Jedným z obľúbených slovenských mýtov je ten, že život na dedine je zdravší. Ako ukázali náhodne rozbory vajíčok, zeleniny... v niektorých oblastiach Slovenska, nie je to vždy pravda. Jednou z príčin je spaľovanie odpadov v domácich peciach a v záhradách.
Málokto si uvedomuje, že do pece, kotla, či otvoreného ohniska nepatria žiadne plasty, guma, drevotrieska, umelé vlákna, či iný odpad. Nízke teploty spaľovania a nedostatočné okysličovanie spaľovacieho procesu spôsobujú, že výsledkom našej snahy je nedokonalé spaľovanie produkujúce látky ako čpavok, fenoly, kyanidy, dechty, dioxíny..., ktoré sa usadzujú v našich záhradách, poškodzujú naše zdravie a vstupujú do nášho potravinového reťazca. Mnohé z nich dráždia sliznice horných dýchacích ciest, pôsobia ako nervový jed, poškodzujú imunitný systém našich detí, či dokonca môžu vyvolať vznik rakoviny.
Plasty
Plasty sú obohatené rôznymi látkami, ako sú zmäkčovadlá, farbivá, stabilizátory, spomaľovače horenia a pod. Tie často obsahujú ťažké kovy, hlavne kadmium a zinok, ktoré sa pri spaľovaní uvoľňujú do ovzdušia, a taktiež zostávajú v popole.
Pri nedokonalom horení plastov vzniká tiež oxid uhoľnatý, ktorý sa viaže na krvné farbivo – hemoglobín. Ten však prenáša v tele kyslík, takže oxid uhoľnatý sa takto dostáva do celého tela. Vysoké koncentrácie oxidu uhoľnatého spôsobujú smrť udusením organizmu.
Spaľovaním plastov vznikajú aj monoméry príslušného plastu (základné stavebné kamene jeho uhľovodíkového reťazca), najmä etylén, propylén a styrén. Vo vysokých koncentráciách sú jedovaté a tiež majú negatívny vplyv na krvný obeh.
Spaľovaním plastov sa okrem iného uvoľňujú do ovzdušia uhľovodíky, ktoré sa stávajú súčasťou tzv. fotochemického smogu a ftaláty, ktoré sa koncentrujú v ľudskom tele.
Najnebezpečnejším spaľovaním je spaľovanie PVC (polyvinylchloridu). Horením PVC vzniká kyselina chlorovodíková, ktorá silne dráždi horné dýchacie cesty. Bolo dokázané, že už pri horení inštalačnej rúrky z PVC s dĺžkou 0,5 m sa môže vyprodukovať dostatok plynného chlorovodíka na to, aby usmrtil dospelého človeka. Pri spaľovaní PVC uniká aj monomér PVC – vinylchlorid a dioxíny, ktoré sú karcinogénne. Spálením 1 kg PVC sa môže vyprodukovať také množstvo dioxínov, ktoré by postačilo na vyvolanie rakoviny u päťdesiattisíc laboratórnych zvierat. Súčasťou spalín z PVC je aj plynný chlór a fosgén, čiže látky, ktoré sa používali ako bojové otravné počas prvej svetovej vojny. Nízke koncentrácie týchto látok môžu spôsobovať ochorenia dýchacích ciest, chlórakne, vysoké koncentrácie poleptajú pľúca a spôsobujú smrť.
Guma
Spaľovaním gumy vznikajú oxidy síry, ktoré sú súčasťou fotochemického smogu a zložkou v kyslých dažďoch, ako aj sadze.
Drevotrieska a náterové hmoty
Pri výrobe drevotriesky sa ako tmeliaca látka používajú formaldehydové živice. Pri horení sa rozkladajú a uvoľňuje sa formaldehyd a fenoly. Formaldehyd väčšinou zhorí a fenoly unikajú do ovzdušia, kde sa prejavujú silným dráždivým účinkom na organizme. Ďalšie chemické látky unikajú pri spaľovaní z náterových hmôt.
Polyamidy
Vyrábajú sa z nich umelé textílie (silón, nylon). Pri ich nedokonalom horení vzniká hlavne čpavok. Ten už pri nižších koncentráciách dráždi oči, sliznice nosa, spôsobuje nevoľnosť a bolesti hlavy. V malom množstve uniká aj kyanovodík, ktorý i v malých koncentráciach vyvoláva škrabanie v krku, zčervenanie spojiviek, prudké bolesti hlavy až závrate.
Bioodpad
Dusivý dym, vznikajúci spaľovaním lístia, trávy..., obsahuje, oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxid dusný a dechtové látky. Spaľovaním organického materiálu vypúšťame do ovzdušia vynikajúce hnojivo, ktoré môžeme získať kompostovaním.
Neotravujme si život
Ak nechceme sebe, svojím deťom či susedom doslova otravovať život, mali by sme upustiť od spaľovania odpadov v domácich peciach a v záhradách. Toto spaľovanie je dokonca zakázané, a to podľa zákona o odpadoch, zákona o ochrane pred požiarmi a občianskeho zákonníka.
Je potrebné, aby sme sa riadili trvaloudržateľnou hierarchiou nakladania s odpadmi: Predchádzajme vzniku odpadov a minimalizujme ich množstvo a škodlivosť napríklad tým, že budeme nakupovať trvácne výrobky vyrobené z recyklovateľných materiálov. Snažme sa opätovne používať výrobky, ktoré sa dajú opraviť, prípadne ich po oprave darujme. Nepoužiteľné veci trieďme a odovzdávajme na recykláciu, buď cez kontajnerový zber, alebo do zberných dvorov v mestách a obciach. V mestách a obciach, kde neexistuje zberný dvor, je obec povinná dvakrát ročne zabezpečiť mobilný zber nebezpečných a veľkoobjemových odpadov. Pamätajte si, každý druh odpadu sa dá niekde odovzdať!
Tento článok vznikol v rámci kampane Toky nie sú stoky!“ ktorú v roku 2007 podporili Fond aktívnych občanov pri Nadácii Ekopolis a Trust for civil Society in Central and Eastern Europe.
Autor: Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ Tatry
