Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Strapaté detské hlávky, kreatívni učitelia a škola bez zvončeka

Vstúpili sme do triedy pre intelektovo nadpriemerne nadané deti v Základnej škole na Bystrickej ceste v Ružomberku. Hodina matematiky. Prvý dojem? To je určite voľná hodina alebo prestávka: tri dievčatá pred tabuľou, na nej pár príkladov a nákres zemegule, ostatné deti pri stolíku sklonené nad učiteľkou, jedna z dievčat ju priateľsky objíma okolo pliec, chlapča vzadu v triede s chuťou hryzie do jablka. Neskôr sa dozvedáme, že práve on nemá nikdy zošit, zabúda pomôcky, ale je mimoriadne šikovný, všetko si pamätá. V klasickej škole by ani on, ani mnohí jeho spolužiaci neuspeli. Prečo? Sú to deti s vysokým IQ a mnohé činnosti, ktoré ostatní považujú za prirodzené, práve ich otravujú a zdajú sa im podradné. Mnohé z týchto detí nemajú rady výchovné predmety – ani spev, ani cvičenie, ani kreslenie. Dokonale však využívajú rozum, stavajú na ňom. Olympiády robievajú s o rok staršími spolužiakmi a v pohode úlohy zvládajú. Sú priebojné, komunikatívne, poznajú svoju hodnotu a vedia sa predať. Ako? Urobia hoci aj prezentáciu na počítači. Nerobí im problém prezentovať ju v niektorom z cudzích jazykov pred veľkou skupinou ľudí. Vystupujú suverénne a isto. A že nie sú také len vo svojej škole, dokazujú prví žiaci už aj na stredných školách. Všade patria medzi vynikajúcich.
Na Slovensku je dvadsaťdeväť škôl podobného zamerania. Jednými z autoriek učebníc v Projekte sú učiteľky ZŠ na Bystrickej ceste v Ružomberku Helena Matejková, Magdaléna Molčanová, Martina Panisová, Eva Nováková. Napísali pre mimoriadne nadané deti učebnice aj pracovné listy, ktoré využívajú všetky tieto školy.
Ďalšie zaujímavosti školy: v minulom školskom roku skončili deviataci v Monitore nad slovenským priemerom. V športovej činnosti škola už štvrtýkrát po sebe získala titul Škola roka. Okrem projektu Alternatívnej starostlivosti o nadané deti a Infoveku realizujú aj projekt Zdravá škola, Protidrogový klub, Knihomoľňa, zapájajú sa do ochranárskych projektov Vlk – Tatry. Deti majú možnosť pracovať v dvadsiatich siedmich krúžkoch, zapájať sa do riešenia odborných olympiád, absolvovať lyžiarsky, plavecký výcvik aj ozdravovací pobyt v škole v prírode, navštevovať školskú knižnicu, školský klub detí, spolupracovať na tvorbe školských časopisov Superečko a Bonzák, v prípade potreby využiť služby špeciálneho pedagóga a psychológa, a ak majú rodičia záujem, dvere školy sú im hocikedy otvorené. Žiaci začínajú s cudzími jazykmi už od prvej triedy, od piatej majú možnosť vybrať si zameranie na jazyky alebo športovú prípravu (gymnastika, volejbal, plávanie).

Deti udávajú smer i rýchlosť učenia
Za elipsovitý stôl v riaditeľni zasadli riaditeľka školy Elena Volanská, zástupkyne riaditeľky Eliška Pavlíková a Alžbeta Magová, učiteľky vyučujúce v prvom ročníku a autorky alternatívnych učebníc pre mimoriadne nadané deti Helena Matejková a Magdaléna Molčanová, telocvikár Radko Šulc, učiteľky slovenského jazyka Zlata Sršňová a Martina Dobáková, učiteľ fyziky a vedúci astronomického krúžku Igor Šefčík, vychovávateľka pri prvákoch Zuzana Kučerová. Počas rozhovoru do riaditeľne suverénne vošiel ôsmak Michal Bábel (na fotografii) - webmajster internetových stránok školy, aby stiahol do počítača vedenia školy aktuálne fotografie zo školských akcií. Nad ročníkovými prácami, pestrými výkresmi, pracovnými listami i slovnými hodnoteniami žiakov sa rozprúdil živý rozhovor o jedinečnosti školy.

