Nie sme zabijaci ani nájomní vrahovia

Štyri roky vo francúzskej légii, na púšti, v džungli a medzi žralokmi
„Niektorí ľudia si myslia, že francúzske légie sú nájomní vrahovia a zabijáci. Keď som sa odtiaľ vrátil, každý sa ma pýtal, koľko som zabil ľudí. Ale nie je to pravda. Francúzske légie patria k najlepšie vycvičeným jednotkám na svete a nasadzujú ich tam, kde vypukne nejaký ozbrojený konflikt. Nemajú za úlohu zabíjať, ale chrániť nevinných ľudí,“ povedal mladý muž, ktorý slúžil vo francúzskych légiách štyri roky. Pri pohľade na jeho svaly by Schwarzeneger aj Rambo zbledli závisťou. Na bicepse mal legionár vytetovaného okrídleného muža s mečom v ruke. Dozvedeli sme sa, že je to svätý Michal, patrón výsadkárov. Na hrudi má vraj vlkodlaka a na stehne predátora s logom regimentu, v ktorom slúžil.

Prečo ste sa rozhodli stať sa legionárom?
Odmalička som chcel byť vojakom. Možno som to zdedil po pradedovi, bol generál. Predtým, ako som sa prihlásil do légie, som štyri roky slúžil v slovenskej armáde. Najprv rok ako záklaďák vo výsadkovom prápore, potom tri roky v Martine v útvare rýchleho nasadenia. Volali to aj urna alebo zelené barety. Bol som rok na mierovej misii na Golanských výšinách práve v čase, keď padli v Amerike dvojičky. No a pred štyrmi rokmi som sa prihlásil do francúzskej légie. Nešiel som tak kvôli peniazom. Chcel som si niečo dokázať, vyskúšať, čo vydržím.

Jednoducho ste poslali prihlášku a zobrali vás?
Nie. Najskôr som musel ísť do náborového centra, sú po celom Francúzsku. Išiel do Strasburgu, lebo je to najbližšie, hneď za Nemeckom. Po francúzsky som nevedel ani pípnuť. Vypísali sme nejaké papiere, našťastie každý vo svojom rodnom jazyku. Absolvovali sme zdravotné prehliadky, púšťali nám videá, aby sme mali šajn, čo je to francúzska légia a každému vybrali nové meno. V Strasburgu sme boli asi týždeň. Potom nás zobrali do Aubagne, kde sme robili rôzne fyzické testy, psychotesty a pritom nás stále pozorovali. Stačila malá chybička a už vyhadzovali. Každé ráno bol nástup a ktoré meno prečítali, ten sa musel pobaliť a ísť domov. Z Aubagne sme išli na štvormesačný základný vojenský výcvik na Castelnaudary.

Čo bolo pre vás najťažšie?
Keďže som už predtým slúžil v armáde, bol som na veľa vecí zvyknutý. Ale bolo to ťažké. Prvý mesiac sme boli na farme, tak sa tomu hovorilo. Štyri týždne sme v noci nespali, väčšinou sme pochodovali až do rána. Ráno sme mali hneď rozcvičku, behali sme päť kilometrov, potom boli výcviky, učili sme sa taktiku boja a mali sme aj hodiny francúzštiny. Na konci toho všetkého sa robí 60 km pochod. Kto to zvládne, je z neho legionár. Potom pokračuje výcvik ďalšie tri mesiace. Chodí sa na streľby, vyberá sa, kto do akého regimentu pôjde. Ja som skončil tretí najlepší v prijímači, bolo nás tam okolo šesťdesiat. Prvých desať si môže vybrať, kam chce ísť. Ja som chcel ísť k výsadkárom, to bol môj sen. Hovorí sa, že vo francúzskej légii sú najlepší výsadkári na svete, tak som chcel vyskúšať, či je to naozaj tak. Po štyroch mesiacoch som sa dostal do 2. výsadkového regimentu a tam nás zaraďovali na roty. Dostal som sa do tej najťažšej – horskej. Horská rota bola rozdelená na štyri čaty. Bolo tam veľa národností, najviac Rusov, ale aj Poliaci, Kórejčania, Taliani, Nemci, Belgičania. Slovákov a Čechov brali ako Čechoslákov, nerozlišovali nás.

