V článku odznelo niekoľko závažných informácií, na ktoré považujem za potrebné reagovať. Prekvapuje ma, že niektoré uverejňované skutočnosti si autorka článku neoverila a v daných záležitostiach nedala priestor aj druhej strane. Zaráža ma zároveň, že som v článku citovaný v mierne iných súvislostiach. Navyše, na tému Domu kultúry či môjho odvolania som s autorkou nikdy nehovoril, použité citácie sú prebraté z iného materiálu, ktorý v týždenníku MY Liptov nebol uverejnený a ktorý písal úplne iný autor.
V prvom rade chcem pripomenúť, že moje odvolanie bolo do programu mestského zastupiteľstva zaradené ako mimoriadny bod počas dovolenky, na ktorú ma z titulu svojej právomoci poslal primátor Ján Blcháč. Preto som na zastupiteľstve prítomný nebol, za normálnych okolností, v prípade nečerpania dovolenky, by som sa na rokovaní poslancov ako riaditeľ mestskej organizácie – tak ako vždy - zúčastnil. Zo strany primátora považujem za nečestné, ak verejne deklaruje svoju nespokojnosť so mnou a nedá mi možnosť pred poslancami na jeho dôvody a „dôvody“ reagovať a obhájiť sa. Argument, ktorým sa snažil vysvetliť svoj návrh, a síce, že som ho svojim doterajším prístupom nepresvedčil, že budem zárukou napĺňania zámerov koncepcie rozvoja kultúry v meste, neobstojí. Pýtam sa rovnako ako viacerí poslanci, o akej koncepcii hovorí. Pýtam sa, kedy sa o nej so mnou rozprával. Pýtam sa, kedy a akým prístupom som stratil jeho dôveru, keď mal vôbec problém sa so mnou stretnúť – v priebehu decembra som inicioval niekoľko stretnutí, ani raz nemal čas, prvýkrát sme spolu osobne komunikovali tri dni po jeho nástupe do úradu, 4. januára, kedy mi oznámil, že si mám okamžite vybrať dovolenku a poveriť Janu Šipekovú svojím zastupovaním, teda vedením Domu kultúry. Toto som, samozrejme, odmietol. Na druhý deň svoju požiadavku zopakoval, oznámil som mu, že dobrovoľne na dovolenku pôjdem iba v prípade, ak na to nájde nejaký zákonný dôvod. Toto sa dialo v situácii, keď sme vrcholili s prípravou takého náročného podujatia, akým benefičný ples primátora nepochybne je.
Ešte za závažnejšie však považujem, ak ma Ján Blcháč v médiách obvinil z toho, že som „svojím konaním porušil závery z pracovnej porady“. Mali sme iba jednu poradu a tvrdím, že primátor klame alebo sa mýli. Možno má porušením záverov na mysli stretnutie s riaditeľmi mestských organizácií, ktoré zvolal 11. januára a na ktorom vydal absurdný príkaz, že nemáme komunikovať s novinármi a že ich máme v prípade akýchkoľvek otázok odkázať na jeho sekretariát. Ostal som prekvapený, pretože ako šéf verejnej inštitúcie mám povinnosť poskytovať informácie. Primátorov príkaz som neporušil, s novinármi som sa o zasahovaní primátora do chodu Domu kultúry zhováral niekoľko dní predtým, nie však potom. Navyše – aj na moju žiadosť, neboli v tom období žiadne informácie týkajúce sa vzťahu medzi mnou a ním nikde publikované.
Pokiaľ ide o moju podriadenú Janu Šipekovú a jej tvrdenie, že si nie je vedomá nevhodného správania či postupov, je prekvapujúce. Asi považuje za vhodné správanie to, že pred očami všetkých mojich podriadených odmietla prevziať list, v ktorom som jej určoval, na základe rozhodnutia primátora, pracovné úlohy a povinnosti súvisiace s organizáciou plesu. Asi zabudla na to, ako som jej začiatkom roka práve kvôli jej aktivitám a napätiu, ktoré vnášala do kolektívu, navrhol, aby zvážila, či zotrvá s Domom kultúry v pracovnom pomere. Asi považuje za normálne a prijateľné aj to, že v decembri v mene Domu kultúry bez môjho poverenia či súhlasu pripravovala silvestrovské oslavy na námestí spolu so štábom pána Blcháča prakticky v situácii, kedy nebolo jasné, či bude uvedený do funkcie pred Novým rokom, alebo až po ňom.