E. Volanská: „Od roku 1998 pracujeme v projekte Triedy pre intelektovo nadané deti, kde odborným garantom projektu je Jolana Laznibatová. S projektom ideme od prvej triedy a už máme prvých absolventov na stredných školách. Tento rok ukončíme celý projekt ako experiment. V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave, na Pedagogickej fakulte v Bratislave, Ministerstve školstva SR, Vedeckom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Je to pre nás významný projekt. Na základe čoho prijímame deti do prvého ročníka? Deti do projektu testuje Pedagogicko-psychologická poradňa v Ružomberku. U nás nie je podmienkou, aby dieťa malo šesť rokov. Päťročné deti sú k nám bežne prijímané. Spomínam si na Dominiku, ktorá po nástupe do školy mala päť len v decembri a bola vynikajúcou žiačkou. Dnes je výbornou študentkou na bilingválnom gymnáziu v Sučanoch.
Po klasickom zápise do 1. ročníka, ktorý bude 6. a 7. februára, zapisujeme aj deti z celého regiónu Liptova a Oravy, ktorých rodičia majú záujem o alternatívne spôsoby vzdelávania. Testovanie detí do triedy pre intelektovo nadané deti prebieha v máji. Tieto deti totiž dozrievajú každým mesiacom a je dobré, ak je test čo najneskôr. Robia IQ testy detí, emocionálne testy (EQ) nerobíme, a podmienkou je 130 bodov. Potom ich prehodnotí odborný garant a výsledok oznámime rodičom. Druhé kolo testov robíme v našej školičke, aby sme zistili úroveň písania, čítanie, počítanie. Podľa toho si deti podelíme do skupín čitárov, matematikárov...
Na prvom stupni sú žiaci štyri roky, piaty a šiesty ročník spájame a druhý stupeň robíme tiež štyri roky. Takže naši žiaci končia tak ako na osemročných gymnáziách. Teda vekom sú ôsmaci, ale vzdelaním deviataci.“
H. Matejková: „Učíme s Magdalénou Molčanovou v jednej prvej triede, kde je sedemnásť detí. Sú rozdelené na dve skupinky podľa úrovne čítania a matematiky. Do skupiny sa dostanú šikovnejší aj menej šikovnejší a potom jeden druhého ťahajú. Oni sú veľmi radi všetci prví. Staviame na tom, že veľmi veľa vedia, keď prídu do školy, a hlavne chcú vedieť.“
M. Molčanová: „Niektoré už vedia čítať, niektoré vôbec nie, len sem-tam poznajú písmenká. Sú medzi nimi veľké výkyvy. Mali sme prváčku, ktorá prečítala 163 slov za minútu z novín. Také dieťa nebolo na celom Slovensku. Aj matematické zručnosti sú rôzne, ale po polroku sa vyrovnávajú. Niektoré deti prídu do školy hrdé, že všetko vedia.“
H. Matejková: „Niekedy sa stáva, že práve tieto deti zaspia na vavrínoch: ,Ja to už viem, ja to nemusím,´ a potom robia elementárne chyby. Učiteľ v klasickej triede by ani nepredpokladal, že dieťa urobí také chyby. Naše deti veľa vecí podceňujú, pre nich je to nič, je to hračka.“
M. Molčanová: „V prvej triede píšeme ceruzou, perom vôbec nie, a začíname veľkou abecedou paličkovým písmom. Deti si robia projekty už od prvej triedy. Pracujú s encyklopédiami a inými odbornými knihami. Písaným písmom začíname až po polroku, ale deti v očiach už majú aj písané písmená. Písanie utvrdzujeme ešte v celom druhom ročníku. Potom ho už v pohode zvládnu. Každá trieda má v triede aj svoju žiacku knižnicu s encyklopédiami a slovníkmi.“
H. Matejková: „Od prvého ročníka majú deti ešte aj informatiku a cudzí jazyk. Na začiatku školského roka zisťujeme, o čo majú záujem a viac – menej sa uberáme tým smerom. V prvom ročníku sú to väčšinou dinosaury, teraz preberáme vačkovce. Alebo sa vyskytne nejaká téma, ktorú nadhodia deti a my sa chytíme. Úplne prvý ročník, ktorý sme mali, bol zemepisný. Precestovali sme spolu Európu, celý svet. Všetko ich zaujímalo, aj práca s mapou.“
E. Volanská: „Ja som ich mala v piatej – šiestej triede a oni mi urobili prezentáciu v Power Pointe. V každom ročníku je totiž na konci školského roka záverečná ročníková práca.“
H. Matejková: „Deti si zvolia v januári nejakú tému a na nej pracujú do konca mája. Hľadajú materiál aj na počítači, aj v encyklopédiách. Chodia sa za nami radiť. Samy získavajú informácie z rôznych zdrojov. Potom robia prezentáciu pred triedou a v sekciách v ročníkoch 1. - 4. Na detské prezentácie prichádzajú aj rodičia.“
E. Volanská: „Je to úžasné, že tieto deti sa vedia predať. Nie sú také uzavreté ako v klasických triedach. Už v prvej triede si dokážu pripraviť prácu, vedia ju podať pred kolektívom, nerobí im žiaden problém verejne vystúpiť.
E. Pavlíková: „Na žiadosť rodičov je v ročníkoch 1. - 4. aj druhý jazyk. Deti sú schopné podať svoje práce aj v cudzom jazyku. Mali sme v škole delegáciu z Francúzska. A práve pred nimi robili deti prezentáciu v angličtine. Francúzi boli úplne unesení, že také malé deti robia prezentáciu v cudzom jazyku na počítači. Nebol pre ne totiž žiaden problém odprezentovať projekt. Navyše, keďže sa deti učili aj nemčinu a francúzštinu, zaspievali francúzske pesničky. Francúzi boli úplne šokovaní z toho, ako deti s nimi komunikovali, ako sa vyjadrovali.“