Čo ste v horskej výsadkovej robili?
Základňu sme mali na Korzike. Učili sme sa taktiku boja, stále sme cvičili, chodili na streľby, veľa sme skákali na padákoch, robili prieskum terénu, pochodovali, zlaňovali, šľapali na lyžiach. Mali sme horské stáže v Alpách, teoretickú aj praktickú prípravu, boje v snehu aj pri mínus 25. Ale raz za rok sme chodili na misie do Afriky a tam bolo aj plus päťdesiat. Prvý rok som sa dostal do Gabonu. Je to na rovníku, boli sme tam štyri mesiace a učili sa, ako prežiť v džungli. Ďalšia misia bola v Džibuty. Hovorí sa, že je to najhorúcejšia krajina na svete. Keď sme pochodovali po púšti, stávalo sa, že sa nám rozliepali kanady.

Kde ste využili to, čo ste sa naučili?
Pripravovali nás na to, aby sme zasiahli tam, kde vypukne nejaký konflikt. Francúzsko malo odjakživa problémy v bývalých kolóniách. Dnes sú to už samostatné štáty, ale Francúzi tam majú stále svoje základne. Keď niekde vypukne konflikt, prvý, kto ide, je francúzska légia. V roku 2003 vypukol konflikt na Pobreží Slonoviny. Je to veľmi bohatá africká krajina, ale iba juh, sever je zase veľmi chudobný. Domorodci zo severu začali vyvražďovať ľudí na juhu, vypaľovali dediny, vraždili ženy aj deti. Preto prezident Pobrežia Slonoviny požiadal Francúzov o pomoc. Prišla francúzska légia a pomáhala prezidentovi proti povstalcom zo severu. Vtedy som tam ešte nebol. Lenže potom chcel prezident francúzske jednotky vyhodiť z krajiny. Jeho armáda vystrelila raketu na francúzsku základňu a zahynulo pritom asi desať francúzskych vojakov. Na Pobreží Slonoviny žilo aj veľa francúzskych civilistov, mali tam pozemky, pestovali kávu. Domorodci začali vyhadzovať aj ich, znásilňovali ženy a preto začali Francúzov z Pobrežia Slonoviny evakuovať. Francúzske légie, ktoré vtedy vyslali na Pobrežie Slonoviny a v ktorých som bol aj ja, mali vtedy za úlohu dohliadať na letisko v hlavnom meste Abidžane, aby francúzske lietadlá mohli pokojne pristáť a zabezpečovali sme aj ochranu francúzskych konvojov.

Došlo aj k nejakému ozbrojenému konfliktu?
Boli tam aj malé roztržky. Stalo sa, že nás povstalci napadli.

Nemôžem sa vyhnúť otázke, ktorú vám kladú mnohí. Zabili ste niekoho?
Na to nebudem odpovedať.

Nemali ste niekedy strach zo smrti?
Zo smrti ani nie. Ale mal som pri sebe pre istotu obrázok Panny Márie, aj keď veriaci veľmi nie som. Nosím ho so sebou doteraz.

Čoho ste sa báli, ak nie smrti?
V légii išlo o iné veci. Mali sme strach z toho, aby sme nespravili nejaký prúser. Za to sa pykalo a bola basa. Prúser bol, keď sa napríklad strieľalo a niekto netrafil, alebo keď niekto nepochopil rozkaz a neurobil, čo bolo treba, keď neprišiel načas, zaspal v službe alebo sa stratil pri pochode.

