Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nadovšetko si cení vnútorný pokoj

V týchto dňoch prichádza na pulty kníhkupectiev kniha slovenskej autorky Denisy Fulmekovej Dve čiarky nádeje. Autorka, rodená Bratislavčanka, pracovala ako redaktorka Literárneho týždenníka, denníka Telegraf, mesačníka Štýl, šéfredaktorka ezoterického časopisu Orientácia a pravidelne spolupracovala s mesačníkom Miau. Okrem publicistiky a literárnej tvorby sa venuje aj tarotu. Takže aj o veštení bude reč v rozhovore s Denisou Fulmekovou, ale aj o jej knihách, predovšetkým o novej knihe Dve čiarky nádeje.
Otázka, čo vás k napísaniu tejto knihy viedlo, inšpirovalo, je iste tak trochu klišé, ale zas ak o knihe ide predzvesť, že je to „príbeh o intímnych bolestiach žien i o tom, ako sa človek celkom náhodou môže stať aktérom pokryteckej hry“, čitateľov iste bude zaujímať, či to náhodou nie je váš životný príbeh...

Sčasti áno. Prekonala som bolestnú životnú skúsenosť, prišla som o nenarodené dieťa. Vo veľmi skľučujúcom období som sa zrazu prostredníctvom internetu zoznámila so ženami, ktoré prežívali rovnaký smútok. Prežila som s týmito ženami spoločné pocity a nádeje, vypočula som si ich príbehy a napokon sme sa stali reálnymi priateľkami. V tom čase som začala uvažovať o tom, že napíšem príbeh o ženách, ktoré prišli o dieťa. Možno to bude znieť trošku pateticky, ale kdesi hlboko v duši som cítila, že túto tému chcem spracovať knižne. Zhovárala som sa vtedy aj s mnohými staršími priateľkami a postupne som zisťovala, že žien, ktoré si nesú životom túto traumu, je oveľa viac, než som tušila. Mnohé sa o potrate ostýchajú alebo boja hovoriť, sú však veľmi smutné a občas aj plné hnevu či pocitov nespravodlivosti, prečo sa to stalo práve im. Moja knižka neponúka nijaké všeobecné pravdy. Je to iba príbeh o tom, ako v istých okamihoch musíme byť k sebe neúprosne otvorení.

Hlavná hrdinka príbehu Eva, okrem iného, rieši dilemu úprimnosti voči svojim dvom priateľkám, ktoré majú vzťah s tým istým mužom. Veríte v úprimné priateľstvo žien?

Áno, ba čo viac, aj v úprimné priateľstvo ženy a muža. Priateľstvá treba pestovať, venovať sa im, vkladať do nich energiu. To ma na nich zároveň baví. Keď sa mi však s niekým cesty rozídu, skúmam, čo som sa od neho naučila a prečo sme sa v živote stretli. Musím ale povedať, že dodnes sa stretávam s viacerými priateľkami z útleho detstva, teda väčšinou je moje puto s ľuďmi mimoriadne trváce.

Dve čiarky nádeje je názov knihy a v tomto prípade dve čiarky znamenajú pozitívny tehotenský test. Čiarky, čiary – a vy to iste dobre viete, môžu znamenať aj niečo iné. Zaujímate sa o ezoteriku, tarot, veštenie, viete čítať v symboloch. Je to len vaše hobby?
Vyhľadali ste vy sama niekedy vešticu alebo kartárku?

Tarot, symboly, bylinky, povery a podobné pavedy sú mojou milou záľubou, ktorej sa venujem už celé desaťročie. Zatiaľ ešte nebývam v dome na stračej nôžke s kocúrom na ramene a ani sa nevyhlasujem za vešticu. Tarot vykladám skôr neochotne a keď už, tak iba príbuzným a priateľom. Pre mňa totiž tarotové karty nie sú prostriedkom na vykladanie budúcnosti, ale skôr bohatá kniha symbolov. Stále sa v nej učím čítať a riešenia hľadám radšej v sebe, než v pochybných veštiarňach. Možno si to odporuje s predchádzajúcimi riadkami, ale prekáža mi, keď kdesi vidím teatrálne sa tváriaceho veštca, ktorý chce nad klientom získať moc.

Dve čiarky nádeje nie je vaša prvá kniha. Debutovali ste v roku 2001 zbierkou humorných a sebaironických poviedok Tak čo teda? Rada ironizujete na svoj účet? Vraj ľudia, ktorí sa dokážu smiať sami zo seba, sú vzácni ako šafran.

