Predtým, ako som sa vybrala do Gôtovian, som sa o dedine chcela dozvedieť niečo na internete. Ale veľa informácií som nenašla. Zistila som iba, že skôr ako Gôtovany boli Fiačice, ktoré sa spomínajú už v 13. storočí, Gôtovany sa spomínajú až o takmer sto rokov neskôr. Obe obce sa vyvíjali samostatne a v roku 1924 sa spojili do jednej pod názvom Gôtovany. Fiačice sú jej miestnou časťou. Obcou tečú dva potoky – Dúbravka a Čemník.
Zemani a sedliaci
Vystúpila som pred obecným úradom, ktorý je vo Fiačiciach a vyspovedala najskôr starostu Pavla Droppu, ktorý je richtárom už tretie volebné obdobie. „Naša obec je malá, má iba 400 obyvateľov, ale postupne pribúdajú. Postavili sme dve obecné bytovky, na budúci rok budeme stavať tretiu. Uprednostníme hlavne mladé rodiny, aby ľudia od nás neodchádzali. Pôvodne to bola dedina na vymretie, lebo blízko pri Dechtároch mali stavať atómovú elektráreň a Gôtovany mali byť iba obec pre pracovníkov, ktorí mali stavať elektráreň. Bol tu stavebný uzáver, dlho sa nemohlo stavať a veľa ľudí odišlo preč. Dnes je situácia iná, výstavba pokračuje a chceme, aby sa Fiačice a Gôtovany spojili. Je medzi nimi rozdiel asi 500 metrov,“ povedal starosta a pokračoval: „V obecnom erbe sú zastúpené obe časti. Kráľovská koruna je symbolom Fiačíc, lebo obec patrila pod kráľa. Na bokoch sú dve červené zástavy s bielymi polmesiacmi, ktoré sú prevzaté z rodového erbu Gôtovcov. Pôvodne mali v erbe odseknutú tureckú hlavu, ale namiesto nej sú v obecnom erbe tri klasy, pretože obyvatelia sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali hlavne švábku a obilie. Kým neprišli nové predpisy, ľudia veľa chovali hovädzí dobytok, býky aj ovce, teraz už menej.“
Takmer každá obec má nejakú prezývku. O Gôtovanoch som sa dočítala, že ich volali filpasníci, lebo sa venovali pleteniu špeciálnych košov – filpasov. Obyvateľov Fiačíc vraj prezývali kukučkári, lebo keď bol v obci hlad, chytili kukučku a uvarili v hrnci. Starosta mi však povedal, že to nie je celkom pravda a opravil ma. „V Gôtovanoch síce robili filpasy, ale prezývali ich zemani, lebo tam boli veľkopáni, a vo Fiačiciach zase sedliaci. Ale je pravda, že Fiačancov volajú aj kukučkári, ale to je iná história. Kukučka začína kukať začiatkom mája. Fiačanci ju chceli chytiť, ale ona preletovala zo stromu na strom. Tak pílili jeden strom za druhým až nakoniec vypílili celý háj, ale kukučku nechytili. Ale to je len taká legenda. Sokolčanov zase volali bryndziari, Dechtárcov šiškári a Ľubelcov drobári.“ Keď som sa zaujímala, či sú v Gôtovanoch nejakí šikovní remeselníci, viacerí spomenuli ujčeka Šebovie. Bol stolár, tesár, robil nože na kapustu, opravoval a jednou rukou vraj zvládol toľko, čo mnohí nezvládnu dvoma rukami.
