Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Chceli ho zavrieť za drogy a detské porno

Minulú jeseň viedli kroky Róberta Devečku aj do Grónska. Vybral sa navštíviť tretie najsevernejšie mesto našej planéty a zároveň najsevernejšie mesto východnej časti Grónska, Ittoqqortoormiit. „Ako prvé som navštívil malé informačné cen­trum v strede mesta, kde domáci obyvatelia mali mapu sveta. Po výzve som na tej mape označil špendlíkom krajinu, z ktorej som pricestoval, teda naše Slovensko. Bol som prvým Slovákom,“ hovorí Róbert. Grónsko na neho zapôsobilo ako nepredstaviteľná krajina. Všade videl ľadovce: či už plávať v oceáne alebo ako súčasť skalnatých hôr bez známok života. „Je tam veľmi dlhá a tuhá zima, veď leto tam v ich ponímaní majú tri týždne v roku. Aj vtedy sa však teploty ledva–ledva vyšplhajú nad nulu.“
Róbert si cestu do Grónska plánoval dlhšie. Keďže zvyčajne veľmi pred cestovaním nerozmýšľa, radšej hneď koná. Pred touto cestou sa už vopred skontaktoval s dánskymi výskumníkmi, ktorí tam prevádzkujú meteorologickú výskumnú stanicu a pomohli mu s ubytovaním. Zaujímavá bola už cesta do samotného Grónska. Cestu začal v Britskom Londýne, odkiaľ letel na Island a z Islandu pokračoval lietadlom s kapacitou 50 pasažierov do severnej oblasti východného Grónska, pričom zvláštnosťou počas letu bol fakt, že na palube okrem neho bol len jeden cestujúci pasažier. „Ešte nikdy som nezažil taký skvelý palubný servis ako na palube tohto lietadla, personál sa o nás staral tak dokonale, že som si aj so svojím spolupasažierom pripadal ako v bavlnke,“ spomína Róbert. Dostať sa do cieľa samotnej cesty nebolo jednoduché. Keď lietadlo už pristálo na grónskej pevnine, nasledoval presun helikoptérou ponad neopakovateľne úžasnú krajinu severovýchodného Grónska. Túto cestu si do detailov musel naplánovať už pol roka dopredu. Ale odhodlanie navštíviť miesta našej planéty, kde bežne ľudia nechodia, ho však hnalo vpred a vyzbrojilo ho aj potrebnou dávkou trpezlivosti.

Pre Eskimáčky bol atrakciou

V Grónsku bola Róbertovou cieľovou stanicou posledná eskimácka dedina tej oblasti, do ktorej si to musel sám cez nehostinnú krajinu plnú ľadových kopcov a neustále hroziaceho nebezpečenstva polárnych medveďov, niekoľko hodín odkráčať. „Eskimáci ma upozornili, aby som tam v žiadnom prípade nešiel bez zbrane. Musel som sa teda naučiť narábať s puškou na medvede. Ona bola mojím spoločníkom na ceste do osady, ktorej celkový počet domov by sa dal zrátať jedným párom rúk. Cez kopce som prešiel približne sedem kilometrov v jednom smere, no v osade som živú dušu nenašiel. Všetci boli pravdepodobne niekde na love, čo nie je až také nezvyčajné, keďže určité obdobia musia chodiť veľmi ďaleko od domova, aby čo–to v nehostinnej krajine ulovili. Zvláštnosťou v meste je aj jeden obchod s rozličným tovarom na spôsob, ako poznáme u nás. Čo tam išlo najviac na odbyt? Alkohol a pivo dánskej výroby,“ prezrádza liptovskomikulášsky cestovateľ.
Róberta si vyhliadli tri Eskimáčky, ktoré ho dokonca pozvali na rodinnú oslavu. „Už z ich pohľadov som vyčítal, že som pre nich predovšetkým veľkou atrakciou. Účasť na oslave, kde som sa s domácimi výborne zabavil, ma v tom len utvrdila. Samozrejme, pre oslávenca bola najväčším darom, aký kedy na narodeniny dostal, gratulácia od cudzinca z krajiny, o ktorej nielenže nevedel, kde je, ale ani neveril, že existuje. Celkovo však môžem povedať, že Eskimáci sú veľmi milí a priateľskí, no priznám sa, že v ich krajine by som dlhodobo žiť nechcel. Z môjho pohľadu je to smutná krajina, v ktorej sa nedá robiť takmer nič z toho, čo bežne ľudia európskeho štandardu robia.“

