Na výčiny víchrice, ktorá sa v noci z osemnásteho na devätnásteho januára prehnala naším regiónom, najviac doplatili obyvatelia Liptovských Kľačian. V obci neďaleko Liptovského Mikuláša vyhlásili tridsať minút po polnoci mimoriadnu situáciu, ktorú odvolali až na druhý deň popoludní. Predbežné škody vyčíslili na vyše šesťstotisíc korún.
Ešte aj teraz ma trasie, keď si spomínam na udalosti z večera osemnásteho januára,“ hovorí Viera Tomčíková, starostka Liptovských Kľačian. „Už okolo siedmej večer vietor strhával škridle pri bytovkách. Dvaja chlapi išli v extrémnych podmienkach na strechu, aby zabránili ďalším možným škodám. Všetko sa im to úspešne podarilo asi o dve hodiny. Modlili sme sa, aby sa im tam hore nič nestalo, slzy som mala na krajíčku,“ vysvetľuje starostka. Vrásky na tvárach pribúdali obyvateľom obce so silnejúcim vetrom, jeho sila ľuďom doslova vyrážala dych.
Ničivá sila vetra
Starostka sa spolu s ostatnými obyvateľmi pobrala domov, no nikto netušil, že to najhoršie obec s takmer štyristo obyvateľmi ešte len čaká. „Mysleli sme si, že už je po tej galibe, no víchrica neutíchala. S plačom som čakala, čo sa ďalej bude diať.“ Krátko po dvadsiatej druhej hodine sa V. Tomčíkovej ozvali liptovskomikulášski hasiči. Boli práve na ceste do jej obce, kde si víchrica vyberala prvú obeť – strechu rodinného domu. „Vďaka hasičom, ktorí robili doslova zázraky, občanom a členom obecného zastupiteľstva sa čiastočne podarilo zabrániť ďalšiemu strhávaniu strechy. Sila vetra bola však stále obrovská, po dedine lietali plechy, každý sa bál, aby mu nepadli na hlavu. Vyzeralo to ako v americkom katastrofickom filme, škoda, že túto situáciu nikto nenatočil kamerou,“ opisuje starostka hrôzostrašné chvíle, ktoré sa veľkými písmenami zapíšu do histórie obce.
Starostke zničilo strechu
V. Tomčíková po skončení záchranných prác odišla domov. V kuchyni mužovi spomínala, že veľmi obdivuje ľudí, ktorí sa vedia zmieriť s tým, keď im ničivá sila prírody zoberie strechu. „Neviem, čo by som v takej situácii robila,“ hovorila si starostka. To ešte netušila, že krátko po polnoci sa vietor najviac „zahrá“ s jej rodinným domom. „Vietor bol zrazu taký nemilosrdný, že nám vyrazil dve okná. No vietor nám bral aj strechu. To bol pre mňa doslova koniec. Plechy a škridle boli ešte v okolí sto metrov, taký silný vietor to bol. Volala som hasičov, ktorí prišli asi za štvrťhodinku, lenže streche sa už nedalo pomôcť. Navyše, v dedine vypadla elektrina a všade navôkol bola tma. Všetci sme prežívali desivé chvíle, vietor utíchol asi o hodinu. Pohľad, ktorý sa nám naskytol, bol zdrvujúci, dom sme dávali do poriadku celý víkend. Rovnaké starosti mali aj ostatní spoluobčania, v noci oko nezažmúrila hádam polovica dediny.“
Plechy lietali ako šarkany
Na nepríjemné chvíle si dobre spomína aj obyvateľka Mária Laučíková, ktorá býva len pár metrov od starostky. Celé dianie teda mala priamo na dlani. „Veľmi som sa bála, bola som sama doma. Počula som krik susedy, tušila som, že je zle. Plechy lietali po dvoroch ako šarkany, bála som sa, aby ľuďom neublížili. Volala som deťom do L. Mikuláša, ktoré mi prišli na pomoc,“ hovorí sedemdesiatpäťročná dôchodkyňa. „Až sa čudujem, že sa nikomu nič nestalo, namôjveru som už myslela na hocičo. V ten večer som sa pomodlila hádam stokrát, aby nám už víchrica dala pokoj.“
V L. Kľačanoch vietor poškodil dvanásť domov a štrnásť hospodárskych budov. Celkové škody sú predbežne odhadnuté na viac ako šesťstotisíc korún. „Obec sa bude snažiť pomôcť tým, ktorí svoje majetky nemali poistené. Budeme sa snažiť zabezpečiť potrebné prostriedky, ak bude treba, obrátim sa priamo na prezidenta,“ dodala V. Tomčíková.
