V závere minulého roka Liptovské múzeum so sídlom v Ružomberku podpísalo s najnavštevovanejším múzeom v prírode v Českej republike - Valašským múzeom v Rožnove pod Radhoštem - zmluvu o spolupráci. Dôvodom tejto aktivity bol okrem iného aj fakt, že české múzeum získalo finančný grant na vzájomnú propagáciu, ktorá bude spočívať nielen vo vydávaní spoločných programových materiáloch distribuovaných v oboch múzeách a na výstavách či veľtrhoch cestovného ruchu, ale bude mať aj podobu výmenných programov pre verejnosť, ktoré sa uskutočnia v Liptove, ako aj v Česku. Jednou z prvých konkrétnych aktivít v rámci tejto spolupráce bolo vydanie propagačného materiálu Valašským múzeom v Rožnove pod Radhoštěm, v ktorom sú informácie aj o expozičnej ponuke Liptovského múzea.
Minuloročné výsledky
Aký však bol celý uplynulý rok v Liptovskom múzeu? „Jednou vetou povedané – bol to veľmi dobrý a úspešný rok. Budem však konkrétnejšia - oproti roku 2005 sme zvýšili návštevnosť vo všetkých expozíciách a pamiatkových objektoch o viac ako 10 %. Liptovské múzeum malo v predĺženej letnej turistickej sezóne sprístupnených 11 múzejných objektov a pamiatkových areálov. Okrem múzejných budov v troch mestách Liptova – Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok - bol sprístupnený hrad Likava, gotický kostol v Ludrovej, roľnícky dom s dvorom vo Vlkolínci, Archeoskanzen Havránok, veža pôvodného kostola v Liptovskej Mare, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, banícke a hutnícke objekty na Maši pri Liptovskom Hrádku a banícky dom vo Vyšnej Boci,“ dozvedeli sme sa od riaditeľky Liptovského múzea Ivety Zuskinovej.
Najvyššia návštevnosť bola, ako už tradične, v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. S bývaním a zvykmi našich predkov sa vlani zoznámilo takmer 65–tisíc návštevníkov. „V poslednom období registrujeme zvýšený interes verejnosti o toto múzeum v prírode. Návštevníci majú záujem nielen o programové podujatia (venované poľovníkom, hospodárom a pod.), ale aj o bežnú prehliadku expozícií. Lákadlom minulého roka sa stala aj nová expozícia historickej Považskej lesnej železničky,“ pripomenula I. Zuskinová.
Medzi populárne programové podujatia, ktoré aj vlani pútali, patria programy k výročnému zvykosloviu – Veľká Noc, Vianoce, veľmi obľúbené sú nedele - ovčiarska, remeselnícka, včelárska. A práve kvôli zvýšenému záujmu o prehliadku týchto priestorov Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je sprístupnené celoročne, sedem dní v týždni a počas letných mesiacov aj v predĺženej prevádzke do 20. hodiny.
„V minulom roku dosiahlo múzeum celkové vlastné príjmy vo výške 7,225 milióna korún (bez grantov). Z tejto sumy sme vlastnými aktivitami získali 5,787 milióna korún. A vstupné z tejto čiastky predstavuje 4,316 milióna korún. Z uvedeného vyplýva, že podiel Liptovského múzea na prevádzkových a osobných nákladoch v rámci rozpočtu bola vo výške 41 %. Spomenúť tiež treba aj skutočnosť, že granty Ministerstva kultúry SR boli vlani vo výške 1,055 milióna korúnk a vďaka realizácii projektu CBC Phare Vozáreň v Múzeu liptovskej dediny sme pre Žilinský samosprávny kraj ako nášho zriaďovateľa zvýšili majetok múzea o viac ako 11 milióna korún,“ dozvedeli sme sa od Ivety Zuskinovej viacero ekonomických výsledkov minulého roka.