Aj problémových žiakov vedia zaujať
E. Volanská: Treba však povedať, že v týchto triedach sú aj problémové deti. Aby si nikto nemyslel, že keď učiteľ dostane skupinu nadaných detí, že sa mu dobre učí. Do triedy sa dostávajú aj hyperaktívne a autistické deti a deti s mnohými ďalšími poruchami. V jednej štúdii naša odborná garantka uviedla, že práve tieto nadané deti umiestňovali zo základných škôl do špeciálnych, pretože v bežnej triede sa stávali priemernými alebo úplnymi outsidermi. Projekt však dal možnosť aj týmto deťom, dokonca aj autistom, rozvíjať sa. Bežne sú tu hyperaktívne deti, ktoré majú vysoké IQ, niektoré nemajú však dostatočne vysoké EQ – emocionálnu zložku.
H. Matejková: „Aj teraz máme hyperaktívneho prváka a dve učiteľky majú čo robiť, aby ho zvládli. Neviem si predstaviť, čo by s ním robili v klasickej triede, kde je tridsať iných detí. Toto dieťa jednak naruší celú činnosť a určite by to riešili psychologickým vyšetrením... My musíme robiť tak, aby sme aj toto dieťa zaujali, aby čo najmenej vyrušovalo najmä ostatné deti. Väčšina týchto detí nemá rada stereotyp, niektorí aj písanie. Niekedy sa deťom nechce učiť dopoludnia. Keď sa dieťaťu nechce robiť, vtedy spravíme veľmi málo. Potom hľadáme nejaké iné metódy, napríklad hru na koberci. Jasné, že sa učia, ale nevypracúvajú pracovné listy. Ony si pri hre akože oddýchnu a popoludní v pohode pracovné listy urobia. Stratíme síce na vyučovaní nejaký čas, ale neskôr urobíme oveľa viac.“
E. Volanská: „Chodia veľmi rady do školy. V dotazníkoch sa objavuje aj veta – nemám rád prázdniny. Alebo keď príde po ne mama do družiny, vyjednávajú, že ešte nejdu domov. To je vzácne. Ja hovorievam – dieťa vchádza do projektu ako jedno z mnohých, ale vychádza ako jedno z mála.“
H. Matejková: „Keď prišli žiaci do piatej triedy, nevedeli pochopiť, prečo učiteľ pri vysvetľovaní učiva hovorí to isté, čo je v knihe. Nešlo im to do hlavy a boli z toho nervózni.,Pani učiteľka, my si to vieme prečítať, prečo nám to hovoria?´ Sú veľmi šikovní. Niekedy si naštudujú poznatky z encyklopédie a sú hrdí, ak nás na niečom nachytajú, že nevieme. Učiteľ skutočne musí byť kreatívny, musí sa stále veľa učiť.“

