Asi metrový hríb vyrástol minulý týždeň pred Materskou školou na Nábreží Aurela Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Celá škôlka sa na jeden deň zmenila na rozprávkovú krajinu. „Deň otvorených dverí sme chceli urobiť trochu inou formou, nie klasicky, preto sme zvolili formu rozprávky,“ povedala riaditeľka materskej školy Katarína Mištová, ktorá najskôr privítala rodičov a všetky deti v Detskom centre. Otvorili ho vlani v priestoroch materskej školy, kde boli kedysi jasle. Deti sa v ňom môžu pohrať, keď rodičia potrebujú ísť k lekárovi, na nákup či na úrad, samozrejme, pod profesionálnym dohľadom učiteliek. Pri menších deťoch spočiatku zostávajú v centre aj mamičky, aby si zvykli na nové prostredie a nových kamarátov.
Riaditeľka poinformovala rodičov, čo všetko škôlka ponúka. „Máme vlastnú telocvičňu, športový klub Šporťáčik, deti sa chodia korčuľovať, plávať, predškoláci chodievajú do školy v prírode, učia sa angličtinu. Máme veľa krúžkov – tanečný, výtvarný, lego krúžok a iné, chodí k mám aj hudobná súkromná škola Yamaha, dvakrát za rok vydávame školský časopis Stodoláčik. Naše učiteľky sú tvorivé a dokážu vytvoriť v každej triede rozprávkovú formu práce. Rozprávky hrávajú pomerne často a zapájajú do nich aj deti. Robia všetko pre to, aby sa tu deti cítili dobre a aj rodičia boli spokojní.“
Rozprávkový maratón sa začal v Detskom centre rozprávkou Výhovorka býva horká o lenivom prasiatku a šikovnom medvedíkovi. V lienkovej triede mali medovníkový domček. Učiteľky sa na chvíľu zmenili na Janka a Marienku a nechýbala ani ježibaba. V mravčekovej triede trpaslíci vymaľovávali lampášiky, kopali v bani poklady a vyrábali pre Snehulienku jabĺčka, aby si nezobrala otrávené od zlej kráľovnej. V stonožkovej triede deti rozveseľovali smutnú princeznú, navliekali jej korálky, robili hrad a pripravovali hostinu. V motýlikovej triede znela známa melódia z rozprávky A je to. Všetci mali na hlavách čiapky s brmbolcami a baretky ako známe rozprávkové postavičky a majstrovali. Opravovali napríklad stoličku, rozmýšľali, čím nahradiť stratenú guličku...
„Rozprávky sme robili tak, aby sa do nich mohli zapojiť deti aj rodičia. Takýmito aktivitami deti nielen zabavíme, ale nadobúdajú aj určité zručnosti,“ povedala Katarína Mištová.
Rodičia si so svojimi ratolesťami poprezerali všetky triedy aj telocvičňu, v ktorej urobili výstavku detských prác. Niektorým sa vôbec nechcelo ísť domov a najradšej by v rozprávkovej škôlke zostali.
