Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Austrálski Slováci žijú pokojnejšie ako my

Videla žraloka sliediť blízučko pri pláži. Pozorovala nežné objatia tučniakov na juhu Austrálie. Pochutnala si na klokaních klobásach a prisladkom mäse pripomínajúcom divinu. Prechádzala sa po tenisových kurtoch na Australian Open. Kto? Anna Binková z Liptovského Mikuláša. Veľa rokov si totiž priala vidieť Austráliu, hlavne Operu v Sydney. Sen si splnila až na dôchodku. „V roku 2005 som si prečítala v novinách článok s nadpisom: ,Poďte s nami do Austrálie v roku 2007.´ Ajejej, času dosť, povedala som si vtedy, môžem si to ešte rozmyslieť,“ zasmiala sa A. Binková. Nerozmyslela si, dokonca sa jej zdalo, že tie dva roky ubehli prirýchlo a odrazu bol čas ísť na druhý koniec sveta.
„Z okresu L. Mikuláš nás šlo päť, dva manželské páry a ja. Jeden pár bol z Liptovského Petra, druhý z Liptovského Ondreja. Práve pán z druhého páru je vraj bača a šiel si pozrieť, ako to vlastne v Austrálii s ovečkami chodí. Môj manžel so mnou nešiel. Povedal, že on dvadsať hodín v lietadle sedieť veru nebude. Išla som teda sama. Skoro nikoho som nepoznala, veď nás šlo šesťdesiat z rôznych kútov Slovenska.“ Nebol to však klasický zájazd s cestovnou kanceláriou. Celá skupina šla do Austrálie na návštevu k tam žijúcim Slovákom. Pôvodne sa vybrali na posviacku kostola v Austrálii, ale keďže sa zmenil termín, posviacka kostola sa nekonala. Zúčastnili sa však na vysviacke nového kňaza. Odlietali 11. januára z Viedne a domov sa vrátili 10. februára. Boli sme tam celý mesiac, ale A. Binkovej sa zdalo, že mala málo času na poznanie krajiny. „Nebola to pre mňa len Austrália na druhom konci sveta, kde sa voda točí pri vypúšťaní z vane opačne, kde aj perá ľudia otvárajú tak, že si ich musia vytiahnuť, nie stlačiť ako u nás. Bol to kopec maličkostí, ktoré ma zaujali a veľa-veľa nádherných chvíľ so Slovákmi, ktorých predkovia odišli zo Slovenska do Vojvodiny a odtiaľ do Austrálie.“

Ktoré zážitky boli najsilnejšie?
Bolo ich veľa. Už privítanie na letisku v Melbourne bolo dojímavé. Čakalo nás asi dvesto-tristo ľudí – Slováci žijúci v Austrálii - a všetci nás začali vítať. To bolo niečo tak nádherné... V ďalekej krajine počujete krásnu slovenčinu – to bolo úžasné. Zvítanie nemalo konca.
Milé bolo naše stretnutie s tučniačikmi na ostrove Svätého Philipa. Na ostrov sme šli so zámerom pozorovať ich. No nesmeli sme tam použiť žiadne kamery, žiadne fotoaparáty, nič, aby sme ich nevyplašili. Veď nás tam mohlo byť možno aj tristo ľudí z celého sveta – od Japoncov až po Nemcov. Počuli ste všelijaké jazyky. Už sa zošerovalo, keď tučniačiky tak tridsať – štyridsať cenimetrové povyskakovali asi na piatich-šiestich miestach z mora. Postavili sa do radu jeden vedľa druhého, akoby sa držali za ruky. Keď ich bolo desať približne, pustili sa a išli do svojich hniezd. Keď sa stretli so samičkou alebo so samčekom, poobjímali sa, poťapkali. To bolo tak nádherné, tak nádherné. Rozprávkovo nežné.
Boli sme aj na tenisových kurtoch Australian Open. Hralo sa vtedy finále, ale mohli sme si prezrieť obrovské dvorce, kde hrala aj naša Daniela Hantuchová. Velikánska plocha, kde vlastne zažívate zvláštny pocit – stávate sa akoby súčasťou tenisového diania. Môžete ísť do ktoréhokoľvek dvorca. Okrem jedného, kde sa hrala najvyššia súťaž.

