„Igor Rumanský bol milovník čistej krásy. Veril, že krása je pravý dar od Boha, treba sa k nej správať s úctou a pokorou. Bol človekom čistým, rýdzim, hlboko a úprimne veriacim, ktorému priateľstvo, láska, vernosť a krása bolo viac, než všetko ostatné, viac než jeho zdravie, než on sám,“ povedal na vernisáži výstavy diel akademického maliara Igora Rumanského jej kurátor Karol Maliňák. Výstavu otvorili minulý štvrtok v centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši a návštevníkov na nej privítala riaditeľka galérie P. M. Bohúňa Zuzana Gažíková. „Výstavu sme chceli usporiadať už vlani pri príležitosti umelcovej šesťdesiatky, ale požiadal nás, aby sme ju odložili, lebo mal rozpracovaný nový výtvarný program a chcel, aby na výstave boli aj obrazy z tohto cyklu. Žiaľ, výstavy sa už nedožil...“
Igor Rumanský zomrel v Bratislave minulý rok 10. augusta. Narodil sa 10. marca 1946 v Demänovej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov D. Millyho a V. Hložníka. Neskôr sa sám stal profesorom na tejto škole a vychoval množstvo adeptov umenia.
Základy maliarstva mu poskytol o dva roky starší brat Ivan a hodiny štúdia Palugyayovho diela v palugyayovskej kúrii v Bodiciach. „Pre mňa bol môj brat Ivan najväčší učiteľ, ja som sa ho vždy snažil napodobniť, šiel som v jeho stopách,“ vyznal sa kedysi Igor Rumanský.
Venoval sa prevažne kresbe a grafike a je známy predovšetkým ako ilustrátor prozaických i poetických diel, ale na výstave môžu návštevníci obdivovať aj jeho pastely a olejomaľby. „Vytváral diela s veľkou dávkou tvorivej fantázie, poukazujúc na zložitý svet ľudských hodnôt a vnútorných vzťahov. V závere svojej tvorby sa vrátil k liptovskej krajine a farbe, pretože ako sám hovorieval:,Cítim, že k vyjadreniu mi už čierna a biela nestačia.´ Očarený krásou hôr i podhorských lúk kreslil množstvo skíc ceruzou, aby ich v ateliéri transformoval do farebných impresií plných slnka, svetla a pozitívnej energie,“ povedal okrem iného Karol Maliňák. A ako vnímal prírodu Igor Rumanský? „Príroda je dokonalá a ja sa snažím akceptovať to, čo ponúka. Čím som starší, tým pred ňou pociťujem väčšiu pokoru i bezmocnosť... Fascinuje ma Liptov a jeho svetelná neopakovateľnosť. Každým momentom mení farby a tvary a ja sa snažím cez presnú štúdiu pretaviť do esencie najlepšej vône a pocitu to, čo som hlboko precítil. Duševná príprava mi pritom trvá oveľa dlhšie ako samotný proces tvorby. Niet pre mňa krajšieho a rozmanitejšieho prostredia, ako je Liptov.“
Na vernisáži zazneli aj dve básne Milana Rúfusa, ktoré venoval Igorovi Rumanskému. Boli priatelia a Rumanský ilustroval viaceré Rúfusove knihy. Básne zarecitovala Slavomíra Očenášová-Štrbová, ktorá je aj spoluautorkou filmu o Igorovi Rumanskom. Slávnostnú atmosféru umocnilo hudobné vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy J. L. Bellu v L. Mikuláši. Na vernisáži sa zúčastnila asi stovka ľudí. Boli medzi nimi mnohí výtvarníci aj z Bratislavy, umelcovi kolegovia, žiaci, priatelia a príbuzní – jeho brat Michal, manželka Eva aj syn Ondrej s rodinou. Prišiel aj poslanec Národnej rady SR a bývalý liptovskomikulášsky primátor Alexander Slafkovský.
Výstavu diel Igora Rumanského si v centre Kolomana Sokola môžete pozrieť do 25. marca.