Raj pre rybárov
Starostu som sa spýtala aj na budúcnosť obce. „Tento rok chceme vysporiadať cesty vo vyšnej časti, vyasfaltovať miestne komunikácie, vybudovať vodovod k bytovkám vo vyšnej časti, zrekonštruovať miestny rozhlas a verejné osvetlenie a začať stavať spomínanú bytovku pre deväť rodín. V obci je veľký záujem o pozemky aj staršie domy hlavne kvôli rybárskej zátoke. Máme chalupárov z celého Slovenska, jeden je dokonca z Írska a teraz si tu ide stavať dom jeden Škót. Problém je však ten, že v obci je veľa nevysporiadaných pozemkov, ktoré patria neznámym vlastníkom a nemôžeme s nimi nič robiť. Ani na nich stavať, ani ich predať. Je to komplikované a neprehľadné, ale nedá sa s tým nič robiť, lebo taký je zákon o neznámych vlastníkoch. Podobné problémy s pozemkami má veľa obcí a bolo by dobré, keby sa zákon zmenil.“
To, čo ľudí najviac láka do Gôtovian, je Gôtovanská zátoka. Má to však jeden háčik. Územie, na ktorom sa nachádza, pričlenili do katastra susednej obce Vlachy. Pôvode patrilo do katastra obce Sokolče, ktorá zanikli pri výstavbe priehrady Liptovská Mara. Sokolčania sa však dodnes každý rok v auguste stretávajú a spomínajú na svoju dedinu v kultúrnom dome v Gôtovanoch, nie vo Vlachoch. Katastrálne územie Sokolčí však neprešlo pod Gôtovany, ale pod Vlachy. A to Gôtovancom spôsobuje vrásky na čele. „Už dlho sa snažíme, aby katastrálne územie Sokolčí prešlo pod Gôtovany, ale nenachádzame porozumenie vo Vlachoch. Dakedy to bola ministerská zátoka, nemohol tam chytať ryby hocikto, len na ministerský preukaz. Jano Antolovie bol porybný aj strážca zátoky, dodnes predáva lístky a všeličo by vám mohol povedať. Chodieval tam často na ryby aj známy herec Jozef Króner, dokonca s dcérou. O nich by vám tiež porozprával,“ dostali sme dobrý tip na obecnom úrade. Škoda len, že porybný nebol doma. Skúsime nabudúce...
Z Gôtovanskej zátoky teda neplynie zisk do gôtovanskej obecnej kasy, ale do vlaškej. A z veľkovýkrmne svíň išli peniaze a dane zase do Dúbravy, lebo bola už v dúbravskom katastri. Do Gôtovian išiel vraj iba smrad. Tento problém však už vyriešili – veľkovýkrmňu zrušili.
Automat to istí
Gôtovany sú jedna z mála z dedín, kde sa mobilom nedovoláte. Ešte že je pred obecným úradom verejný telefónny automat. „Signál je len vo vyšnej časti obce, vo Fiačiciac vôbec nie je pokrytie a mobily sú nám tu nanič. Keď boli voľby, v Liptove sme asi iba u nás a v Hutách telefonovali z pevnej linky. Máme čakať do konca februára, v Malatínach stavajú nový vysielač. Prídu zmerať signál a dúfame, že v blízkej budúcnosti budeme môcť konečne aj vo Fiačiciach telefonovať mobilmi,“ povedal starosta. S kanalizáciou je to však horšie. Tej sa v obci zrejme tak skoro nedočkajú. „Sme v spolku Ekológ spolu s okolitými dedinami, robia sa spoločné projekty na kanalizáciu, štúdie sú už hotové. Ale vôbec si netrúfam odhadnúť, kedy bude kanalizácia. Táto vec sa ťahá už asi desať rokov.“ Kanalizáciu v Gôtovanoch síce nemajú, ale aspoň že nemusia chodiť na poštu do Ľubele. V budove obecného úradu kvôli tomu zriadili poštové stredisko. Je tam aj veľká sála, v ktorej bývajú rôzne spoločenské udalosti, svadby a zábavy, nedávno bol ples a fašiangová zábava. Na plese sa zabávalo asi osemdesiat ľudí a vraj sa veľmi vydaril. Vďaka sponzorom bola aj štedrá tombola, v ktorej bola hlavnou cenou kožená taburetka. Spestrením plesu bolo vystúpenie miestnych mužov, ktorí spoločne zaspievali Na Kráľovej holi a zožali úspech. Za odmenu a odvahu dostali fľašu pálenky, čo predtým vôbec netušili. Pred plesom skrášlili sálu, vymaľovali, prerobili kúrenie. Zaslúžili sa o to aj poslanci, ktorých starosta veľmi chválil. Je ich päť, z toho štyria noví. „Od začiatku začali aktívne pracovať,brigádovali v kultúrnom dome každú sobotu. Takých som ešte nemal,“ skonštatoval starosta. My zase chválime jeho, lebo vyše päťdesiatkrát dobrovoľne a bezplatne daroval krv a je držiteľom zlatej Janského plakety. Má vzácnu krvnú skupinu nula pozitív, a preto často u nich zvoní telefón z nemocnice s prosbou o pomoc.
