Silu vetra ľudia už dávno využívali na pohon lodí, mlynov, kotúčových píl alebo aj na čerpanie podzemnej vody. Vladimír Vlčko (54) vo Višňovom ju využíva na vyhrievanie úžitkovej vody v domácnosti a okysličovanie jazierka pri svojom dome.
O tom, že si raz zhotovím veternú turbínu, som sníval už dávno. Vedľa nášho domu je veľké pole, od ktorého celý rok duje často silný vietor, čo by bolo škoda nevyužiť. Pred tromi rokmi som sa do toho pustil, ale na väčšinu vecí som musel prísť sám, lebo k tomu nie je dostupná literatúra. Najskôr som musel zistiť, v akej výške sa nachádza ten najvhodnejší prúd vetra. Dlho som sa napremýšľal aj nad rozmermi a sklonom lopatiek. Vrtuľu rotora o priemere 360 centimetrov som napokon umiestnil na 12-metrový stožiar. Pomocou prevodovej sústavy a generátora tak získavam ekologickým spôsobom lacnú elektrickú energiu. Ňou vyhrievam vodu v bojleri a ešte zvýši aj na pohon čerpadielka, ktorým okysličujem vodu kaprom, pstruhom a rakom v rybníčku na dvore. Vrtuľa je skonštruovaná tak, že sa sama natáča na správny smer vetra a pri silnej víchrici, aká bola napríklad tento týždeň, si sama sklopí lopatky na menší uhol. Keď však nedávno boli kalamity vo Vysokých Tatrách, radšej som ju spustil dole.
