Na prahu zimnej prípravy nastúpil do funkcie vedúceho mužstva MFK Ružomberok 24–ročný poslucháč Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Michal Mertinyák. Veľký futbalový zanietenec, ktorý bol pri zrode súčasného ružomberského fanklubu.
Michal, ako ste za tie dva mesiace zžili s kolektívom, ktorému svojim spôsobom šéfujete?
Myslím si, že je to celkom fajn. Zo začiatku sa chalani, ktorých som už aj predtým dobre poznal, pokúšali aj o rôzne kanadské žartíky, ale všetko bolo v pohode. Dovolím si povedať, že až nad očakávanie dopadlo naše herné sústredenie na Cypre, a to po všetkých stránkach. Tam som vlastne zažil akúsi prvú riadnu skúšku vo svojej novej úlohe.
Za Cyprus vás verejne vyzdvihol aj hlavný tréner Uličný. Čím ste si vyslúžili takúto pochvalu?
To neviem, hádam vďaka svojej jazykovej vybavenosti. Som rád, že sa tento pobyt skvele vydaril. Práve tam bola ideálna príležitosť ľudsky si sadnúť s pánom Uličným. Je to človek, z ktorého mám veľmi príjemné pocity, dobre sa s ním spolupracuje.
Možno povedať, že kolektív, pre ktorý musíte byť k dispozícii skoro dvadsaťštyri hodín denne, už dokonale poznáte?
Dobre som ho poznal už aj predtým. V minulom roku som totiž okrem práce vo fanklube úzko spolupracoval s klubovým vedením hlavne pri zápasoch európskych pohároch ako tlmočník. Samozrejme, počas zimy prišli noví hráči, muselo prebehnúť určité vzájomné spoznávanie, ale dnes už viem, čo môžem od koho očakávať, čo prípadne potrebuje.
V kádri sú aj starší hráči, ktorí už kde–čo počas svojej kariéry zažili. Rešpektujú vás?
Je to niekedy úsmevné, že títo matadori, musia, počúvať takého mladého zajaca, ale som rád, že všetci hovoríme jedným jazykom a vždy sa dokážeme rozumne dohodnúť. Nesnažím sa nič robiť proti hráčom, ani oni proti mne.
Takže skúste nám niečo prezradiť. S kým si z týchto chalanov najlepšie rozumiete?
Mám dobré vzťahy so všetkými hráčmi. Preto by som nechcel nikoho extra vypichnúť. Môžem sa však priznať, že najbližší sú mi Števo Zošák, Miro Božok či Tomáš Ďubek. Z tých nových najviac debatujem s Peťom Majným a Ďurom Kuckom. Veľmi zlatý je nový masér Martin Kubala, ktorý patrí do mojej vekovej kategórii. Keď sa niekam cestuje, mojím viac–menej trvalým spolubývajúcim je asistent trénera Viliam Hyravý. Spolu sme takto strávili aj pobyt na Cypre.
Poďme ďalej. Koho zo súčasného kádra vedúci mužstva považuje za najvtipnejšieho futbalistu?
O rôzne psie kúsky sa pokúšajú hlavne tí starší. Myslím si, že jednotkou by v tomto smere mohol byť Jirko Pospíšil. Vždy sa zaskvie nejakou trefnou poznámkou. Aj počas sústredenia na Cypre, keď sme sa niekde presúvali autobusom, rôzne hlášky zaznievali zozadu, kde pravidelne sedávajú naši staršinovia. Musím dodať, že ani kapitán mužstva Martin Laurinc sa nedá zahanbiť. Ako správny vodca rýchlo na všetko zareaguje.
Kto má v kolektíve najväčšiu autoritu alebo rešpekt?
Asi naša osvedčené defenzívne duo Dvorník – Laurinc, ale špeciálne by som spomenul Pepa Dvorníka. To je, pri všetkej úcte k ostatným, živý symbol profesionála. Spolu s Maťom Laurincom udáva tón na ihrisku aj pri všetkých ostatných spoločných činnostiach.
Máte v mužstve aj nejakého väčšieho hundroša?
Viem, že si to určite od Pepa vypijem, ale aj tu by som za kľúčovú persónu označil Josefa Dvorníka. Tým, že je super profesionál, maximálnu náročnosť vyžaduje aj od všetkých ostatných, samozrejme, si pritom aj zafrfle. Považujem to za správne, je to naozaj človek na svojom mieste.
Michal, vyše mesiaca, ste robili vedúceho mužstva pri trénerovi Františkovi Komňackom. Teraz ste tri týždne dovŕšili pri Petrovi Uličnom. Skúste tieto epizódy porovnať.
Ani na jedného nemôžem povedať nič zlé. Obaja sú veľkí futbaloví odborníci a skvelí ľudia. Pánovi Komňackému chýbal ten ostrovtip, ktorý je vlastný Petrovi Uličnému. U Františka Komňackého som si získal priazeň už počas stretnutí v európskych pohárových súťažiach. Myslím si, že si ma obľúbil. Veľmi dobre a denne komunikujem i s novým trénerom.
Finišujete na vysokej škole, študujete učiteľskú kombináciu slovenský jazyk – dejepis. Dajú sa tieto povinnosti skĺbiť s prácou v klube?
Je to dosť ťažké, práve píšem diplomovú prácu a verím, že ju aj úspešne obhájim. Jej názov je Jozef Sivák, život a dielo. Ide o liptovského rodáka, ktorý za slovenského štátu vykonáva funkciu ministra školstva a bol aj poslancom v 1. ČSR. Snažím sa, aby som jedno i druhé neoklamal a všetko bez problémov fungovalo. Musím zaklopať, zatiaľ sa mi to darí.