Niekedy je sebairónia veľmi príjemným prostriedkom, ako zo seba striasť nevítané a mrzuté situácie. O tom boli moje humorné poviedky – čo keď objavíte v manželovom počítači ľúbostnú korešpondenciu s inou ženou, čo keď vám spadne v byte strop, čo keď sa ocitnete v osídlach zvodcu, čo keď vás každodenná realita prinúti ísť na domovú schôdzu, čo keď vám niekto zbabre dovolenku a podobne. Stále si myslím, že s humorom sa dá život zvládať akosi ľahšie a sebairónia zasa oslobodzuje. Umožňuje nám vidieť sa z nadhľadu a chechtať sa nad tou smiešnou figúrkou, ktorá sa niekedy berie zbytočne vážne.

Som takmer preč, je názov vašej ďalšej knihy. Pre zmenu je to zbierka poézie. Komorná. Čo v prípade tejto zbierky znamená prívlastok komorná?

Asi jemná. Zvláštne, že v tom istom čase mi vyšla táto veľmi osobná zbierka poézie a zároveň krikľavo karnevalový Klebetromán. Básne, ktoré som zaradila do Som takmer preč vznikali postupne niekoľko rokov a idea vydať ich knižne vznikla až neskôr. Tieto verše sú záznamom okamihu a veľmi osobným poodhalením tej časti mojej duše, kde prebýva, ak si vypomôžem tak trochu tarotom, archetyp Milenky.

Čo pre vás znamená poézia?

Poézia mi musí sadnúť, musí so mnou rezonovať. Ak sa tak nestane, nerozumiem jej. Naposledy som mala pozitívny zážitok na jeseň, keď svoje verše prišla do Bratislavy na Ars Poetiku predniesť mladá bieloruská poetka Marija Martysevič. Bola skvelá!

Klebetromán, ktorý ste napísali s Petrom Macsovzkym, nie je práve poetický. Už podľa názvu možno usúdiť, že kniha je „poctou“ rozšírenej ľudskej vlastnosti – klebeteniu, ohováraniu. Média knihu hodnotili ako kontroverznú, škandalóznu... Aké ohlasy na ňu ste zaznamenali vy?

Klebetromán nebol poctou klebeteniu, aj keď mnohí si to tak vyložili. S Petrom Macsovszkym sme skôr chceli zachytiť atmosféru v istých kruhoch, od ezoterických až po umelecké, kde človeka predchádzajú klebety a kde sa do ich osídiel lapí nakoniec každý. Ohlasy na Klebetromán boli rôznorodé, od tých, keď nám niekto ďakoval, že sa pri čítaní dobre bavil, až po nenávistné esemesky. Niektorí ľudia sa omylom stotožnili s niektorou z postáv a urazili sa, iní sa nás pýtali, prečo sme ich tam nedali.

Ste žena a ženy rady klebetia... Aj vy?

Samozrejme! Veď som sa k tomu priznala aj spoluautorstvom na Klebetrománe! Klebetenie má svoje čaro, to je predsa nesporné. Raz sa mi dostal do ruky turistický sprievodca po Grécku, kde stálo čierne na bielom, že v tavernách sedávajú na káve muži a vymieňajú si novinky. Vidíte to, keď klebetia muži, tak si vymieňajú novinky. Ale keď si vymieňajú novinky ženy, tak klebetia.

Rozlišujete pojmy klebetenie a ohováranie?

Áno, pretože klebetenie môže byť ozaj vymieňanie si noviniek, príjemná spoločenská záležitosť, ktorá, ak jej nechýba nadhľad a humor, môže mať aj pôvab. Ohováranie je už ťažší kaliber, pretože sa pri ňom potupne kydá na neprítomné osoby.

Myslíte, že sa dá alebo oplatí proti klebetám bojovať? Napríklad proti klebetám v bulvári.

Každý vie najlepšie klebety jedine ak o sebe. Máme svoj sebaobraz, vieme, alebo aspoň tušíme, čo sme zač, no a to, čo o nás hovoria druhí, to je iba ak súčasťou ich samých. Samozrejme, toto platí aj o Klebetrománe. No kým Klebetromán bol prózou, deklarovanou umeleckou fikciou, bulvár píše o konkrétnych ľuďoch a bez škrupúľ im vstupuje do života. Napokon, aj o tomto bol Klebetromán. Bulvárne médiá sú totiž čoraz agresívnejšie a kalkulujú s jednou z najnižších, no aj najsilnejších ľudských vlastností, závisťou. Nemá však zmysel negatívne sa vyhraňovať proti tomuto typu žurnalistiky. Možno je to novodobá kronika tejto mediálno-virtuálnej doby, ktovie.

