Tretiu sezónu dopĺňa svojho otca vo funkcii maséra mikulášskeho hokejového áčka Ľuboš Ondrejka, ktorý v minulých dňoch plnil rovnakú úlohu pri slovenskej reprezentácii na Svetovej univerziáde v Turíne, kde naši obsadili piate miesto: „Po roku sme sa ocitli priamo v nádherných priestoroch zimnej olympiády. Škoda, že nabitý program našej najvyššej súťaže nepustil na tento športový sviatok väčšinu pôvodne nominovaných, medzi ktorými figurovali aj bratia Hunovci.“ Spomedzi Ľubošových zážitkov nás zaujala návšteva domáceho zápasu slávneho, aj keď v súčasnosti iba druholigového, turínskeho Juventusu: „Zisťovali sme, kedy bude na programe nejaký duel. Na prvý pokus nám to nevyšlo, lebo v tom čase sme absolvovali tréning. O pár dní neskôr však už celej našej výprave zariadili veľmi dobré miesta do VIP sektoru na prestížny duel s Bari.“ Apeninský polostrov sa nachádza „zásluhou“ nespratných fanúšikov vo futbalovom pekle: „Nič také sme nezažili. Hostia síce už v druhej minúte vsietili vedúci gól, takže ich fanúšikovia sa okamžite pripomenuli petardami, ohňami. No neuchýlili sa k bitkám či demolovaniu štadióna. Nebolo vypredané, ale atmosféra, hoci sa jednalo o druhú ligu, bola úchvatná. Hovoriť o tom, že sme mali jedinečnú možnosť vidieť v akcii hvidezdy svetového futbalu Del Piera, Trezegeuta či Nedvěda, ani veľmi netreba.“ Ľuboš mal stály kontakt s domovom: „V olympijskej dedine sme mali bezplatný prístup k internetu, takže som v každej voľnejšej chvíli pozorne sledoval dianie u nás.“ Kvôli univerziáde vynechal päť zápasov ešky. Ihneď po návrate sa vrátil do extraligového kolotoča, na ktorom sa v najbližších dňoch spolu so žilinskými vlkmi dokrúti ešte jeden tím bez možnosti zasiahnuť do play-off. „Samozrejme, cítiť trošku zvýšené napätie, ciel je na dosah. Nie je to už úplne v našich rukách, ale verím, že chlapci vyžmýkajú zo seba všetko.“