Klamárske finty na „kamošov“

Len pred pár týždňami sa náš mladý cestovateľ vrátil z poslednej výpravy, v rámci ktorej navštívil Thajsko, Laos a Kambodžu. „Už let do Thajska bol veľmi zaujímavý, trval vyše dvanásť hodín a bol sprevádzaný mohutnými turbulenciami, pričom letušky naozaj lietali po palube,“ opisuje Róbert. „Ďalšie nemilé prekvapenie ma čakalo na letisku, kde som pri vybavovaní víz musel čakať tri hodiny. Predo mnou bolo asi 150 ľudí, nedostal som sa k batožine, ktorá bola zrazu preč. Ochotu Thajčanom uprieť nemôžem, asi po hodine mi ju priniesla upratovačka. Čo ma ale dosť urazilo, boli staré finty na letisku. Každý po vás kričal „môj kamoš“, základom bola prvá otázka – si tu prvýkrát? Pokiaľ by som povedal že áno, mali by ma.“
Róbert im však neprikývol, pretože finty dôverne ako cestovateľ poznal z predchádzajúcich ciest. „Jednou z nich je, že vám do rúk doslova strčia oficiálny cenník taxíka z letiska do centra. Cena je astronomicky vysoká a zjednanie nehrozí. A keďže bol vtedy sviatok, taxikár mi tvrdil, že všetky hotely sú beznádejne obsadené a, samozrejme, len oni vedia, kde je ešte voľné miesto. Ďalší taxikár na mňa vybehol s tým, že má vládnu licenciu a v bezpečí môžem byť len s ním. Slovom, na každom kroku sa vás snažili oklamať spôsobmi, ktoré slušného človeka prinajmenšom urážali. Ako príklad uvediem, že za cestu do centra chceli 900 bathov, nakoniec som sa tam dostal za 85. Len to chcelo nájsť ten správny autobus. A to som ešte nenašiel ten najsprávnejší, čo stál len 25 bathov.“

Ulice v oblakoch

Bangkok. Mesto, na ktoré má Róbert i niekoľko týždňov po návrate do Liptovského Mikuláša len tie najkrajšie spomienky. „Je to niečo úžasné, kto to neuvidí na vlastné oči, ani neuverí. Najskôr som navštívil štvrť v okolí Siam Square, čo je vlastne mesto v meste. Nie je to, najmä kvôli vysokým cenám, hlavná turistická destinácia. Je to hypermoderné centrum, v ktorom spolu s ostatnými štvrťami oficiálne žije šesť miliónov ľudí, no neoficiálne o štyri viac. Našinec doslova vyvalí oči už len pri doprave. Cez samotné centrum ide štvorprúdová cesta v každom smere, nad ňou je cesta pre chodcov. Je taká obrovská, že keď na ňu človek vyjde, dostane sa doslova všade, do hotelov či nákupných centier. Sú to ulice vybudované nad ulicami, pod vami idú autá.“
Samozrejmosťou je množstvo križovatiek. Ak zle odbočíte, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zablúdite. „Mne sa to, bohužiaľ, prihodilo tiež. Zle som odbočil a vyšiel som až v nejakom nákupnom centre priamo na štvrtom poschodí. Cez tieto ulice v oblakoch som niekedy išiel až tri hodiny. Aby toho nebolo málo, tak nad cestami pre chodcov sú ešte vlakové dráhy, ktoré sú umiestnené na úrovni približne desiateho poschodia nejakého nákupného centra. Čo sa týka nákupných centier – kúpiť sa v nich dalo všetko od výmyslu sveta. Thajsko je okrem iného aj krajinou obrovských kontrastov, kde napríklad v jednom bare kúpite pivo za 230 korún, no hneď vo vedľajšom vás môže stáť aj o dve stovky menej. Ľudia v Bangkoku sú milí a vždy ochotní pomôcť.“ Z domácej kuchyne si Róbert pochutnal na žraločej plutve, čo je veľká tamojšia špecialita prevažne v Čínskej štvrti.

