Je jediný na Slovensku, ktorý vyrába maliarske plátna podľa tradičnej technológie starej stovky rokov. Ján Smolka z Dolného Kubína prevzal toto remeslo po svojom svokrovi Jurajovi Schűrgerovi z Tvrdošína. Ten sa doteraz venuje umeleckému rámovaniu. „Manželkin otec spolu s mužom maliarky Márie Medveckej raz našli v knižnici pražskej Národnej galérie starú receptúru na výrobu špeciálneho náteru, takzvaného „šepsu“, ktorý sa nanáša na plátno. Používali ho už vychýrení talianski a holandskí majstri. Dnes si šeps vyrábam sám a receptúra je rodinným tajomstvom. Prezradím len toľko, že celá výroba plátien je ekologická. Hlavnými surovinami pre výrobu náteru sú krieda, želatína a ľanový olej. Aby si farby na plátne udržali stálosť, pridávam do neho ešte vaječné žĺtka,“ prezrádza Ján Smolka. Plátno, ktoré naťahuje do klinových rámov, je zo stopercentného ľanu dovezeného z Čiech. Na Slovensku vraj rovnako kvalitné plátno nedostať. Plátno sa potom impregnuje a nanáša sa naň základný náter – šeps pre výtvarníka. Na plátna, ktoré vyšli spod rúk J. Smolku a J. Schűrgera, maľovali a maľujú takí významní výtvarníci ako Vincent Hložník, Mária Medvecká či Milan Paštéka. Odberateľom ručne vyrábaného oravského plátna je i Karel Gott. „Zoznámil som sa s ním cez kamaráta. Karel Gott akurát vystavoval svoje obrazy na výstave v Nemecku. V tejto krajine je veľmi obľúbený. Rozpredal tam všetky diela,“ rozpráva o nadviazaní spolupráce s nestarnúcou českou legendou Dolnokubínčan. Práve prostredníctvom spoznávania a stretávania sa s umelcami nadobudol vzťah k svojej práci. Ján sa totiž celý život venuje športu. Verejnosti bol donedávna známy skôr ako tréner futbalového mužstva Dolného Kubína. „Výroba maliarskeho plátna je náročná a prácna robota. Len ťažko sa dala skĺbiť s trénerstvom. Vždy niečo trpelo, keď som sa viac venoval jednému, zaostávala práca v tom druhom.“ Nad Jánovým zamestnaním stále neveriacky krútia hlavami i niektorí jeho známi. „Nejde im do hlavy, čo to vlastne robím. O tom, že sa venujem výrobe maliarskeho plátna, vie len veľmi málo ľudí.“ J. Smolka dúfa, že remeslo zostane v rodine. Obavy zatiaľ nemá, pretože obaja jeho synovia už teraz podnikajú v podobnej „branži“. Prevziať neskôr rozbehnutý rodinný podnik by preto nemal byť pre nich problém.
Autor: –aš–