V sedemnástich rokoch mal úraz na motorke. Mladý, neskúsený jazdec šiel prirýchlo... Odtrhlo mu nohu v kolene. Takmer vykrvácal. Nehoda sa stala v Jamníku 13.7.1979. Ešte po námestie v L. Mikuláši bol pri plnom vedomí. Potiaľ si cestu pamätá, potom už nič... S protézou sa vrátil do života. Chcel mu však dokázať, že môže všetko. Aj prekračovať zákon. Vraj bol zlý a trojročný pobyt vo väzení v Žiline i v Trenčíne si zaslúžil. Tak však rozmýšľa až dnes. Prečo? V base mal veľmi silný zážitok. Osobné stretnutie s Bohom a levitáciu. „Levitáciu som zažil až v roku 1994. Bol som vo väzbe. Mal som na svedomí všeličo... jedno s druhým, tak som dostal osemnásť mesiacov. V malej cele niekedy sám, niekedy sme v nej boli piati. Osemnásť mesiacov je dosť. Tak som začal meditovať. Chytil som do rúk Bibliu a začal ju čítať, začal som sa modliť,“ začal rozprávať muž v strednom veku hneď po našom stretnutí. Nerobilo mu problém hovoriť o veciach, ktoré ho neukazovali vo veľmi priaznivom svetle.
Prvýkrát ste sa dostali k Biblii vo väzení?
O Biblii som predtým počul, videl som ju, mal som ju aj v rukách, ale nebral som ju vážne. Až vo väzbe som ju začal študovať. Vlastne z nudy, dá sa povedať. Častejšie som meditoval. No k náboženstvu som bol vedený odmalička, bol som aj na prvom svätom prijímaní. Občas som sa modlil aj pred tým, ako som sa dostal do basy. Ale len keď už bolo zle. Keď je človeku dobre, málo sa modlí. Keď je zle, modlí sa úprimnejšie.
Čo ste si priali v modlitbách?
Podľa okolností, čo som potreboval. V Biblii je zaujímavá veta: „Čoho sa bezbožný bojí, to ho aj stihne. O čo prosí spravodlivý, to dostane.“ Začal som sa teda viac zaoberať Bibliou, zaujímať sa o ňu. Po určitej dobe som si večer povedal: „Toľko nocí som preflámoval po baroch, čo keby som túto noc obetoval Bohu? Čo keby som sa celú noc modlil?“ Vtedy sme boli v izbe asi piati. Ľahol som si na posteľ a modlil som sa, meditoval a meditoval. Dookola som sa modlil Otčenáš a Zdravas Mária. Naproti mne bolo okno, ležal som k nemu nohami. Ostatní v izbe spali. Odrazu som videl v okne zvnútra guľu. Mal som pocit, akoby sa vlnil horúci vzduch nad radiátorom. Najprv som si fakt myslel, že to vychádza z riadiátora. No ako som pozeral – rozvlnený vzduch sa usporiadal do gule. Spravila sa z neho guľa. Reku, to nemôže byť z radiátora. Videl som, ako sa tvaruje. Začal som ju sledovať, no neprestával som meditovať.
Nevyľakalo vás to?
Nie. Skôr zaujalo. Čo sa to robí? Ja mám jednu nohu nad kolenom sedem centimetrov amputovanú. Z gule sa vysunulo rameno toho istého zloženia ako celá guľa, vlnilo sa a napojilo na zdravú nohu. Pomaličky sa však začala guľa zmenšovať. Cez vysunuté rameno prešla jej energia do môjho tela. V modlitbe som pokračoval. Odrazu som pocítil, že som hore nad posteľou. Asi pätnásť centimetrov. Začal som sa sledovať, naplno som vnímal, že neležím na posteli, ale nad ňou. Odrazu som asi zaspal. Do určitej chvíle si všetko jasne pamätám, potom som sa prebral dole na posteli. Ale zosun dole do postele si už nepamätám.
Aký to bol pocit?
Nechápal som to. Ani som sa nebál, ani nevyľakal. Nič, nič. Stále, kým si pamätám, som bol v modlitbe v Bohu. Myslel som si, že guľa má s levitáciou spojenie. Potom som začal rozmýšľať, že Boh mi pravdepodobne dal nejakú silu za to, že som sa dal na pokánie, že sa chcem polepšiť vo väzbe, a preto mi poslal tento zážitok.
Zmenila levitácia aj vaše vnímanie vo väzbe?
Naozaj to bol veľmi živý zážitok. Po ňom som sa začal cítiť v base aj napriek tomu, že som bol stále medzi tými istými múrmi, slobodný. Už som sa necítil ako v base. Čas som vnímal inak, ja som sa inak správal... V podstate som bol rád, že som práve vo väzení, a že som sa tam dostal k Božiemu slovu, k svätej literatúre. Nebanoval som. Musel som asi ísť do basy, aby som sa stretol so živým Bohom.
Prečo ste sa po levitácii cítili v base slobodnejšie?
Je to asi v tom, že som spravil akúsi očistu duše meditáciami. Určitým spôsobom sa mi uľavilo, cítil som sa ako znovuzrodený. Vyznal som Bohu hriechy a oľutoval ich. To mi dalo čistotu a slobodu. Niekto možno chodí do kostola, ale len kvôli rodičom alebo kvôli ľuďom, ale ak človek myslí modlitbu úprimne, má z nej viacej a nemusí byť dokonca ani v kostole, môže byť aj v base.
Zúročili ste nejako tieto zážitky?