Ešte sme nehovorili o vašom príspevku do antológie Sex po slovensky. O čom bola vaša poviedka?

Poviedka Fúzatá veverička bola drsným príbehom o jednom nevydarenom sexuálnom dobrodružstve šéfky s podriadeným.

Čo vás podnietilo napísať erotickú poviedku?

Skôr kto ma podnietil. Jedného dňa mi totiž zavolal spisovateľ Dušan Taragel, že pripravuje pre vydavateľstvo Ikar antológiu poviedok o sexe a či by som nenapísala čosi aj ja. Nadšene som súhlasila, ale ako čas plynul, zisťovala som, že to vôbec nie je jednoduché, písať si len tak o sexe. Napokon som dostala nápad a poviedku som napísala, takpovediac, na jeden ťah.

Erotika, sex zohráva úlohu zrejme aj vo vašej novej knihe. Mnohé vzťahy vznikajú a zanikajú kvôli sexu. Spája ľudí aj rozdeľuje. A dnes už nie je tabu o ňom písať a hovoriť. Myslíte, že je dobre, že sa sex stal „vecou verejnou“?

V mojej novej knihe je sex skôr v pozadí. Hoci, bez neho by v nej nikto neotehotnel, všakáno. Explicitne sa v nej však sex nekoná. Téme sexu sa nevyhýbam, veď čosi som už o ňom napísala, ale teraz som ho v texte nepotrebovala. Nevidím problém v tom, že sa verejne hovorí o sexe. A ani ma to neprekvapuje. Literatúra si vždy mohla do istej miery dovoliť viac, a preto sa v nej písalo o sexe, erotike a milostných eskapádach v rôznych formách vždy. Intímne záležitosti dvoch ľudí do literatúry patria, ale vy ste sa asi pýtali na čosi iné. Napríklad, či sa ich patrí ukazovať v rôznych reality show a kadekde inde. Isteže nepatrí, ale človek je vo svojej podstate sliedič a chce sa pozerať. Preto majú všetky tie show taký úspech.

Knihou Dve čiarky nádeje sa otvorene hlásite k žánru ženského románu. Čo je to vlastne ženský román? Existuje aj žáner mužský román?

Pod pojmom ženský román sa asi väčšine ľudí vybaví čosi lepkavo sladkobôľne, hraničiace s gýčom. Rovnako nevkusné a zle napísané však môžu byť aj detektívky, nudné intelektuálne experimenty, otravné moralistické traktáty a ešte kadečo iné. Ženy sú možno skromnejšie než muži, preto, keď napíšu čosi o ženách, musia sa uspokojiť s okruhom čitateľov, ktorý je hlúpo vymedzený pohlavím. Mužská spisba je však natoľko kvalitná a vznešená – ha!, že si zaslúži, aby sa o ňu vždy rovnako zaujímali ženy aj muži. Osobne čítam všetko, čo ma niečím zaujme, jediným kritériom je to, aby som sa na chvíľu, keď si otvorím tú ktorú knihu, tešila ako na najlepšiu časť dňa.

Čo si na ľuďoch vážite a ktoré ľudské vlastnosti vám všeobecne prekážajú?

Ťažko sa mi zovšeobecňuje, ľudí si totiž vážim pre rôzne veci, niekoho pre rozhľadenosť, iného pre dar humoru, pre schopnosť načúvať, umenie pokorne prijímať všetko, čo život prináša a mnohé ďalšie. Rovnako je veľa vecí, ktoré mi prekážajú, ale na čo ich spomínať, keď ťažko niekoho meniť.

Ako relaxujete, kde nachádzate pokoj?

Najlepším fyzickým relaxom je pre mňa chôdza. Keďže neviem šoférovať, chodievam veľa pešo, väčšinou pridám do kroku a vtedy sa nejako rozhýbu aj moje myšlienky. Ale o tom, kde sa dá nájsť pokoj, nič neviem. Sú ľudia, ktorí milujú cestovanie a hľadajú napríklad pokojné miesta ďaleko od civilizácie. Mňa cestovanie neláka, skúmam radšej krajiny, ktoré sú vo mne a nadovšetko si cením vnútorný pokoj.

Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

Aby som na túto otázku mohla každú chvíľu odpovedať inak, lebo to by mohlo naznačovať, zdôrazňujem mohlo!, že som sa nezastavila, ale stále sa učím, mením a vyvíjam.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 355
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 317
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 584
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 317
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 629
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 195
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 483
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 324
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 247
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?