Z hľadiska emisií skleníkových plynov je strava, ktorú ľudia konzumujú, rovnako dôležitá ako auto, ktorým jazdia. Vedci z univerzity v Chicagu skúmali, aký spôsob stravovania je pre planétu najšetrnejší. Výsledky podporili argumenty mnohých vegánov a vegetariánov, podľa ktorých je výroba potravín rastlinného pôvodu energeticky menej náročná a ekologicky oveľa prijateľnejšia než produkcia mäsa. Štúdia bola v septembri 2006 publikovaná v časopise Earth Interactions vydávanom Americkou meteorologickou úniou, Americkou geofyzikálnou úniou a Asociáciou amerických geografov. Autori štúdie - Gidon Eshel a Pamela Martinová - sú odborní asistenti pôsobiaci na katedre geofyzikálnych vied chicagskej univerzity. Energetickú bilanciu a zaťaženie životného prostredia skleníkovými plynmi posudzovali pri štyroch druhoch potravín - červenom mäse, hydine, rybách a lakto-ovo vegetariánskych výrobkoch. Ako najefektívnejšie bola vyhodnotená strava vegetariánska. O niečo horšie výsledky mali potraviny z hydinového mäsa. Za ekologicky najmenej prijateľnou bola označená konzumácia rýb a červeného mäsa.
„Negatívne vplyvy živočíšnej stravy s vysokým obsahom tukov na kardiovaskulárne ochorenia sú dnes už dobre doložené,“ konštatujú autori štúdie. „Rovnaké účinky sú pozorované, aj keď je konzumované skôr mäso ako tuky. Pokiaľ je známe, neexistuje žiadny vierohodný dôkaz, že by strava založená na rastlinách skutočne podkopávala zdravie; bilancia dostupných dôkazov naznačuje, že strava založená na rastlinách je rovnako bezpečná ako strava zmiešaná a s najväčšou pravdepodobnosťou ešte bezpečnejšia.“ Okrem toho existuje i dosť indícií poukazujúcich na spojitosť medzi konzumáciou živočíšnych bielkovín a výskytom rakoviny. „My nevynášame žiadny hodnotový alebo kategorický súd,“ zdôraznil G. Eshel. „Hovoríme však, že čím budete mať bližšie k vegánskej strave, tým lepšie urobíte pre túto planétu. Nemusí to byť príklon až k úplnému vegánstvu. Pokiaľ jednoducho zredukujete počet sendvičov z dvoch na jeden týždenne, už tým dosiahnete významný rozdiel.“ Podľa oboch vedcov je zmena jedálnička len o niekoľko vajec alebo hamburgerov týždenne tým najľahším spôsobom, ako sa podieľať na znižovaní emisií. V ďalšej fázi výskumu sa bádatelia zamerajú na energetické výdaje pri prevádzkovaní malých ekologických fariem, aby zistili, či ponúkajú plnohodnotnú alternatívu k veľkým poľnohospodárskym spoločnostiam. Typická ekologická farma je schopná zásobovať rastlinnými plodinami 200 až 300 rodín pri využití plochy poľnohospodárskej pôdy s rozmerom 5 až 10 árov.