V base sme mávali stretnutia s kňazom, potom som si urobil dva semestre štúdia Biblie - akúsi kazateľskú školu, takže môžem byť aj kazateľom. Človek sa viac zamýšľa nad životom, hodnotí, čo je dôležité.
Robíte niekde kazateľa?
Nie, nie. Prvé roky po návrate z basy som sa viery viac držal. Ako mi bolo lepšie, človek ide medzi svet... Vyšiel som z basy von, svet ma pohltil. Určite si treba udržiavať určitý okruh ľudí, ktorí držia človeka vo viere, a spoločnosť, ktorá podrží v zmýšľaní. Je to ťažké v bežnom živote. Aj v Biblii sa píše, že človek určitú dobu dokáže odolávať zlým vplyvom, zlozvykom, potom podľahne.
Zaregistrovali niečo spoluväzni v cele?
Nevraveli nič. Hoci celá cela bola osvetlená, lampy do nej svietili zvonku. Miestnosť bola teda svetlá. Nevraveli nič, ale ani ja som sa s týmto zážitkom nechválil. Myslel som si, že aj tak by mi nikto neuveril. Spočiatku som ani ja sám tomu neveril. Rozkladal som si to v hlave, rozkladal, preberal. No inakšie to byť nemohlo, veď som všetko živo vnímal, nespal som. Bol som pri vedomí.
Mali ste teda za ušami viac zlých vlastností ako dobrých?
Mal, mal. I keď som bol už postihnutý, bol zo mňa beťárisko. Možnože práve vďaka telesnému handicapu som bol taký. Možnože za nedobré správanie som schovával handicap. Možnože som si chcel niečo dokázať. Veľa som o tom čítal. Možnože všetky neprístojnosti som robil nechtiac – kryl som postihnutie. Časom som na to takto prišiel.
A zmenili ste sa?
Na určitý čas som sa zmenil. Keď je však človeku dobre, na Boha zabúda. Dlho som sa pravidelne modlil ešte tri roky vo väzbe, aj potom asi dva roky na slobode.
Potom vás modlitba a silný zážitok s ňou opustili?
Niežeby celkom. Chodím do kostola, ale nemodlím sa tak intenzívne, ako vtedy, keď mi bolo zle.
V čom vidíte to zlé, o ktorom hovoríte?
Obmedzovanie slobody – to je dosť veľa pre človeka. Ale dnes viem, že som sa do väzenia dostal svojím pričinením.
Zopakoval sa vám niekedy zážitok levitácie a živá prítomnosť Boha?
Už nikdy. Už nikdy som totiž tak úprimne nemeditoval. To bola vtedy naozaj silná myšlienka, že v modlitbe noc obetujem Bohu. Ja som však ani dlho nevedel, že to, čo som zažil, bola levitácia. Ani som nevedel, čo sa so mnou robilo. Až neskôr som sa dostal ku knihe, kde som sa dozvedel, že kňaz, ktorý sa úprimne modlil pred krížom, vznášal sa meter až meter a pol nad zemou. Až potom som si uvedomil, že levitáciu som vlastne zažil aj ja pri meditácii na Boha. Odrazu sa mi spojili veci a spomenul som si, že aj Ježiš chodil po mori. Nespájal som si to však predtým s levitáciou. Chodenie po vode – to mi ani nenapadlo. Časom som v literatúre zistil, že môj zážitok vo väzení bola levitácia.
Hľadáte informácie o levitácii v literatúre?
Vždy sa mi časom niečo dostane do rúk. Vedome nejdem za tým. V podstate som na levitáciu vo väzbe aj zabudol, ale článok v MY Liptove mi ju pripomenul. On mi obnovil myšlienky na udalosť. Uvedomil som si, že mám s levitáciou vlastnú skúsenosť.
Myslíte, že úraz a levitácia spolu súvisia?
Áno, všetko so všetkým súvisí. Osobne si myslím, že som veľa vyskakoval, takže ma v sedemnástke zhora trošku priklepli a povedali: ,Nebudeš ty vyskakovať na dvoch nohách. Ostaneš len na jednej, lebo vysoko vyskakuješ.´
Ale podľa všetkého vás ani to, že ste stratili jednu nohu, nepribrzdilo vo vyčíňaní...
No, možnože by som na dvoch nohách dopadol ešte horšie. Možnože by som bol horší, možno by sa stalo niečo vážnejšie... Každý sa utešuje, ako vie. V modlitbe je veľka sila, presvedčil som sa o tom sám niekoľkokrát v živote.
Hovoríte, že v modlitbe je veľká sila, napriek tomu sa zdá, že ju neviete využiť.
Človeku musí byť asi naozaj zle, aby myslel modlitbu úprimne. Keď je človeku dobre, postupne viera slabne. Zabúda totiž na zlé, tým pádom aj modlitba v zdraví prebieha v inej polohe. Možno povrchnejšie.
Zmenili ste po tomto zážitku svoj život?
Teda dosť som ho zmenil. Dovtedy som bol taký veriaci, že možno, možno. Ale potom som sa presvedčil na vlastnej koži pri osobnom stretnutí s živým Bohom, s Ježišom Kristom a práve vo väzení...
Veríte, že ste sa stretli s Ježišom Kristom?
Myslím si, že áno. V tej chvíli som ho vnímal ako energiu. Ale viem, že Boh je všadeprítomný, aj v tej guli, ktorá ku mne prišla. Je na lúke, v kostole, v kameni... všade. Preto verím, že som sa stretol so živým Bohom a on mi dal zažiť levitáciu.
Autor: S čitateľom, ktorý nechce byť menovaný, sa zhovárala DagmaRA
