„Niekto sa snaží byť pápežskejší ako pápež,“ reagoval Ružomberčan Peter R. na informáciu, že od začiatku februára bude potrebné povinne nahlasovať domáce zabíjačky. „Som poľovník, no štátnej veterinárnej a potravinovej správe zastrelenie diviaka a použitie jeho mäsa nemusím nahlasovať. Pritom divé zviera je isto omnoho náchylnejšie mať v svale trichinelu (svalovca), parazit, ktorý môže u človeka spôsobiť závažné ochorenie. V našom regióne si nepamätám, žeby kvôli nemu bol nejaký človek chorý. Aj preto sa vykašlem a zabíjačku, ktorú plánujem robiť v prvej polovici februára, nikomu nahlasovať nebudem,“ vyhlásil muž, ktorý z logických dôvodov odmietol uviesť svoje priezvisko.
Faktom je, že vedenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Bratislave najprv vyhlásilo, že nariadenie o povinnom nahlasovaní domácich zabíjačiek sa prijíma na pokyn Európskej únie (nebola to pravda), potom tvrdilo, že kontrolované bude mäso z každej zabíjačky. Keď si však kompetentní uvedomili, že približne v tom istom časovom období (koniec januára – začiatok februára) sa na Slovensku uskutoční možno aj 200–tisíc domácich zabíjačiek, už sa vravelo len o náhodnej kontrole.
„A nakoniec to dopadne tak, že nebude ani náhodná kontrola, lebo domáci chovatelia nebudú nič nahlasovať, nedajú sa predsa štátom šikanovať. Deň pred zabíjačkou ju vraj stačí nahlásiť telefonicky. Kto a ako človeku dokáže, či telefonoval, alebo nie? Je to len jeden z mnohých nezmyselných príkazov, ktoré platia v tomto štáte. Neviem pochopiť, načo vláda prijíma niečo, čo aj tak nikto nemusí dodržiavať,“ uzavrel debatu na túto tému Peter R.
A posledné tvrdenie ministra poľnohospodárstva, že drobní chovatelia budú zabíjačky ochotne ohlasovať, pretože ide o ochranu ich zdravia, je tiež ďaleko od pravdy. Veď robiť sa majú len náhodné kontroly zdravotnej kvality mäsa, čo je veľmi vzdialené od potrebnosti celého ministerského nariadenia.
