Manželia Jozef a Emília Nemčíkovci prispôsobili svoje životy celkom potrebám svojho postihnutého syna Róberta. Hoci pôvodne bývali v paneláku, vzhľadom na synov vozíček postavili bezbariérový domček v Novej Hrboltovej v Ružomberku. A keďže sa stretávali s ostatnými rodinami telesne postihnutých detí, cítili potrebu vybudovať priestory na priateľské posedenia. Prerobili garáž pri svojom dome na spoločenskú miestnosť s kozubom, kuchynkou, ubytovaním, sociálnym zariadením a v pláne je aj sauna. „Tu mávame schôdze, stretnutia, kapustnicu... Aj naše deti, keď sa stretnú dvaja – traja, prídu k nám,“ vysvetľuje funkciu domčeka Emília Nemčíková. Jozef Nemčík robí desať rokov predsedu Zväzu telesne postihnutých detí a mládeže v Ružomberku. Postihnutých detí v Ružomberku a v jeho okolí nie je málo. V zväze je evidovaných päťdesiattri detí. Sú to aj mentálne, aj sluchovo, aj telesne postihnutí. Dospelí majú svoju ďalšiu organizáciu.
„Je dôležité, aby sme sa stretávali,“ rýchlo zavrhne myšlienku nekontaktovať sa v rámci zväzu E. Nemčíková. „Keď sa stretneme, ženy si utvoria svoj kútik, muži svoj a deti tiež. My ženy sa porozprávame, preberieme všetko. Vekovo sme približne rovnako staré a za tie roky sa z nás stali kamarátky. Keď boli deti menšie, hovorili sme si ako napredujú, odovzdávali sme si rady, informácie. Sme vlastne jedna veľká rodina.“
Priestory majú čosi vyše roka, navrhol ich Jozef Nemčík, realizoval so synom Romanom. Mesto Ružomberok, odbor životného prostredia, bývalý primátor Juraj Čech a Ján Pavlík z oddelenia vnútorných vecí pomohli pri realizácii priestoru pre telesne postihnuté deti u Nemčíkovcov. Mesto každoročne prispeje deťom aj na rekondičné pobyty v Štúrove.
