Liptovský Mikuláš – Žiadne zanedbávané dieťa ani zúfalá mať či bezradný tatko s týranými deťmi sa neuchýlili pod ochranné krídla Krízového strediska Motýľ, otvoreného v časti administratívnej budovy bývalých Považských kasární na Ulici Komenského v L. Mikuláši od 5. januára. Mesto sa minulý pondelok s neúspešným realizátorom projektu a prevádzkovateľom strediska Reformným združením rómskej mládeže (RZRM) rozlúčilo.
„Nemáme peniaze,“ zdôvodnil na rokovaní s pracovníkmi mestského úradu na čele s primátorom Jánom Blcháčom prevádzkovú hluchotu finančnými suchotami predseda RZRM Marcel Tóth. Podľa projektu a zmluvy s mestom mal byť Motýľ pobytovou záchrannou sieťou pre týrané, zneužívané a zanedbávané deti vo veku od 6 do 15 rokov. Združeniu mesto za symbolickú korunu ročného nájomného prenajalo časť administratívnej budovy bývalých Považských kasární na Ulici J.A. Komenského. Rekonštrukciu a vybavenie priestorov podporilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dotáciou 1 milión 350 tisíc korún, 135 tisíc korún dalo mesto. Stredisko s priestormi o výmere bezmála 244 štvorcových metrov oficiálne otvorili 5. januára.
Poslaniu strediska žičil, ale o schopnosti združenia naplniť jeho účel pochyboval vedúci oddelenia sociálnych vecí a kultúry mestského úradu Zdenko Blažek. Jeho pochybnosti rástli, pretože už v krátkom čase po otvorení zariadenia žiadal M. Tóth na jeho prevádzku od mesta 60 tisíc korún. „Predseda združenia viackrát prízvukoval, že na ceste zo Žiliny má milión. Jedným dychom však od mesta pýtal sumu, ktorá je len o desaťtisíc menšia než balík financií, vyčlenený na rok z rozpočtu mesta na podporu sociálno-charitatívnych aktivít,“ uviedol Z. Blažek. Za veľkorysý označil prísľub primátora podieľať sa 50 percentami a teda 10 tisíc korunami na úhrade faktúr strediska za vodu, elektrinu a kúrenie. „Aj v tomto predseda združenia zavádzal,“ poukázal na značný rozdiel medzi sumou, o ktorej M. Tóth hovoril zoči-voči primátorovi a skutočnosťou. Z primátorovho prísľubu si vraj M. Tóth zrazu pamätá len 50 percent. Sumu desaťtisíc „prepočul“, pretože skutočný rozsah faktúr je značne vyšší, než M. Tóth uviedol v rozhovore s primátorom. „Desaťtisíc som sľúbil ako kompenzáciu za temperovanie a ostatnú údržbu priestorov, ktoré sú majetkom mesta,“ vyslovil sa primátor.
Prenájom priestorov pre Motýľa ukončilo mesto 5. marca. „Záleží nám, aby mesto malo takéto zariadenia,“ povedal primátor. Očakáva, že o priestory krízového strediska prejaví záujem seriózny subjekt, ktorý skutočne pomôže. Popri tom mesto musí „upratať“ v zmluvných podmienkach využívania mestského majetku. Existuje totiž uznesenie mestského zastupiteľstva z 29. júna 2006 o uzavretí zmluvy s RZRM o výpožičke majetku na dobu trvania projektu Motýľ, ale aj nájomná zmluva z 28. októbra 2006 na 50 rokov za korunu ročného nájmu. Jej odobrenie mestským zastupiteľstvom chýba. Podľa našich informácií nájomnú zmluvu v rozpore s uznesením zastupiteľstva vypracovalo právne oddelenie mestského úradu na príkaz bývalého primátora. Existencia krízového strediska v areáli bývalých Považských kasární, ani zámer mesta podporovať aktivity tohto zamerania nie sú ohrozené.
Zaznamenali sme chýr, že predseda RZRM má Liptova po krk. Má vraj namierené do Anglicka, ale chýbajú mu peniaze na letenku. M. Tóthovi sme ponúkli, aby sa vyjadril k chýru i okolnostiam ukončenia projektu Motýľ. Odmietol. V článku uvedené informácie v jeho podaní sme zaznamenali na rokovaní s primátorom mesta.
