Ružomberok – Počas minulého leta vznikol pod Čebraťom Hokejový klub 21 Stan Mikita a vzápätí už mal svoje miesto na prvoligovej scéne. Jeho zakladateľ a neskôr prezident Jaroslav Spodniak, mikulášsky odchovanec a dvojnásobný majster Československa v drese slávnych košických VSŽ, dosť značne zariskoval. Kvôli štartu v druhej najvyššej súťaži kúpil licenciu od Levíc a potom urobil všetko preto, aby o štadión, ktorému tiež šéfuje, dostal prívlastok prvoligový, ako farma MHk 32 LI-PA L. Mikuláš. Samojzrejme, na ňom bolo i ekonomické zabezpečenie prvoligovej sezóny 2006/2007. Do jej cieľa dorazil ružomberský nováčik v 16–člennom pelotóne po 44. kole na 13. mieste s 34 bodmi.
V prvých šiestich zápasoch si kvôli rekonštručným prácam na zimnom štadióne hokejisti HK 21 SM nemohli vychutnať domáce prostredie. Až v 7. kole 29. septembra hrali prvý raz na vlastnom ľade. Domáca premiéra im priniesla zároveň úvodný bodový zisk po víťazstve nad Detvou. Aj keď sa na začiatku zdalo, že budú outsidermi, v ďalšom priebehu súťaže prišla zmena. Ružomberčom postupne pribúdali body, udomácnili sa na veľmi sľubnej dvanástej pozícii s nádejným osembodovým náskokom pred trinástymi N. Zámkami. Dvanásta priečka totiž ešte grantovala postup do osemmfinále play-off. Vo finiši však už Spodniakovcom došli sily, v posledných desiatich kolách nevyhrali, a tým „pomohli“ N. Zámkom, aby ich preskočili. V závere svoje urobila aj nekompletnosť či pomerne úzky káder, hlavne v dôsledku vleklých zdravotných peripétií.
„Myslím si, že seniorskou I. ligou náš zimák ožil,“ vraví J. Spodniak, ktorý sa v priebehu sezóny stal po Zdenovi Matisovi aj trénerom HK 21 SM. „A myslím si, že aj celý Ružomberok, veď do mesta zavítal náš najpopulárnejší zimný šport.“
Ako ste celkovo spokojný s prvoligovou ouvertúrou, ktorá sa v lete šila doslova horúcou ihlou?
Keby som mohol využiť škálu známok od jedna do päť, hodnotil by som to skôr takou lepšou trojkou. V kvalitnej súťaži sme sa ocitli v úlohe benjamínkov a možno trochu aj rojkov. Priznám sa, išli sme do toho veľmi zhurta so značným nadšením, no nevedeli sme, čo všetko nás čaká, vrátane mnohých prekážok a rôznych problémov. Sezónu sme však zvládli viac – menej v pohode. Na začiatku sa hovorilo o záchrane, ako o nosnej méte, ale keď sme začali bodovať a v tabuľke sa posúvať vyššie, takýto cieľ sa nám málil. Zatúžili sme po play-off, čo znamenalo skončiť do dvanástky. Skoro sa tento zámer aj naplnil. I napriek tomu, že nám postup unikol, nemôžeme hovoriť o žiadnom sklamaní. Osobne považujem konečné trináste miesto pri našej premiére za veľký úspech, veď sme začínali takmer na kolene. Keď sme išlo do toho, mali sme v prvom rade na mysli ružomberského diváka a aj detský drobizg, aby sme ich pritiahli k hokeju.
Mali ste veľmi nádejný stred sezóny, v závere ste však už akoby strácali dych.
Možno tak ten finiš tak vyznel, lenže situácia bola trochu zložitejšia. Viaceré tímy s vážnejšími úmysľami sa počas sezóny, najmä v januári, doplnili, posilnili. Mohli si to dovoliť i vzhľadom na svoje sponzorské zázemie. My sme do súťaže vstupovali s úplne inou filozofiou, spolu so športovým riaditeľom Richardom Muchým bolo našou snahou hlavne vytvoriť podmienky pre mladých hokejistov. Dať im možnosť vypýtať si miesto v extralige, alebo v lepšom tíme.
Počas sezóny ste sa rozlúčili s trénerom Zdenom Matisom a potom ste sám viedli tím.
K tejto veci som sa vtedy párkrát vyjadril, nechem to už viac rozmazávať. Jednoducho, pán Matis nepochopil vzniknutú situáciu a naše spomínané priority.
Čo bude ďalej? Môžu sa Ružomberčania i v najbližšej sezóne tešiť na prvoligový hokej?
Určite. Či budeme i naďalej mikulášskou farmou, to je vec diskusie, rokovaní a dohody. V každom prípade urobíme všetko preto, aby nezostalo len pri akomsi nultom ročníku. Mojím želaním je, aby sa raz v tomto družstve uplatnili chlapci, ktorí v súčasnosti hokejovo rastú v tunajšom mestskom klube. Pri ouvertúre sme všetci nadobudli cenné skúsenosti, vieme, v čom treba pridať, čo vylepšiť. Výraznou mierou však úroveň prvoligovej existencie závisí od finnancií. Som rád, že postupne sa k nám začali pridávať rôzni podporovatelia či podnikatelia. Beriem to aj ako ocenenie našej úprimnej a poctivej práce. A verím, že si cestu k nám nájdu ďalší, ktorí majú vzťah k hokeju a športu vôbec.
Zostane klubový prezident naďalej trénerom mužstva?
Na jedného človeka je to dosť, navyše mám na starosti celý chod a prevádzku zimného štadióna. Bolo to dočasné riešenie,
v rozbehnutej sezóne nebolo ľahké nájsť vhodného trénera. Popri odbornej stránke sme museli brať do úvahy našu finančnú situáciu. Všetky robíme preto, aby sme pre ročník 2007/2008 zabezpečili hráčom kvalitného trénera, vo výhľade sú viacerí.
Na záver ešte otázka z trochu iného súdka. Počuli sme, že aj Ružomberok má vážny záujem, aby sa stal domovom reprezentačnej dvadsiatky, ktorá bude v budúcej sezóne zaradená do extraligy.
Aj keď sa v tejto súvislosti zatiaľ najviac hovorilo o Púchove, radi by sme zastrešili túto mladú reprezentáciu práve tu u nás. Bol by som bol šťastný, keby to vyšlo. Ružomberčania by mali jedinečnú historickú možnosť na vlastné oči vidieť extraligové stretnutia a medzinárodné zápasy juniorskej reprezentácie. V minulých dňoch som v tejto veci pripravil materiál do mestského zastupiteľstva, nuž, uvidíme, ako sa to skončí.“
