O týranej Marike počula Magdaléna Magová z Ružomberku ešte v roku 2000. Otčim Mariku tak týral, že dnes toto desaťročné dievčatko takmer nevidí, počuje len zčasti, má poruchu reči a ochrnuté nožičky i rúčky. Nedokáže sa sama najesť, treba ju kŕmiť... Všetku bolesť prežívala v štyroch rokoch. Vlastná matka nedokázala týraniu zabrániť, len sa nečinne pozerala. Zavolala pomoc, až keď bola Mária šesť hodín doma v bezvedomí.
To bola Magdaléna Magová ešte slobodná, nemala vlastné dieťa. Odvtedy jej však Marikin osud týraného dievčatka ležal na srdci. Hocikedy na dievčatko myslela – čo je s ňou, ako sa má? Občas sa so svojimi myšlienkami zverila aj spolužiačkam – môžete, baby, pochopiť, ako niekto utýra dieťa? Ako človek môže obúchať dieťatko o stenu?
Osud jej Mariku postavil do cesty
Medzitým si Magdaléna založila vlastnú rodinu, do ktorej sa narodilo krásne zdravé dievčatko – dnes pätnásťmesačná Bibiana. V televízii vlani na jeseň videla reportáž o týranom dievčatku. Po rokoch znovu Marika. Rozhodla sa malej pomôcť. Požiadala cez Materské centrum Vševedko v Ružomberku Ministerstvo vnútra SR o povolenie na celoslovenskú verejnú zbierku, aby Marika mohla ísť so svojou pestúnkou na liečebný pobyt. Magdaléna Magová o peripetiách na tejto ceste za pomocou pre Mariku povedala: „S médiami mám v poslednom období zlú skúsenosť. Sú neochotní a zdá sa mi, že sú všade tam, kde je nejaký problém, ale kde už treba naozaj pomôcť, niet nikoho. Veľmi ma to mrzí. Oslovila som mnoho denníkov, týždenníkov, časopisov, televíziu. Všetko riešim mailom alebo telefonátmi, je to pre mňa najjednoduchšia cesta, pretože som na materskej. S Marikou som sa osobne nestretla, som však v telefonickom kontakte s jej pestúnkou. Ťažšie sa nám spolu komunikuje, ona je Maďarka. Rozpráva síce pekne po slovensky, ale zamieňa si slová a vždy sa zamotáme, keď sa o niečom bavíme. Marika je na pestúnku citovo naviazaná. Podľa pestúnkiných slov sa malej vracajú spomienky, pamätá si bitku, zákernosť, pretože týraná nebola jeden deň, ale skoro pol roka. Vracajú sa jej spomienky, má strach, že ju znova budú biť. Chcela som sa s Marikou rozprávať aspoň telefonicky, ale pestúnka povedala nie, malá by to vraj nezvládla. Bojí sa. Bojí sa ľudí, ani pestúnom vraj zatiaľ celkom nedôveruje. Nie je agresívna, no obhrýza napríklad periny, búcha a tým naznačuje, že ju bili.“
Aká je prognóza lekárov vzhľadom na Marikino poškodenie? Vraj bude môcť vidieť. Marika teraz rozoznáva len tmu a svetlo. Ale M. Magovej volala moderátorka z televízie, že dieťa bolo na vyšetrení a objavili sa nejaké staré, nevyliečené veci. Najprv treba tie vyliečiť, potom možno bude operácia.
Nechce, aby bola bezmocná
„Marika potrebuje liečenie a rehabilitáciu na to, aby jej nestuhli svaly,“ pokračovala M. Magová. „Pestúnka s ňou cvičí každý deň Vojtovou metódou. Peniaze zo zbierky sú účelovo viazané a šli by na Marikinu rehabilitáciu, na zdravotné pomôcky, na cvičenie, na hygienické veci – Marika potrebuje plienky. Mne je tej malej ľúto. Marika nie je mentálne narušené dieťa, ona normálne vníma, len pre dlhodobé týranie vyjadruje inak pocity. Určite by napríklad potrebovala aj odbornú psychologickú pomoc. Možno dieťa by našlo zmysel života, možno by ono po čase pomáhalo podobne týraným deťom. Podľa mňa teraz zo života nemá nič, leží v postieľke. Možno by bolo dobre, keby sa aspoň jednou rúčkou naučila Braillovo písmo, pomohlo by jej to. Jednou rúčkou totiž môže hýbať. Ja som mala v rukách knihu s Braillovým písmom. Sú v nej obrázky zvierat, určite by ich dokázala nahmatať. Podľa mňa nemusí celý život stráviť na posteli, určite by sa jej mohol rozšíriť obzor, nemusí trpieť. Veď teraz nemá kamarátky, nemá nikoho z jej rovesníkov, nemá nič, čo zdravé dieťa. Možno by jej bolo dobre aspoň niekoľko dní v týždni pobudúť v nejakom ústave, aby bola v kontakte s deťmi, počula hlasy ľudí... ona rastie, rozvíja sa, potrebuje to. Pravdepodobne vďaka spomienkam sa totiž ešte viac uzatvára.“ Rozhovorila sa o Marikinom osude M. Magová. Vidno, osud malej sa jej hlboko vryl do srdca, silno sa v nej ozýva matka a ťažko nesie, že niekde trpí dieťa. „Mám netere v jej veku, tak trošku mi ju stále pripomínajú,“ doplnila žena, ktorá nie je ľahostajná k osudu týraného dievčatka.
Aby pomáhali nielen známi známych...
„Na účte je zatiaľ päťtisíc korún. Ľudia dávajú po sto, päťsto korún. Sľúbilo pomôcť i mesto Ružomberok,“ informovala o stave účtu M. Magová. „Číslo účtu som rozposlala aj známym a poprosila ich, aby ho posunuli tým, ktorí môžu pomôcť. Obrátila som sa aj na primátora Komárna, komunikovala som zatiaľ len s jeho sekretárkou, ale vyzerá to, že i oni chcú Marike finančne pomôcť. Desaťdňový pobyt v rehabilitačnom stredisku stojí sedemtisíc korún. Marika ho potrebuje, pestúni nemajú naň peniaze. Stále mám pocit, že ľudia len zarábajú na iných. Každý ma odbíja, keď chcem malej pomôcť. Keď niekoho utýrajú, urobíme z toho šou, ale keď treba pomôcť, nikto. Je mi to naozaj ľúto.“
Každý z nás malej týranej Marike Szikonyovej môže pomôcť finančne na účte zbierky číslo 6500050503/1200 zriadenom v UniBanke, pobočka v Ružomberku. Peniaze na účte sú účelovo viazané a umožnia Marike kvalitnú liečbu i rehabilitáciu, aby mala možnosť aspoň trošku kompenzovať neprávosti, ktoré sa jej dostali od tých, ktorí ju mali ochraňovať.