Sedenie v škole kompenzujú pohybom
R. Šulc: „Po štyri roky sme dostali titul Škola roka. Veľmi nás to teší, lebo nie sme školou zameranou na šport. Sme dobrí vo všetkých športoch, ale nie špičkoví. Deti majú záujem o športovanie, výsledky sú, spätná väzba od detí je tiež dobrá. Na športovanie máme aj dobré podmienky – areál okolo školy, dve telocvične, blízko plaváreň, klzisko. U nás nie je motivácia víťazstvo, aj keď nás teší. Ale ide o to, že deti majú záujem o pohyb a ak sú dobré, odporúčam ich do športových klubov v meste. Veľmi nám finančne pomohol projekt v rámci programu Otvorená škola. Aj deťom sa páči, keď máme v telocvični nové vybavenie, nové pomôcky, či nové dresy.“
E. Volanská: „Vo volejbalovom družstve sú deviataci, ktorí sú poriadne čísla, ale akonáhle vyhrali, utekali povedať do riaditeľne, že postupujú: ,Pochváľte nás, budeme reprezentovať školu.“
R. Šulc: „Mám takú skúsenosť, že žiaci, ktorí majú veľa energie a na vyučovaní majú problémy, keď ich trochu chytím, dám im vyniknúť, pochválim ich, sú vďační a úplne iní – lepší. Myslím, že výchovný moment je tu vynikajúci. Máme aj výhry a úspechy, ale nerobíme to kvôli nim. Potešia, hlavné sú však deti. Žiaci u nás dostanú dobrý športový základ, ale so skončením deviateho ročníka nemusia končiť so športom. Mnohí z nich pokračujú v kluboch v meste. Podarilo sa nám ich dotiahnuť na športoviská.“

V Knihomoľni nie su mole
Z. Sršňová: „Telocvikári pritiahli žiakov k športu, my slovenčinári ku knihám a k jazyku. Všeobecne deti všade málo čítajú. Ja vediem krúžok Slovenčina tvorivo a hravo. Rozmýšlaľa som – prídu deti naň, neprídu? Robíme však inou formou ako klasicky na hodinách, a to deti pritiahlo. Ale aj recitujeme, zapájame sa do rétorických súťaží a každý rok máme úspechy v okresných i krajských súťažiach. Deti vedia robiť so slovom, vedia písať.“
M. Dobáková: „K Medzinárodnému dňu knižníc sme pripravili projekt Knihomoľňa. Z najobľúbenejších detských kníh, ktoré prinieslo do školy vyše dvesto detí, sme stavali na chodbe pyramídu. Naspodok sme dali knihy zo školskej knižnice, aby bol základ.“
Z. Sršňová: „Postreh z realizácie projektu – tie deti, ktoré hodnotíme ako problémové, sa do projektu zapojili s radosťou a prišli s dvoma i troma knihami pod pazuchou. A začali čítať!“
M. Dobáková: „Knižnicu modernizujeme, na internete budujeme databázu kníh, zakupujeme nové tituly. Chceme priestory knižnice vybudovať tak, aby sme v nich učili slovenčinu.“
Z. Sršňová: „Keď človek vidí záujem, s radosťou robí. Keby však mal deň štyridsaťosem hodín... (dlhý vzdych). Najväčšou odmenou pre mňa je, keď problémový žiak po prečítaní úryvku v literatúre príde za mnou, že si chce požičať knihu a prečítať ju celú. To je krása.“