Mali ste aj vy nejaký prúser?
Mal. Prvýkrát som išiel do basy na sedem dní za to, že mi našli mobil. Prvý rok nesmie mať totiž človek nič, ani mobilný telefón. V base sa vstáva o štvrtej ráno, o pol piatej som už bežal 8 km, na chrbte som mal ruksak s pieskom. Potom sa celý deň pracuje, zametá, upratuje, medzitým sú rýchle raňajky, obed a večera. Niekedy sme dostali rozkaz trhať trávu. Je to taký národný šport vo francúzskej légii.

A čo alkohol a ženy?
V pohode, aj to patrí k legionárom, ale nerád by som to rozoberal... (smiech) Mali sme vychádzky a raz za rok aj dovolenku...

Doniesli ste si nejaké suveníry?
Z každej krajiny som si niečo priniesol. Z Gabunu pantera vyrezaného z ebenového dreva, z Pobrežia Slonoviny sošku ženy zo slonoviny, z Džibuty škorpióna a tarantulu zaliatych v skle, zuby zo žraloka, pantera, peňaženku z krokodíla, nádherné sopečné kamene a všeličo iné.

Ktorý suvenír je pre vás najcennejší?
Zelená legionárska baretka, ktorú som nosil na hlave skoro štyri roky. Je už síce vyblednutá od slnka a vyšúchaná, ale nedal by som ju za nič na svete. Barety mám doma vlastne až štyri. Červenú som dostal ako záklaďák – výsadkár, zelenú v Martine, keď som bol v „urne,“ modrú ako UN vojak, keď som bol v mierovej misii na Golanských výšinách a najcenejšiu zelenú mám z francúzskej légie.

Po štyroch rokoch ste sa vrátili z légie domov. Čo budete robiť? Čím sa chcete živiť?
To práve neviem. V prvom rade sa musím zorientovať. Je ťažké po toľkých rokoch v légii zaradiť sa do obyčajného života. Cítim sa tak trochu, ako keby som pristál na Marse. Mám pocit, že som zaspal dobu. Keď som sa vrátil, nevedel som ani v hypermarkete vybrať košík. V légii sa totiž akoby zastavil čas. Tam je stále doba 1800, elektronika a podobné veci sú tam zakázané.

Čo vám légia dala a vzala?
Naučil som sa po francúzsky, videl som kus sveta, zarobil som si peniaze, som fyzicky aj psychicky odolnejší. Ale légia mi aj veľa vzala. Zažil som veci, ktoré ma poznačili na celý život a už nie je taký, ako predtým. Ani ja nie som taký, aký som bol predtým. Spoznal som veľa dobrých ľudí, ale, bohužiaľ, aj zlých. Viac vo vlastných radoch, ako mimo légie.

Hovorí sa, že v légii človek stratí cit a stane sa z neho zviera. Ako je to s vašimi citmi? Dokážete napríklad plakať?
Neviem, ale stalo sa mi, že som plakal. Mal som veľmi dobrého kamaráta, slúžili sme spolu ešte na Golanských výšinách. Na jeseň mal autonehodu a zomrel. Vtedy som plakal. Myslím si, že to vo mne prebudilo cit, nestratil som ho úplne. Dá sa k tomu časom prísť. Verím, že sa zo mňa za štyri roky nestalo zviera. Keby som tam zostal dlhšie, možno... Aj preto som sa vrátil, aby sa to nestalo.

Neľutujete, že ste boli v légii? Keby ste sa mali ešte raz rozhodnúť, išli by ste znovu?
Teraz už nie, stačilo. Neľutujem, že som tam bol, ale som rád, že som už doma a rodičia tiež. Asi ešte nejaký čas potrvá, kým si tu zvyknem. Ale dúfam, že si nájdem dobrú robotu a dobrú ženu, že si časom založím rodinu a budem mať normálny a šťastný život.

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 365
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 885
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 222
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 028
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 801
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 825
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 029
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 643
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 431
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 000
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 443
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 235
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 029
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 643
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 431
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 000
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 443
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 235
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu