádrži Tvrdošín. Svoju pozornosť venuje aj viac ako 3 tisíc km vodných tokov v uvedených regiónoch.
Stabilizácia koryta
„Napriek rozsiahlemu teritoriálnemu pôsobeniu závodu Povodie horného Váhu splnilo vlani po finančnej, ale aj vecnej stránke všetky hospodárske úlohy. Za najvýznamnejšiu akciu považujeme modernizáciu vodného diela Liptovská Mara v objeme 42 mil Sk, ktorá spočívala v opravách strojno-technologického zariadenia, stavebných častí, ako aj v modernizácii technicko-bezpečnostného dohľadu a zabezpečovacieho kamerového systému. Ďalšou významnou investičnou akciou v regióne Liptova bolo vybudovanie kamenného stupňa na toku Belá v katastri Liptovského Hrádku. Cieľom týchto prác bolo stabilizovať dno koryta Belej, a tým zamedziť poklesu pilierov mosta pre chodcov do Liptovského Petra. Zabránili sme tým aj možnému zdvihnutiu hladiny v jazierku pri zámočku v Liptovskom Hrádku. Práce boli financované v objeme 8,5 mil Sk z fondu Pomoc Tatrám,“ povedal pre redakciu MY Liptov riaditeľ závodu Povodia horného Váhu Róbert Hok.
Pre tento rok nemá Povodie horného Váhu plánovanú žiadnu väčšiu investičnú akciu, no napriek tomu budú mať jeho pracovníci roboty dosť. Veď aj bežná starostlivosť o vodné toky, ktorých má ružomberský závod v správe dokopy niekoľko stovák kilometrov, si vyžaduje poriadnu dávku energie. A aj táto činnosť musí byť vykonávaná na vysokej odbornej úrovni. Veď nejde o samoúčelné úpravy korýt, ale o práce, ktoré v maximálnej možnej miere minimalizujú vyliatie vôd z korýt vodných tokov.
Spolupráca so samosprávou
„Máte pravdu, občianska verejnosť naše pôsobenie v oblasti starostlivosti o vodné toky v prvom rade vníma cez pohľad vzniku väčších či lokálnych povodní. Treba však povedať, že výsledky tejto našej aktivity vo výraznej miere ovplyvňuje samospráva. A spoluprácu s ňou v Liptove považujeme za veľmi dobrú. Pravidelné stretnutia pomáhajú riešiť v prvom rade protipovodňové opatrenia, ktoré majú preventívny charakter. Pravidlom napríklad je, že starostovia s pomocou nezamestnaných zabezpečujú čistenie miestnych vodných tokov, pretože práve nepriechodnosť koryta je hlavnou príčinou miestnych povodní,“ hovoril R. Hok.
Redakciu zaujímalo, či aj starostovia liptovských obcí hodnotia spoluprácu s Povodím horného Váhu pozitívne. V Liptovských Sliačoch sme sa dozvedeli, že uvedené hodnotenie spolupráce je pravdivé. Pre najbližšie obdobie má samospráva v Sliačoch záujem, aby Povodie horného Váhu opravilo korytá v tých častiach potokov, kde hrozí odplavovanie ciest III. triedy. V obci sa tiež iniciatívne pripravujú vlastné protipovodňové akcie.