Chcel skočiť „cez palubu“

Z Thajska viedli Róbertove kroky do nebezpečného Laosu. „Medzi jeho susedov patria Čína, Thajsko, Barma, Kambodža a Vietnam. Už samotná poloha tejto krajiny svedčila o tom, že jej návšteva nebude prechádzka ružovou záhradou. No na cestovaní je veľmi zaujímavý aj adrenalín, človek nikdy dopredu presne nevie, čo ho v tej ktorej krajine čaká. Navyše, Laos bol kvôli rozbrojom dlhodobo v izolácii.“ Už len cesta do samotného Laosu bola zážitkom, bohužiaľ, nepríjemným. „Na dvesto kilometrov cesty som potreboval dva dni. Cesta zo severu Thajska do Laosu bola totálnym šialenstvom, taký chaos som ešte nezažil. Dva dni som sa rýchlosťou kroku dospelého človeka plavil na drevenej loďke po rieke Mekong. Mal som čestné miesto na drevenej lavici, ktorá mala asi desaťkrát desať centimetrov. Fakt sa to nedalo vydržať, asi stokrát som chcel skočiť cez palubu, ešte deň po plavbe sa mi v hlave všetko triaslo.“
Laos je v dnešnej dobe už pomerne ľahko prístupná hornatá krajina, ktorá si hovorí demokratická, no všade pevne vládne komunizmus. Ako to tam vyzerá? „Žije tam asi sto druhov ľudí, je to kopcovitá krajina, ktorú naokolo obklopuje prales. Pije sa tam whisky, v ktorej pláva had alebo škorpión.“ Róberta očarila prekrásna príroda. „Je tam takpovediac panenský spôsob života, neskutočné prírodné bohatstvo. Prekrásne jaskyne tam nájdete na každom kroku. Čo sa týka ľudí musím povedať, že na jednej strane sú veľmi plachí a držia si odstup. Takisto niekedy bola až zarážajúca ich veľkodušnosť a srdečnosť, napríklad v reštauráciách. No našli sa aj protiklady. Išlo najmä o tých, ktorí boli ovplyvnení západnou kultúrou a poznali hodnotu peňazí, pre ktoré boli ochotní urobiť takmer všetko.“

Chlap s dvoma samopalmi

V metropole severného Laosu, v meste Luang Prabang, kde bol aj Róbert, boli len dve diskotéky. Taxíky a ani mestskú autobusovú dopravu tam nenájdete, za to motorkárov, ktorí vás za peniaze odvezú, kde len chcete, áno. „Chcel som ísť do hotela, no motorkár zablúdil. Na pomoc si teda zavolal kamaráta, ktorý ma neskôr v tmavej uličke zozadu začal škrtiť. Všetci traja sme spolu s motorkou spadli. Strhol mi zlatú retiazku a začal utekať, nemal som šancu ho chytiť. Pouličné osvetlenie funguje len v centre mesta s ja som zostal sám v tmavej ulici. O tretej ráno som chodil z domu do domu, dve hodiny som prosil o pomoc, lenže po anglicky mi nikto nerozumel. Nakoniec sa mi podarilo nájsť človeka, ktorý ma bezpečne odviezol do môjho hotela.“ Na druhý deň jeho cesta smerovala do centrálneho Laosu. Ako dopravný prostriedok si vybral autobus.
„Cesta trvala neskutočných osem hodín, nielen kvôli kopcom, ale zastávkam. Zastavovali sme na každom kroku. Autobus bol taký preplnený, že som musel sedieť v uličke na prenosnej stoličke medzi klasickými sedadlami. Veľmi som sa bál najmä nočnej cesty, prepady autobusov sú tu pravidlom, rovnako aj zabíjanie turistov. Poriadny strach som dostal vtedy, keď si vedľa mňa sadol chlap s dvoma samopalmi okolo ramien. V hlave mi vírili čierne myšlienky, bál som sa, či to nie je jeden z povstalcov. Bol to doslova prototyp človeka, akému som sa chcel vyhnúť. Našťastie, všetko dobre dopadlo. V autobuse som bol, samozrejme, jediným belochom, všetci mi podávali ruky a boli zvedaví, odkiaľ som.“

