Na sviatok sv. Valentína sa patrí... Tie sladké rečičky už poznáme naspamäť. Stačí si v týchto dňoch otvoriť ktorékoľvek noviny, začítať sa do kdejakého spoločenského časopisu a viete, že sa patrí milovanej osobe kúpiť darček, kvetiny, prinajmenšom poslať zamilovanú SMS. A ako tak človek číta o všetkých možných i nemožných aktivitách charakterizujúcich tento deň, príde na to, že pri ctení si tohto sviatku vôbec nemusí ísť o osobu, ktorá je obklopená aurou partnerskej lásky.
Pomaly, ale isto sa totiž sviatok zamilovaných profanuje tak, ako v predošlom spoločensko-politickom režime Medzinárodný deň žien, kedy tento sviatok oslavovali a opíjali sa hlavne muži. Dnes detičky šetria vreckové, aby mamičkám kúpili aspoň nejakú drobnosť, sladkosť, učiteľky „nútia“ deti na hodinách pracovného vyučovania vyrábať darčeky pre rodičov, dospelé deti im zase posielajú láskyplné blahoželania. Je to prinajmenšom choré.
Uvedomme si, čo vlastne sviatok sv. Valentína je. Podľa starej legendy bol Valentín pohanský kňaz obrátený na kresťanskú vieru. Žil v Ríme v treťom storočí a v tom čase cisár Claudius dekrétom zakázal rímskym vojakom ženiť sa... Znovu sa dostávame k niečomu, čo už je všeobecne známe.
Takže inak - otvorene si povedzme, ako a hlavne prečo sa tento sviatok „doplazil“ až do našich zemepisných šírok? Valentín je vlastne privandrovalec, ktorý so slovanskou históriou nemá vôbec nič spoločné. Po roku 1989 ho k nám dovliekli učitelia angličtiny z prevažne anglicky hovoriacich krajín, objavovať sa začal aj na televíznej obrazovke v množstve telenoviel a „džúsových“ amerických seriálov typu Beverly Hills 90210.
Jednou vecou však je snaha začleniť sviatok zamilovaných do nášho kalendára, no tou druhou, omnoho dôležitejšou je jeho akceptácia spoločnosťou. A treba otvorene priznať, že v oblasti propagácie tohto sviatku medvediu službu vykonali hlavne médiá. Aby sme si však popol na hlavu nemuseli sypať sami, pripomeňme, že najväčšie zásluhy predsa len má niekto iný – obchodníci.
V týchto dňoch „sladké“ ružové reklamné pútače vzývajúce sv. Valentína nájdete v každom supermarkete, v predaniach kníh, suvenírov, kozmetiky... Objavili sme ich dokonca aj na vchode jednej predajne ovocia a zeleniny na sídlisku Klačno v Ružomberku. Nakoniec, prečo by tam nemohla upútavka na tento sviatok byť, veď aj v tejto predaji môžete kúpiť vhodný darček – víno, dezert, v niektorých prípadoch by sa možno hodil aj kilogram citrónov...
Ako redakcii povedal jeden obchodník z Ružomberka, sviatok zamilovaných má svoje opodstatnenie: „Z pohľadu tržieb bol v minulosti pre obchod mimoriadne zaujímavý predvianočný predaj a potom až Veľká noc. Medzi týmito sviatkami boli tri mesiace skromnosti. Tak prečo by sme si neosvojili sviatok sv. Valentína, ktorý z pohľadu tržieb už prekonáva Veľkú noc?“
Čo nevidieť však obchodníkom môžu klepnúť po prstoch moslimovia. Už začali zbierať podpisy potrebné na zoficiálnenie svojho náboženstva aj na území Slovenska. A čo má táto informácia spoločné so sviatkom zamilovaných? Nuž, v dennej tlači sme si prečítali, že pakistanskí moslimovia vypaľujú obchody s ružovými prianiami k sviatku zamilovaných na protest proti tomu, že Valentín rozvracia ich kultúrne tradície... Takže, spamätajme sa, kým nie je neskoro. Veď aj naše kultúrne tradície Valentín postavil na hlavu.
Ak sa však už niekto s týmto sviatkom natoľko zžil, že by mal abstinenčné problémy kvôli nepísaniu blahoprajných textov v tento sviatočný deň, navrhujeme postupnú odvykaciu terapiu. Tento rok nech v deň sviatku zamilovaných napíše svojej terajšej láske i možným objektom tohto citu priania typu:
•Lepšie teplé pivo ako chladná žena;
•Hľadám odpadkový kôš, lebo smetí treba vyhadzovať práve doň;
•Eros, ty vôbec nie si potrebný. Aj tak si malý, tučný, zle oblečený a ani len lukom nevieš poriadne mieriť. Mňa si napríklad vôbec netrafil;
•Od korienkov oddelené kvety, tukmi naplnené sladkosti... To by si nemala... A preto ti ich ani neposielam;
•Prajem ti všetko najlepšie k úplne trápnemu sviatku, ktorý vznikol len na podporu konzumu;
•Sama vravíš, že je to stupídny sviatok, ale keď ti k nemu nezablahoželám, tak jačíš ako stádo opíc. Takže, toto je to blahoželanie... Už si spokojná?
•Chcem ťa upozorniť, že aj keď stále vravím, že tento sviatok je hlúpy, primitívny a neviem ešte aký prízemný, očakávam, že nejaký darček mi kúpiš. Ak nie, každému poviem, že si bezcitná a lakomá... (viem, som pokrytec, ale darček poteší).
Verte, ak sa budete riadiť našou radou, o rok už budete vyliečený. A ak nie, aj tak už nebudete mať komu poslať valentínske prianie.
