Lavíny sa aj odstreľujú. Robí sa to jednak kvôli prevencii, aby nespadla na skialpinistov a lyžiarov, ale aj kvôli výcviku záchranárov a výskumu. Aj v našich horách ich odstrelili už veľa, napríklad delovou ranou aj semtexom. Píše o tom aj Ladislav Milan v svojej knihe Demänovské psiny.
„Ľudia v horách už dávno spoznali a využívali zvukové efekty ako lavínovú obranu. Traduje sa, že v kritických situáciách si horali pomáhali napríklad práskaním biča. Ozvena vyvolala vzduchovú vlnu, čo mohlo postačiť k porušeniu rovnováhy labilnej snehovej pokrývky. Cieľavedome vo vážnejších prípadoch začali ľudia využívať i výbušniny a strelivo. Vyvolanie lavín na želanie pod časovou a objemovou kontrolou neprekvapilo a nemalo škodlivé následky. Takto sa postupne vyvinul účinný a pomerne spoľahlivý postup protilavínovej obrany. Je však technicky, administratívne aj finančne náročný. Po oboznámení sa a nazbieraní poznatkov sa odvážila aj Horská služba pre túto formu svojej preventívnej praxe. Počiatky, ako obvykle všade, boli dosť zložité a spojené s pozoruhodnými zážitkami. S výbušninami a strelivom vypomohla nielen armáda, ale aj civilné podniky. K nácviku a skúškam manipulovania s výbušninami a pokusnými odstrelmi sa vyberali vhodné a ľahko prístupné, prehľadné terény. Postupne sa pre vec podarilo získať zanietené osoby. Spomínam si napríklad na pána Synthensia Semtín, ktorý nám na vlastnom aute do Jasnej doviezol bez akéhokoľvek zebezpečenia plný kufor semtexu. Mal ho naskrúcaný a poukadaný ako klobásy. Do pomoci sa zapojili aj rôzni zlepšovatelia a vynálezcovia. Prvé vážnejšie zariadenie na odstrel lavín sa volalo Jenčovského kanón. Bolo to jednoduché zariadenie s jednou hrubou rúrou ako hlaveň. Jeho nevýhodou bol pomerne malý dostrel, ale hlavne veľký cieľový rozptyl. Už pri premiére došlo k maléru. Akože strelnica bola umiestnená na plošine pod svahom. Pre dobrý rozhľad sa malo strieľať do svahu. V deň pokusov bolo pekné, jasné mrazivé počasie. Na svahu sa práve nachádzal zľadovatelý sneh. Po výstrele nálož dopadla vo vzdialenosti asi 50 metrov nad strelnicu a veľký štáb pozorovateľov. Guľa sa po dopade začala pomaly skĺzavať nadol, neskôr skackavo rútiť až sa zastavila na plošine medzi rozloženým materiálom a ďalšími uloženými náložami. V radoch obsluhy a pozorovateľov nastala veľká panika. Všetci sa začali bezhlavo, s pádmi a kotrmelcami rútiť preč, čo najďalej. Našťastie, nálož neexplodovala...