Rád by som ešte vyjadril prekvapenie nad neštandardným prístupom vedenia MsÚ. O svojom odvolaní som bol informovaný týždeň po zastupiteľstve – v stredu 31. januára, a po tom, ako správu uverejnili vaše noviny. Myslím si, že slušnosť káže postupovať inak.
Na záver sa chcem ešte pozastaviť nad prístupom týždenníka MY – Liptov a formuláciou v spomínanom článku, ktorou ma dva dni predtým, ako mi končil mandát riaditeľa mestskej organizácie, postavil do pozície bývalého nadriadeného Jany Šipekovej. Riaditeľom Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši som prestal byť uplynutím polnoci z 31. januára na 1. februára 2007.
Róbert Szolnoki, odvolaný riaditeľ Domu kultúry
Keďže R. Szolnoki vo svojom vyjadrení spomína primátora mesta, o stanovisko sme požiadali aj Jána Blcháča.
Obsah článku R. Szolnokiho iba potvrdzuje jeho prístup ku komunikácii s priamym nadriadeným, jeho argumenty sa iba čiastočne zakladajú na pravde. Pravda je však taká, že bol právoplatne odvolaný, čo by mal za normálnych okolností akceptovať. Lojalita ale zrejme nebola nikdy jeho silnou stránkou. O jeho neistej pozícii svedčí aj jeho vyhlásenie minulý štvrtok, že vari by už bol odstúpil aj sám na vlastnú žiadosť. Neviem, prečo tak neurobil, ak už pri našom poslednom stretnutí on sám hovoril o strate dôvery, čo je, myslím si, dosť podstatný argument.
Stratu dôvery si vyslúžil okrem iného aj tým, že nebol schopný riadne komunikovať o vecných problémoch v Dome kultúry a tak, ako to uvádza aj vo svojom príspevku, neustále prezentoval akúsi nečestnosť v prístupe k nemu.
Viacerí občania, vrátane jeho bývalých spolupracovníkov teraz, po jeho odvolaní, poukazujú na jasné porušovanie pracovnej disciplíny z jeho strany, na častú absenciu na pracovisku, na nekompetentné riadenie inštitúcie a inú neprofesionalitu, ale nekriticky ku profesionálnemu prístupu vyzýva všetkých a stále.
Závery pracovnej porady porušil tým, že poskytol informácie, ktoré zjavne poškodzujú dobré meno mesta a jeho inštitúcií. V čase, keď mesto ešte nemá hovorcu, je legitímne, ak, najmä o citlivých záležitostiach, informuje štatutárny zástupca prostredníctvom sekretariátu. Bez takéhoto jeho postupu (mám na to dôkazový materiál - mailovú komunikáciu s novinárom P. L., z obsahu ktorej porušenie jasne vyplýva) sme vskutku neuvažovali o radikálnych zmenách vo vedení Domu kultúry. Až na základe takéhoto postupu R. Szolnokiho sa bod o odvolaní riaditeľa dostal na rokovanie MsZ dodatočne, možno povedať, že na jeho priamu výzvu.
Okrem iných záležitostí som pri poslednom rozhovore R. Szolnokimu vyčítal jeho používané metódy mobbingu na pracovisku, čo nie je v súlade s mojimi predstavami o riadení.
Na záver zaujímavosť: v administratívnom zmätku na mestskom úrade a v Dome kultúry sa nám nepodarilo objaviť pracovnú zmluvu bývalého riaditeľa R. Szolnokiho. Podľa mojich informácií ju nemá ani on sám.
Akým bol teda bývalý riaditeľ manažérom, keď mi vyvracal moju legitímnu požiadavku, že mu môžem, ako jeho priamy nadriadený, udeliť čerpať časť dovolenky zákonným spôsobom? Je mi naozaj ľúto, že sa MsZ muselo touto záležitosťou zaoberať v čase, keď dovolenku čerpal. Ak ale počas dovolenky mohol sprevádzať študentov z družobného maďarského mesta, prečo sa nemohol zúčastniť zasadnutia MsZ, o ktorom zjavne vedel?
Bolo by možné klásť si veľa ďalších otázok. Odpoveďou na ne však možno budú aj výsledky auditu, ktorý skôr alebo neskôr Dom kultúry čaká.