Čo austrálske počasie?
Išli sme do leta. Teraz je tam obdobie leta, deti majú prázdniny, ale zažili sme teploty od štyridsať stupňov nad nulou po pätnásť. Veľké – veľké rozdiely. Sami Austrálčania hovoria, že v priebehu dňa majú všetky štyri ročné obdobia. Ale v podstate môžem povedať, že v oblastiach, kde sme sa pohybovali, bolo sucho, sucho, sucho. Štyri roky tam poriadne nepršalo. V Singapoure nás ale privítal dážď. My sme po ceste totiž mali dve zastávky na letiskách – v Dubaji a Singapoure.

Kúpali ste sa v oceáne?
Nie, hoci je tam leto, pláž bola prázdna. More bolo totiž ľadové. Je to Pacifik, ten mal osemnásť stupňov, takže sa kúpali jeden – dvaja ľudia. Ja som na chvíľočku zaspala na pláži a mala som spálenú nohu na mieste, kde som ju nemala natretú tridsiatkou krémom. Hovorí sa, že práve v tejto časti Austrálie je najväčšia ozónová diera. Ja som ju takto pocítila na vlastnej koži. Ale tu som videla aj žraloka. Spočiatku som nevedela, čo sa deje. Strhol sa krik a chaos. Ľudia utekali od vody. A potom som zbadala žraločiu plutvu vytŕčajúcu z mora. Dostal sa blízko k pláži. Tieto žraloky sú vraj dosť ploské a bez problémov vplávajú aj do vody meter hlbokej.

S akými ľuďmi ste sa stretali?
Žili sme v rodinách Slovákov. Austrália je však multinárodná krajina, kde vidíte od najčernejšieho černocha až po belocha všetky rasy. Sedemdesiatpäť percent z ľudí, ktorých sme stretli, neboli belosi. Takmer všetko to boli ľudia tmavších rás.
Mentalita ľudí je tiež iná. S našimi domácimi sme boli v Melbourne. Domáca povedala: „Poďte, ideme do herne.“ Len tak sme sa pozreli po sebe, ale šli sme. Bola to obrovská herňa. v ktorej existujú všetky možné hry od rulety cez karty až po iné stolové hry. Povedala: „Daj päť dolárov.“ Dala som. Hrala, hrala, hrala, vyhrala päťdesiat dolárov. Hovorí – tu máš dolár, hraj. Ja som v živote nehrala, ale sadla som si a viete koľko som vyhrala? Štyridsať dolárov! Po výhre som chcela ešte skúsiť šťastie. Prišla som však o jeden dolár, potom ešte o ďalší a spomenula som si na české príslovie – prvé vyhrání, z kapsy vyhání... Skončila som s hrou. Pri stojane som ale stretla austrálsku ženu, ktorá nám povedala, že jeden stojan v herni vyhráva vždy a ona si každý deň príde naň zahrať, aby mala dvadsať dolárov na stravu. V herni boli rôzne vekové skupiny ľudí, pri dverách však stáli dvaja silní muži, ktorí podozrivých nepustili dnu.

Nezabúdajú austrálski Slováci na domovinu svojich predkov?
Nie, veď dodnes si zachovali krásnu mäkučkú slovenčinu... Pred odchodom nás pozval jeden bohatý osemdesiattriročný pán na svoj ranč. Tam sme jedli klobásku a mäso z klokana. Urobil to na našu počesť. Bolo tam ešte asi sedem alebo osem rôznych tôrt s nápismi Vitajte, Slováci a Dovidenia, Slováci. Každá torta bola iná. V záhrade bola veľká vaňa plná ľadu a v nej nápoje, sýtené vody, oni totiž nepoznajú minerálky ako u nás, až po najdrahšie alkoholy. Hostiteľ bol veľmi srdečný človek a šťastný, že nás môže hostiť. To šťastie bolo na ňom a jeho manželke priam vidno. Slováci v Austrálii ešte stále držia spolu. V jednej rodine boli krstiny celé po slovensky. Bolo to krásne. Príjemne prekvapilo, že na druhom konci zemegule počujete peknú slovenčinu. Medzi sebou sa rozprávajú po slovensky, no menej už so svojimi deťmi a vnúčatami. Pri odchode na Slovensko prišlo sa na letisko s nami rozlúčiť ešte väčšie množstvo Slovákov, ako nás vítalo.