Tohtoročné zámery
Liptovské múzeum v Ružomberku chce v tomto roku začať s rekonštrukciu strechy na budove sídla múzea v Ružomberku, ktorá je dlhodobo v havarijnom stave. V podkrovnom priestore bude vytvorená expozíciu sakrálneho umenia Liptova z bohatých vlastných zbierok múzea. Pokračovať sa bude aj v tvorbe projektov pre získanie finančných prostriedkov z EÚ. Doteraz bolo múzeum v týchto aktivitách veľmi úspešne - má ukončené tri projekty a ďalší realizovalo občianske združenie, ktoré pri múzeu pracuje.
„Aktuálne sú aj termíny pre podanie projektov podporovaných Ministerstvom kultúry SR. Chceme pokračovať v oblasti ochrany a zabezpečenia zbierkových fondov, v budovaní nových expozícií, oprave a rekonštrukcii pamiatkových objektov,“ hovorila I. Zuskinová.
Všetky tieto aktivity súvisia aj so získavaním mimorozpočtových zdrojov na zabezpečenie vyššieho štandardu poskytovaných služieb. Veď kapitálové prostriedky od zriaďovateľa (Žilinský samosprávny kraj - ŽSK) zrejme ani tohto roku nebudú dostatočné. „Vlastné príjmy múzea sú významnou zložkou rozpočtu. Bez týchto prostriedkov by sme sa nemohli uchádzať o granty z EÚ, ani z MK SR, pretože by sme nemali finančné prostriedky potrebné na spolufinancovanie navrhovaných projektov, dokonca ani na preklenutie určitého obdobia realizácie už schváleného projektu,“ dozvedeli sme sa od I. Zuskinovej.
Prvoradá propagácia
Redakciu tiež zaujímalo, čo sa v múzeu deje z pohľadu propagácie, pretože v uplynulých dňoch pribudli pri hlavných cestných komunikáciách do regiónu nové informačné tabule. „Postupne sa osadzujú tabule propagujúce nielen expozície Liptovského múzea, ale aj expozičnú ponuku partnerského múzea z Poľskej republiky. V rámci projektu INTERREG sme okrem tabúľ vydali aj nové propagačné materiály v slovenskom a poľskom jazyku a tiež tesne pred sprístupnením je nová www stránka partnerských múzeí. Možno povedať, že aj vďaka tomuto projektu máme pripravené nadštandardné služby pre návštevníkov a turistov z Poľska,“ tvrdila I. Zuskinová.
V oblasti propagácie urobilo Liptovské múzeum významný krok už v minulom roku, a to aj napriek tomu, že neustále, tak ako väčšina zariadení tohto typu, zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov na reklamu a propagáciu. Z vlastných prostriedkov múzea bolo vydané kalendárium všetkých programových, výstavných a vzdelávacích podujatí, ktoré bolo priebežne distribuované a zdarma poskytované návštevníkom. V spolupráci s tlačiarenskými firmami boli vydané aj menšie informačné materiály o expozičnej ponuke múzea v Ružomberku a hradu Likava. Samostatný materiál s finančnou podporou EÚ bol vydaný o špecializovanej expozícii Ovčiarskeho múzea. Mesto Liptovský Hrádok v roku 2006 podporilo činnosť Národopisného múzea finančnou dotáciou vo výške 100–tisíc korún, ktoré boli použité na nákup zbierkových predmetov a na vydanie informačného materiálu o expozíciách múzea...
„A to nie je všetko. V rámci partnerskej spolupráce a medzinárodných projektov INTERREG sme vydali 60 tisíc dvojjazyčných propagačných materiálov, ktoré komplexne informujú o expozičnej ponuke Liptovského múzea a partnerského múzea v Novom Sonči v Poľsku. Navyše, jedna súkromná spoločnosť nám sponzorsky poskytla vlastný reklamný bilbord na propagáciu Múzea liptovskej dediny Pribylina. Aj tohto roku sa budeme prostredníctvom ŽSK, ale aj spolu s inými múzeami, mestami a regionálnymi združeniami propagovať na viacerých výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu – Brno, Bratislava, Krakov, Praha,“ hovorila o ďalších aktivitách smerujúcich k propagácii Liptovského múzea jeho riaditeľka I. Zuskinová.