„Vodné toky síce patria do správy Povodia horného Váhu, ale obec sa nezbavuje zodpovednosti za čistotu a úpravu, v našom prípade potoka Sliačanka,“ dozvedeli sme sa od starostu Liptovských Sliačov Jána Ondrejku. „V spolupráci s ružomberským úradom životného prostredia chceme spolufinancovať projekt výrubu nepotrebných rýchlo rastúcich drevín (topole, zhnité vŕby a pod.) na brehoch Sliačanky. Navyše, koncom marca (od 26. do 31. marca) vyhlásim súťaž pod názvom Za krajšiu dedinu, do ktorej chceme zapojiť žiakov základnej školy, organizácie pôsobiace v obci, ale aj ostatných občanov. Tento projekt bude zameraný na čistotu a poriadok v celej obci, vrátane korýt miestnych potokov.“
Budú čistiť korytá a brehy
A aká je situácia v Ludrovej a Liptovskej Osade? Obidve obce nemajú v tomto roku v pláne realizovať žiadne investičné akcie na miestnych vodných tokoch. „V jarných mesiacoch v spolupráci s nezamestnanými, ktorí budú vykonávať aktivačnú činnosť pre obec, sa však pustíme do čistenia koryta potoka Ludrovianka. Zabezpečíme tým maximálnu priepustnosť koryta. Taktiež rozmiestnime po obci veľkoobjemové kontajnery (asi 15 ks) na drobný stavebný odpad, aby občania mali možnosť odovzdať tento materiál na patričné miesto a nezbavovali sa ho, povedzme, vyhadzovaním do potoka,“ povedal starosta obce Peter Dutka, aj on má nejaké tie požiadavky na Povodie horného Váhu. „Doterajšia spolupráca bola dobrá. Na základe našich upozornení a žiadostí boli vykonané všetky potrebné práce spojené so zamedzením podmývania a so spevnením brehov miestneho potoka. V tomto prípade však bol riešený len havarijný stav. Do budúcna preto bude potrebné spevniť a upraviť brehy potoka v celom intraviláne obce.“
Liptovská Osada má zase od januára minulého roku zavedený separovaný zber komunálneho odpadu (plasty, sklo, papier, akumulátorové batérie, pneumatiky, textil), v intraviláne katastra obce sú rozmiestené veľkoobjemové kontajnery na zber iného komunálneho, ale aj cintorínskeho odpadu, takže nedochádza k zahádzaniu korýt haraburdím v takej miere, že by to mohlo ovplyvniť priepustnosť koryta.
„Skôr si myslím, že problém môžu spôsobiť neudržiavané brehové porasty a to tým, že v prípade prívalových dažďov môžu zahatať koryto toku a tým spôsobiť záplavu časti obce. Obec preto plánuje v spolupráci so správcom tokov, ktorým v tomto prípade, sú Lesy SR Banská Bystrica a ružomberským Obvodným úradom životného prostredia upraviť, brehové porasty tokov tak, aby k takémuto ohrozeniu nedošlo,“ dozvedeli sme sa od starostu obce Róbert Kuzma. V tejto súvislosti dodal, že správcom všetkých tokov, ktoré pretekajú katastrom obce Liptovská Osada, sú Lesy SR Banská Bystrica. „Spoluprácu s touto organizáciu hodnotím ako veľmi dobrú a ústretovú vzhľadom k tomu, že v roku 2005 Lesy SR prefinancovali investičnú akciu týkajúcu sa úpravy brehu potoka Lúžňaka.
Štúdia využitia
Nuž, tohtoročné úlohy Povodia Váhu sme aspoň čiastočne zmapovali. Vieme, aké opatrenia treba realizovať, aby sa minimalizoval vznik miestnych povodní, aby sa starostlivosť o vodné toky skoordinovala so samosprávou. Je tu však jeden problém, ktorý Povodie horného Váhu musí riešiť s vyšším samosprávnym orgánom. Viac však R. Hok:
„Mojím dlhodobým cieľom je, aby sa konečne v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom spracovala štúdia využitia vodného diela Liptovská Mara. Máme pocit, že v súčasnosti sa začínajú brehy Liptovskej Mary chaoticky „osídľovať“. Bolo by preto vhodné, aby takáto štúdia uzrela svetlo sveta čo najskôr. Je totiž potrebné urýchlene zohľadniť všetky aspekty využitia Liptovskej Mary, aby bola zabezpečená koexistencia medzi správcom vodného diela, energetikmi, podnikateľmi, rekreačnými zariadeniami, rybármi a ochranármi. Cieľom tejto štúdie by bolo vytypovať vhodné zóny pre žiadateľov výstavby v tejto lokalite, aby nedochádzalo ku kolíznym situáciám,“ vyslovil svoje predstavy R. Hok.