Do basy na dvadsaťtri rokov

Cestu po horských dedinkách Róbert absolvoval s Chilanom, s ktorým v tom čase cestoval. Tam došlo aj k najdramatickejším okamihom celej výpravy. „Odchytil nás policajt, ktorý nás odviedol na policajnú stanicu. Tam nás čakalo jeho sedem kolegov. Vôbec sme nevedeli, čo chcú, mysleli sme si, že ide len o akúsi rutinnú pre­hliadku.“ Jeden z policajtov vedel po anglicky a dvojici cestovateľov povedal šokujúcu správu. „Máte drogy a robíte detskú pornografiu, v base strávite dvadsaťtri rokov.“ Drogy, samozrejme, pri sebe nemali a s tou pornografiou to bol tiež len výmysel policajtov. „Fotografoval som sa s domorodým obyvateľstvom, ktoré ma malo za atrakciu ako aj ja ich, tak zrejme z toho si vymysleli to porno. Je zarážajúce, že nás vôbec nekon­trolovali, nič nechceli vedieť, mali len svoju pravdu. Paragrafy nám ukazovali v znakovom písme, ktoré sme, samozrejme, nepoznali. Tiekli nám slzy, mysleli sme na to najhoršie,“ opisuje dramatické chvíle.
Opýtali sa, čo ich vykúpenie, teda sloboda, bude stáť. Bolo im jasné, že mužom „zákona“ ide len a len o peniaze. „Povedali že 500 dolárov na hlavu, no hotovosť sme nemali pri sebe. Cenu sme zjednali na 400 dolárov, ktoré sa nám podarilo vybaviť v turistickej agentúre vďaka veľkému pochopeniu jej majiteľa. Samozrejme, že policajti mali zatiaľ všetky naše doklady, bez ktorých sme nemohli odísť z krajiny.“ Róbert pochopil, že policajti v Laose sa živia predovšetkým korupciou. Že sa im v tomto remesle darilo potvrdilo aj množstvo zlatých prsteňov a reťazí, ktoré mali na sebe. „Aj majiteľ turistickej agentúry mi potvrdil moju domnienku. Mimochodom, policajti nám z peňazí, čo sme im dali, vrátili späť na naše veľké prosíkanie po desať dolárov na jedlo,“ dodal Róbert. Ale i napriek všetkým negatívnym zážitkom, čo v Laose prežil, si stojí za tým, že je to úžasná krajina plná neobyčajných ľudí.

Cestovanie je drahý špás

Róbert nezakrýval, že cestovanie ani zďaleka nepatrí medzi najlacnejšie záľuby. „Vlani som precestoval približne štyristotisíc korún. Najdrahšia je na tom všetkom letecká doprava, na ktorú som pri mojich takmer štyridsiatich letoch za posledné obdobie, minul najviac peňazí. Už pri samotnom cestovaní po pevnine človek žije čo najskromnejšie, neraz sa stalo, že som spal len každú druhú noc a jedol raz denne,“ prezradil a priznal, že kvôli cestovaniu nechal školu i prácu.
Čo sa týka plánov na tento rok, má jasno. „Centrálna Ázia, Tur­kmenistan, Uzbekistan a pokorenie Mount Elbrusu – najvyššieho vrchu v Európe nachádzajúceho sa na Kaukaze, ktorý by som chcel pokoriť netradične – na lyžiach.“ V druhej polovici roka by sa chcel vybrať naprieč Latinskou Amerikou. „Všetko sa ale bude odvíjať od financií, bez ktorých sa nedá cestovať,“ dodal na záver.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Päť chýb pri zateplení strechy
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 323
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 593
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 134
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 611
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 881
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 902
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 630
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 531
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 456
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 241
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Tvorba rozpočtu mesta na rok 2021 je ohrozená, tvrdí primátor

Tvorba rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 je podľa primátora Jána Blcháča ohrozená.

Ján Blcháč.

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Už ste čítali?