Hasiči a futbalisti
Minulý víkend bola v Gôtovanoch fašiangová zábava. Striedavo ju usporadúvajú hasiči a športovci, tentoraz boli na rade hasiči. Sú pýchou obce, o čom svedčia diplomy z hasičských súťaží, aj dve vitríny s hasičským príslušenstvom, ktoré som v obci videla. Nie sú iba na ozdobu, je v nich všetko, čo treba, keby náhodou horelo: hadice, kľúč od hydrantu, stojan aj piskor, čiže prúdnica. Kúsok od obecného úradu stojí drevená požiarna zbrojnica, údajne najstaršia pamiatka v obci. Futbalisti síce hrajú najnižšiu tretiu triedu, ale starosta je rád, že aspoň hrajú. Býva blízko pri ihrisku a futbal hrával do štyridsiatky. Každopádne ho chce v obci udržať, lebo bez futbalu a ihriska by to vraj nebola správna dedina. Nezamestnaných v obci je podľa jeho slov 24, z toho desiati vykonávajú verejnoprospešné práce a poberajú aktivačný príspevok. Niekoľkých sme videli odpratávať sneh na autobusových zástavkách. Skoro v každej dedine majú krčmu a kostol. V Gôtovanoch síce kostol nemajú, ale zato majú dve krčmy, dve modlitebnice a dva obchody. Namierila som si to do krčmy. Nie preto, že by som bola smädná, ale preto, že sú to najlepšie informačné centrá a všeličo sa v nich dá dozvedieť. Ale keďže som prišla pred obedom, obe boli zatvorené. Keďže „informačné centrá“ zlyhali, mámila som informácie od náhodných okoloidúcich. Dozvedela som sa, že jedna krčma patrí starostovi, ktorý ju prenajíma a vedľa druhej je šmikňa, inými slovami vyhňa alebo kováčka dielňa. Ale koňa v nej vraj už dávno nikto nepodkul, posledný kováč Vendelín Hollý zomrel pred pätnástimi rokmi.
Modlia sa v materskej škole
V dedine som si všimla budovu s nápisom Materská škola. Ale žiadne deti v nej neboli. „Kedysi boli, aj škola bola a chodili do nej aj deti z okolitých dedín. Ale potom ich bolo málo, tak ju zrušili. Teraz sa tam chodia modliť katolíci. Kedysi sme boli skoro výlučne evanjelická obec. Evanjelici kúpili starý dom a svojpomocne ho ešte pred revolúciou prerobili na modlitebňu. Veľkú zásluhu na tom mala pani farárka Devečková. Postupne sa do dediny prisťahovali katolíci a urobili si zo školy modlitebňu. Nič proti nim nemám, nech sa modlia, ale nech si postavia vlastnú. Tú budovu stavali ešte naši rodičia. Bolo by lepšie, keby tam bol radšej domov dôchodcov alebo doktor. Aj škôlka by sa tam uživila, už je v dedine dosť malých detí, nemuseli by chodiť do Kríža. Ale moje meno nepíšte, nechcem robiť rozbroje medzi katolíkmi a evanjelikmi,“ povedal starší muž a druhý mu pritakal.
Kým som čakala na autobus, stihla som ešte prehodiť zopár viet s miestnymi obyvateľmi. Trápi ich napríklad, že v dedine „skapalo“ družstvo a zostali len prázdne maštale a nevyužité budovy, že urbár nefunguje, ako by mal a všeličo iné. Ale nikto mi nechcel povedať svoje meno. Každý sa bál, aby nemal problém. „Viete, sme malá dedina, tu každý každého pozná, každý každému závidí a každý každého ohovára. Ako v každej normálnej dedine...“
Do Gôtovian som prišla ešte raz po fotografiu. Na obecnom úrade žiadnu nemali, ale povedali mi, že v Hostinci na vŕšku je nástenka a môžem si odtiaľ nejakú vybrať. Keďže v obci majú dobrých hasičov, vybrala som hasičov. Pod ňou visel diplom za druhé miesto v obvodnom kole hasičskej súťaže. V bare mali okrem klasických pohárov aj futbalové a štyri zástavy: slovenskú, českú, ruskú a motorkársku. Ale v dedine je vraj viac traktorov ako motoriek. Na kozube trónila busta bývalého československého prezidenta s baretkou na hlave. V hostinci bol iba jeden hosť a keď som povedala, že budem písať o Gôtovanoch, pripomenul mi, že nie som v Gôtovanoch, ale vo Fiačiciach.
