„Vynikajúcim spôsobom na vymanenie sa zo všednosti sú krátkodobé zájazdy doslova za hranice všedných dní,“ povedala hneď pri našom stretnutí Jana z Liptovského Mikuláša. Vie, o čom hovorí, pretože práve ona denno-denne v práci rieši problémy ostatných ľudí. A tak sa rozhodli spolu s Erikou a Jozefom zažiť pocit veľkoleposti, spontánnosti a nevšednosti na karnevale v Benátkach v poslednú nedeľu pred Popolcovou stredou. Vraj to bol vynikajúci ťah, pretože hoci karneval v benátskych uliciach trval takmer dva týždne, vyvrcholenie bolo práve v spomínanú nedeľu. A kde sú korene benátskych karnevalov? Vraj až v jedenástom storočí. Najväčší rozmach však karnevaly zaznamenali v 18. storočí. Potom takmer upadli do zabudnutia a Benátčania sa k tradícii vrátili v roku 1979. Odvtedy karnevalové Benátky lákajú státisíce ľudí, tie tohtoročné vraj mali až milión návštevníkov.
V posledný karnevalový deň vyrástlo na Námestí svätého Marka v Benátkach predvádzacie mólo, na ktorom sa „producírovali“ masky tak, aby zaujali porotu i divákov. „Ak ste však v mase ľudí nedovideli na pódium, nič sa nestalo,“ pokračovala Jana. „Všetko ste si mohli ešte do večera popozerať na veľkoplošných obrazovkách v strede starého mesta. Navyše - po promenáde na pódiu sa masky rozišli do ulíc Benátok a s radosťou pózovali s turistami. Vraj karnevalové kostýmy sú veľmi drahé a každá maska má snahu byť čo najviac fotografovaná. Zadarmo. Je to vec prestíže.“ Karneval v Benátkach je vraj pre Talianov jeden z najväčších sviatkov. A nielen pre nich. V karnevalovom čase prúdia do Benátok celé kolóny áut, autobusov, vlakov. „V ten deň, keď sme odchádzali z Bratislavy, vyrážalo okrem nás na juh desať ďalších autobusov. Keď sme vystúpili v Benátkach, dav ľudí nás vzal a niesol smerom k Mostu vzdychov. Keby som odpadla, ostanem stáť. Takmer nebolo možné ani len zastať a fotografovať. Celkom verím správam, že v posledný deň karnevalu bolo v Benátkach milión ľudí. Ale vôbec nám tá ľudská masa nevadila. Urobili sme si program v trojici a doslova sme si vychutnávali atmosféru talianskeho mesta. Benátky nie sú len Námestím svätého Marka a pár mokrých budov, ako ich zvyčajne charakterizujú cestovné kancelárie. My sme sa po hlavnom karnevalovom programe vybrali na potulky mestom a zablúdili sme do mnohých vedľajších ulíc. Obdivovali sme, ako Taliani vedia žiť. Každý z nich vyžaroval spokojnosť. Preto sme sa rozhodli len tak si posedieť v kaviarničkách, tu si vypiť kávu, tu varené víno a najmä vstrebávať atmosféru. Pozorovali sme ich stretnutia na ulici, v baroch, pohodu pri káve, novinách a rozhovoroch. Zdali sa nám zdieľni a urozprávaní. Ako žena som si napríklad vo Verone uvedomila, že je sobota a napadlo mi, kedy Talianky gruntujú byty...“ zasmiala sa Jana.
Karnevalové Benátky žiarili farbami a sviatočnou výzdobou. Uzučké uličky, námestia i námestíčka boli vyzdobené kvetinovými a svietiacimi girlandami, srdiečkami, kvietkami, motýľmi. Vymanenie zo všednosti sa trojici Jana, Erika a Jozef podarilo. A hoci Jozef spočiatku hundral, že príde v autobuse o kĺby, že to budú náročné dni... a pred odchodom sa tváril všelijako, ale aj jeho uchvátila atmosféra mesta a v trojici si ju dokonale užili.