Splnila Opera v Sydney vaše očakávania?
Opera je prekrásna, majestátna, no potrebovala by natrieť. Asi vlhko a soľ ju poškodzujú – nie je to nič moc. Na fotografiách napríklad vyzerá, akoby bola z jedného kusa, ale nie je. Má asi štyri rôzne časti. Sydney je pekné mesto, ale na náš vkus bez ladu a skladu. Austrálčania nemajú svoju kultúru, svoje staré dejiny. Je to relatívne nový kontinent.
Život v Austrálii je však pokojnejší ako u nás. My stále niečo robíme, oni sa viac venujú rodine, často sa navštevujú. Raz do týždňa idú na barbequi (= piknik, pohostenie v prírode), na ryby, posedia pri ugrilovanej rybe, vedú pokojný spôsob života... Snažia sa rodinu držať pokope.

Kde všade ste boli?
My sme boli v Austrálii viac-menej v jej južnej časti, v Sydney, Melbourne, na ostrove Philip Island, v zlatokopeckom mestečku Ballaratu... Celé mestečko je v starom štýle, ako ho poznáme z westernoviek. Samozrejme, ako atrakcia pre turistov. Hrali tam na harmonike, tancovali oblečení v dobových šatách. Navštívili sme múzeum, kde som obdivovala obrovský kus zlata, asi tridsať-štyridsať centimetrov do výšky a dvadsať-tridsať centimetrov do šírky. V dielni ste si mohli dať spraviť tanierik so svojím pozláteným menom, prívesok, retiazku s austrálskym opálom. Všetko zariadenia na doloch bolo v perfektnom stave – ja sa do toho nerozumiem, ale muži obdivovali, ako všetky stroje idú tichučko a v akom dokonalom stave sú.
Navštívili sme Národný park Dvanásť apoštolov. Sú to vlastne veľké skalné sochy akoby postavy dvanástich apoštolov, z ktorých dnes je už len jedenásť. Vraj Judáš sa zrútil do mora. Ďalší za ním je Peter, o ktorom sa hovorí, že tiež nevydrží dlho nápor morských vĺn. Je tam úžasne silný príboj.
Melbourne je to pekné, vyše trojmiliónové mesto, krásne. Podľa mňa krajšie ako Sydney. My sme však od neho bývali autom asi pätnásť minút u domácich Paula a Márii Oravec.

Stretli ste sa s typicky austrálskymi zvieratami?
S mnohými. Videli sme vo voľnej prírode ježuru i vačicu. Napríklad v Angelseae sme boli na velikánskom golfovom ihrisku. Vedeli sme, že by tam mali byť klokany, no spočiatku neboli. Videli sme len klokanie kôpky. Akonáhle sme prišli na ihrisko, spoza kríkov povychádzali divé klokany. Chodili za nami a normálne žobrali jedlo. Dokonca sa nebáli svoje ňufáčiky strčiť aj do kabeliek. Nijakým spôsobom sme sa ich nemohli zbaviť. Voľne sa pohybovali po ihrisku a robili, čo chceli. Jedna hráčka nakoniec napálila golfovú loptičku na klokanieho samčeka. Dostal ju do hlavy a stačilo. V tej chvíli všetky zutekali z ihriska. (A. Binková vytiahla spomínanú loptičku z kabelky. Kto ju nemal v ruke, neuverí, aká je ťažká a tvrdá. Klokan teda dostal poriadnu ranu do hlavy.)
U nás ráno spievajú vtáčiky, v Austrálii škriekajú papagáje. Obrovské množstvá papagájov. Biele korely. Čo tie robili! Či ste chceli, či nechceli, museli ste ráno okolo pol siedmej vstať.
Na Novom Zélande sme nevideli vtáčika kiwi, čo ma mrzí. On však vychádza len v noci, aj to je ho ťažké nájsť. Je to malinký guľatý vtáčik s dlhým štíhlym zobákom. Kiwi je aj jedným zo znakov Nového Zélandu. Celý ostrov je nádherne zelený. Zeleň je úplne iná, zelenšia.
•••
Hoci sme o Austrálii a Novom Zélande všeličo narozprávali, Anna Binková sa neustále s vďakou vracala k austrálskym Slovákom, ktorí boli veľmi srdeční, pohostinní. Najviac ju však fascinovalo, ako nádherne rozprávali po slovensky, ako sa k sebe mali, ako pokojne a žijú pre rodinu...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 979
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 652
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 894
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 610
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 230
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 959
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 460
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 313
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 178
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 013
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

15 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

24 h
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

17 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

14 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

24 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Už ste čítali?