S prosbou o pomoc sa na našu redakciu obrátila matka štrnásťročného Jožka a pätnásťmesačnej Simonky. „Som vo veľkej núdzi, ako soľ potrebujem plienky pre dieťa a pre syna oblečenie,“ obracia sa na ľudí s dobrým srdcom Mariana Mlynárčiková. Už niekoľko mesiacov žije s deťmi v Domove pre osamelých rodičov SOS v Ružomberku. Keď z materského príspevku a prídavkov na deti zaplatí, čo musí, na stravu a ošatenie troch osôb jej zvýši máločo... Na sebe šetrí, neraz sa ani nenaje.
Na prvý pohľad šikovnú a priebojnú mladú ženu zahnal život do úzkych po tom, ako otec detí začal holdovať alkoholu. „Všeličo z domu popredal, okrem iných vecí aj drevo na kúrenie a synove hračky,“ vykreslila nám niektoré smutné epizódy zo života s druhom v jeho dome v Partizánskej Ľupči. Kam sa podieť?!, kládla si Mariana ťažkú otázku, keď ju aj deti začal druh týrať. Matkin jednoizbový byt v rodnej Likavke neprichádzal do úvahy, pomôcť nevedeli ani jej šiesti súrodenci.
Prichýlená v azylovom dome neustále rozmýšľa, ako začať nový život. Návrat k druhovi do Partizánskej Ľupče je nemysliteľný a pobyt v SOS dočasný. „Môžeme tu byť do polovice septembra, dovtedy si musím nájsť strechu nad hlavou, inak skončíme na ulici. Ale ako a kde, keď v Ružomberku nemám trvalý pobyt? Veľmi by som chcela v meste ostať najmä preto, lebo synovi sa v novej škole darí,“ naznačila Mariana svoju starosť o synovu budúcnosť. Usadiť sa v Ružomberku ju srdce ťahá aj preto, lebo vyrastala v obci v blízkosti mesta.
Dojatá osudom matky s dvoma deťmi je aj vedúca sociálneho oddelenia ružomberskej radnice Dagmar Majeríková. To, že Mariana nemá v meste trvalý pobyt, ju administratívne spod jeho ochranných krídel vylučuje, avšak dvere na mestský úrad má otvorené. „Nech príde, poradíme jej a možno nájdeme riešenie,“ odkazuje Mariane. S pochopením pre ľudí v núdzi sme sa stretli aj u Jany Jarotovej na miestnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí. Dúfame, že dovtedy, než bude musieť opustiť azylový dom, sa bytový problém Mariany a jej detí vyrieši. Otec sa o svojich potomkov nezaujíma, výživné neplatí. Rovnako dúfame, že bez odozvy neostane ani jej akútna prosba o plienky a mliečko pre malú Simonku a o zimné ošatenie pre Jožka. Teplý kabát by sa zišiel aj ich mame. SOS na Tichej ulici 33 s jej menom je dobrou adresou pre každého, kto chce blížnemu v núdzi podať pomocnú ruku. V balíku od našej redakcie našla rodina okrem iného snehule pre Jožka a plienky pre Simonku.