Dvíhajú pohľady aj do oblohy
I. Šefčík: „V rámci astronomického krúžku chodievame na zaujímavé súťaže – Astrostop, Čo vieš o hviezdach, prezentačná súťaž na počítačoch Hviezdy bez hraníc. V tej poslednej, ktorá bola medzinárodná, sme obsadili prvé, druhé a piate miesto. Šikovné deti sa dobre nabaľujú na informácie o hviezdach a planétach, získavajú vedomosti aj z internetu. A dôležitá je aj výpočtová technika. Deti robia totiž prezentácie na počítačoch.“
E. Volanská: „Na krúžok chodievajú aj malé deti. Vesmír ich veľmi zaujíma. V škole máme aj nový astronomický hviezdny ďalekohľad...“
I. Šefčík: „Len v Ružomberku je problém s prežiarenou oblohou. Ale chystáme sa na rôzne pozorovania... Spolupracujem s hvezdárňami po celom Slovensku a som veľmi hrdý na to, že ma pozvali ako jediného pedagóga zo Slovenska na medzinárodnú konferenciu do Českých Budejovíc. Kontakty s inými hvezdárňami mi priniesli aj iné ponuky pre prácu s deťmi. Astronómia je veľmi dynamická veda, veľa veci sa v nej deje.“

Malé veselé perličky nadaných detí
Na začiatku roka sme deťom hovorili, čo všetko sa budeme učiť. Mikuláš: „Ja sa nebudem, lebo matematika aj tak už dávno nie je v móde.“
Keď sme začali písať písaným L, Filip si to už nacvičil. Za L nasledovalo mäkké Ľ. „No ja to nebudem písať, ako by to vyzeralo, keby som písal milý Ľaco?“
Monike vypadol zúbok. Každé z detí – ukáž mi, aj mne. A tak zúbok koloval z lavice do lavice, až sa stratil. Na druhý deň Lenka prišla, svoj zub vytrhla, zrejme sa jej kýval, a doniesla ho Monike: „Tu máš, to je tvoj, keď sa ti tak chýba.“
Pre Moniku bolo v prvej triede nepochopiteľné plus a mínus. Keď písala, vyvalila na učiteľku očká a pýtala sa: „Pani učiteľka, mám pridať alebo ubrať?“
Robili sme pokus s hrachom. Deti stále chodili a pozorovali, ako klíčky rastú. Keď už boli klíčky väčšie, odlúpli ich a hrach zjedli. „Decká, kde ste dali hrachy? Čo ste s nimi urobili?“ „My sme ich zjedli, veď vy ste povedali, že ideme pozorovať klíčky a nie hrachy!“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 598
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 725
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 517
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 757
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 947
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 654
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 966
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 508
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 194
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V Bobrovci majú dva odberné tímy, vyskladali si ich sami

Testujú aj obyvateľov susedného Trsteného.

Michal Pažitný a Jakub Lysý z DHZ Bobrovec.

Situácia pred odbernými miestami v mestách sa už upokojuje

Testovanie by si ľudia mali rozložiť na celý deň. Po dlhých ranných zástupoch sa situácia upokojuje.

Koronavírus Žilinský kraj: Pred odbernými miestami sa tvoria rady (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Ilustračné foto.

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miest a obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Koronavírus Banskobystrický kraj: Sobotné testovanie sprevádza aj meškanie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Už ste čítali?