„Ľudmile sme všetci od malička venovali veľa pozornosti. Narodila sa totiž prvá z troch dievčat. Píše rozprávky aj básničky, rada tancuje a maľuje (a navliekam korálky, doplnila Ľudka),“ predstavila svoju najstaršiu princeznú – štvrtáčku mama Barbora Lišuchová na prehliadke neprofesionálnych tvorcov literárnych prác Art štúdia v Liptovskom Hrádku. Ľudmila bola najmladšou účastníčkou stretnutia. Komunikatívna mladá slečna so širokou slovnou zásobou, bystrým vnímaním a schopnosťou pretaviť svoj detský svet do literárnych prác. Kto posudzuje jej výtvory? Mama. Predsa ju vraj musí niekto v rodine počúvať. Peter Laučík, jeden z organizátorov a komentátorov stretnutia, po vypočutí Ľudmilkinej rozprávky ako dospelák vyhlásil, že takého dobrého pozorovateľa by veru nechcel mať doma.
Na prehliadke svoju tvorbu prezentovalo osem autorov. Sedem vo vlastnej interpretácii, ôsmy – rodák z Hubovej Martin Chovan, zveril recitáciu veršov možno budúcej svokre Eve Ďurčovej. Kým vo vlaňajšom prvom ročníku sa témou prehliadky stala láska, tohtoročná zachytila celé spektrum života. Vinulo sa od Ľudmilkinej rozprávky cez metaforicko-filozofické vyznania Lenky Cibuľovej, Moniky Iglarčíkovej a Viery Kočtúchovej k nežnému vyznaniu lásky k rodnému kraju v podaní Ľudmily Kasanickej, či vyznaniu lásky k žene v poézii Martina Chovana až po zrelú a hĺbkou života presiaknutú lyrizovanú prózu Judity Feňvešovej. Prehliadku zakončil dlhoročný dôchodca Michal Račko príležitostnými básňami: „Moje veršíky vychádzajú z konkrétneho poznania, vidím veci reálne a nestaviam vzdušné zámky.“ A prečítal báseň o komunálnych voľbách. Zástupkyňa primátora v L. Hrádku Danica Žiaková, tu v pozícii poslucháča, sa len usmiala a vytiahla z kabelky práve počutú báseň: „Ak by tu nebol Michal Račko, prečítala by som ju sama.“ ...aj takéto cestičky môže mať tvorba neprofesionálnych literárnych tvorcov.
