Moskovčanka Máša sa z lyžovačky v Jasnej vrátila domov s veľkou jazvou a bez sleziny. Navštívili sme ju v liptovskomikulášskej nemocnici minulý utorok. Prvého februára mala dvanásť rokov a v poslednú februárovú nedeľu visel jej život na vlásku. Zjazdovka Biela púť bola takmer jej čiernou púťou. „Už teraz je dobre, ale veľmi sme sa o ňu báli. Je dobrá lyžiarka a na lyžovačku sa veľmi tešila. Ale zo svahu sa pustila iba raz – prvý a zároveň posledný,“ povedali nám v nemocnici Mášini rodičia. „Bývali sme v hoteli Družba v Jasnej, ale presťahovali sme sa do hotela Bocian, aby sme to mali za dcérou bližšie. Sme tu každý deň od rána do večera, aby jej nebolo smutno. Ľudia sú tu milí a ochotní, veľmi nám pomohli. Keď sme ešte bývali na Družbe a chodili za dcérou autobusom, šofér sa ma každý deň opýtal, ako sa Máša má a poslal jej cukríky,“ povedala Mášina mama a jej otec Jurij dodal. „Chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorý nám pomohli. Primárovi Jánovi Drobčovi, ktorú našu dcéru operoval, personálu nemocnice aj hotelu Družba, jeho majiteľovi Markovi, recepčným, chyžným, všetkým ochotným ľuďom. Našli sme si tu aj nových priateľov. Pomohol nám hlavne Miro Krajčuška, ktorý nám robil aj šoféra a tlmočníka. Mášu boli navštíviť aj jeho manželka a deti, nosili jej sladkosti, ovocie, všetko možné. Je to dobrý človek.“
M. Krajčuška doniesol Máši aj kreslenú rozprávku Počkaj zajac. Neskôr nám povedal: „Keď sedeli v nemocnici na chodbe a čakali, čo bude s Mášou, ktorú práve priviezla sanitka, bolo mi ich ľúto. Nikto im nič nevedel povedať, ja viem trochu po rusky, tak som im chcel pomôcť. Ja mám tak napoly ruské srdce, aj keď v Rusku som ešte nebol. Ale pobehal som na bicykli Moldavsko aj Ukrajinu a všade som stretol milých a dobrých ľudí. Tak som im tú ich dobrotu chcel nejako oplatiť.“
Máša nám porozprávala, ako sa jej úraz stal. „Spustila som sa zo svahu, ale boli tam kopce a ľad, spadla som a šmýkala som sa dolu. Nemohla som sa zastaviť a narazila som bruchom do lyží jedného lyžiara. Hrozne to bolelo. Teraz je už celkom dobre, len jazva ma svrbí .“ V istom denníku napísali, že Máša si zranenie zavinila sama, ale jej otec si nemyslí, že je to iba jej vina. Podľa neho zjazdovka nebola dobre upravená, nebol úplne spokojný ani so servisom a službami. „Ratrák tam síce bol, ale iba stál a nevidel som, že by niečo robil. Dalo sa tam skôr korčuľovať ako lyžovať. Som dobrý lyžiar a športovec, takže ja som nemal problém, ale myslím si, že to mohlo byť lepšie.“ Mášu odviezla sanitka v poslednú februárovú nedeľu do nemocnice. Po vyšetreniach lekári zistili, že má poškodenú slezinu, krváca do brušnej dutiny a jej život je ohrozený. „Slezina sa už nedala zachrániť, museli sme ju okamžite vyoperovať, inak by zomrela,“ povedal primár chirurgického oddelenia Ján Drobčo.
Máša s rodičmi mala byť na lyžovačke v Jasnej do 3. marca, kedy mali chartrovým letom odletieť z Popradu do Moskvy. Keďže v stanovenom termíne nemohli odísť, lebo Máša musela byť ešte v nemocnici, letenky im prepadli a ďalšie neboli. „Letecky by sme mohli ísť do Moskvy iba z Prahy, ale to je komplikované a museli by sme si vybavovať maďarské víza. Neostáva nám nič iné, iba ísť do Moskvy vlakom,“ povedal Jurij. Trochu si vydýchol, lebo ešte deň pred prepustením jeho dcéry z nemocnice nebolo isté, či nebude musieť za hospitalizáciu svojej dcéry zaplatiť. „Boli sme poistení, ale vznikli nejaké problémy s poisťovňou . Ešte dva dni pred prepustením dcéry z nemocnice mi jedna pani povedala, že keď poisťovňa nebude chcieť zaplatiť, budeme musieť zaplatiť v hotovosti. Som vďačný, že to nakoniec dobre dopadlo a nemocnica s poisťovňou to nejako vyriešili.. V nemocnici som oficiálne platil iba nejaký manipulačný poplatok 500 korún a za sanitku, ktorá doviezla Mášu po úraze do nemocnice asi 1600. Mimochodom, červenú sanitku som ešte nevidel...“
V liptovskomikulášskej nemocnici sme sa spýtali, koľko stála Mášino liečenie a kto ho uradí. Z riaditeľstva mám poslali mail, v ktorom sa uvádza: „Mária Fedutová, 12-ročná pacientka, bola v ohrození života. Celkové náklady na jej liečenie boli 168 211 korún. Náklady uhradí na základe opakovaného sa dohadovania komerčná poisťovňa Coris Rusko. Z dôvodu, že pacientka mala poistenie len do 3. marca, komerčná poisťovňa garantovala úhradu iba do tohto dátumu. Pacienka však nemohla byť prepustená, pretože sa nepohybovala, neprijímala potravu, iba v tekutej forme. Za neustáleho kontaktu s komerčnou poisťovňou sa nám podarilo zabezpečiť garanciu na celú výšku liečebných nákladov až do dňa jej prepustenia.“
Minulú stredu Mášu prepustili z nemocnice. Večer odcestovali z L. Mikuláša do Žiliny a odtiaľ vlakom do Moskvy. Cesta lietadlom z Popradu do Mosky trvá asi dve hodiny, vlakom zo Žiliny vyše tridsať hodín. Keďže Máša by po operácii mala problém vo vlaku chodiť na wc, pred odchodom jej išli kúpiť „nóčnuju vázu.“ Určite netušili, že zo Slovenska si do Moskvy privezú aj takýto netradičný suvenír. Kúpili si aj hygienické rúška na ústa, lebo človek bez sleziny si musí dávať väčší pozor na rôzne infekcie.
Autor: -bea-
