Liptovský Mikuláš – V týchto dňoch sú v stredobode pozornosti hokejových priaznivcov medzi Dunajom a Tatrami vyraďovacie boje o extraligového šampióna. Liptovským priaznivcom ostalo už len sledovanie televíznych prenosov zo vzdialenejších štadiónov, na ktorých tvrdí muziku celá plejáda odchovancov mikulášskeho hokeja. V srdci Liptova pokračuje až do konca marca tréningový proces, suverénne najmladší extraligový káder teda ešte nemá voľno.
Aká si teda bola, extraligová sezóna 2006/2007 v podaní Mikulášanov, ktorí skončili na deviatom mieste tesne pred bránami play-off?
„Po skončení predchádzajúceho ročníka, keď sa náš klub na poslednú chvíľu vyhol strastiam baráže, sme naštartovali po radikálnom reze trojročný cyklus prebudovania tímu. Ako prví spomedzi extraligistov sme avizovali tento nastúpený trend,“ začal hodnotenie, z pohľadu MHk 32 LI-PA, nedávno skončenej sezóny tréner Milan Jančuška (na fotografii). „Možno v už neopakovateľnej miere dostalo príležitosť takmer štyridsať hráčov, ktorí predtým v prevažnej väčšine pôsobili v mládežníckych súťažiach, či nižších ligách u nás a v zahraničí. Prišli s rôznymi zlými návykmi, už v lete sme jasne videli, že nás čaká ohromné množstvo roboty na zlepšení kondície, dynamiky, vytrvalosti, obratnosti... Extraligová výkonnostná latka je niekde úplne inde, preto mnohí adepti nemohli naskočiť medzi elitu rovnými nohami. Už v lete nás preto niektorí opustili, lebo mali resty v základných individuálnych herných činnostiach, nehovoriac už o taktike. Naplánovali sme šestnásť prípravných zápasov, aby každý dostal príležitosť ukázať svoje schopnosti. Hlavne v obrane sa ukázalo, že mladí chlapci majú veľké nedostatky. Postupne sa vykryštalizovala zostava, keď prišli zranenia, výpadky formy, dostali šancu ďalší.“
Obrovskou výhodou bola existencia farmárskeho tímu v Ružomberku. „V 1. lige mali mladí chlapci pri stagnácii formy, či po zranení, veľkú možnosť dokázať, že na to majú,“ pokračoval M. Jančuška v podrobnej analýze. „Napriek ozaj nevídanému rozsah prebudovania kádra sme mali skvelý vstup do súťaže. Herne, aj takticky, sme predovšetkým doma zvládli súboje s vysokými favoritmi. V štvrtej šestine sme sa zasekli, poznamenalo nás zranenie Martina Krišku. Šatňu napadol chrípkový vírus, ukázalo sa, že kostra mužstva je veľmi úzka. V tomto období sme získali iba tri body a dostali sa do herného útlmu.“
Popri zákonitých negatívach sa objavilo aj veľa dobrého. „Vyprofilovali sa hráči, ktorí sa výkonnostne oproti vlaňajšej sezóne podvihli, o čom jasne hovoria individuálne štatistiky,“ doplnil svojho kolegu Jerguš Bača. „Skvelý nástup mali Hunovci s Kriškom, po nevýraznejšom začiatku dávali o sebe v druhej polovici sezóny výrazne vedieť Miklík, Hovorka a v neposlednom rade aj Pohanka.“
„Medzi obrancami na sebe najmarkantnejšie zapracoval Grman. Naopak, sklamaním pre mňa boli rozkolísané výkony Školiaka, ktorý už mal potvrdiť niekoľkoročné nazbierané skúsenosti,“ otvorene hodnotil M. Jančuška. „Popri obrancoch sa musíme posilniť aj na brankárskom poste. Falter je mladý nádejný gólman, na jeho pleciach však bolo až priveľa zodpovednosti, s ktorou sa zakaždým nedokázal vyrovnať. Vynikajúce zákroky striedal vzápätí s lacnými inkasovanými gólmi, ale podstatné je, že výkonnostne napredoval.“
Prvá tretina mikulášskeho omladzovania je teda za nami. „Ukázalo sa, ktorí chlapci na to majú a ktorí nie. Treba otvorene povedať, že niektorí na túto úroveň jednoducho nestačia. Dostali šancu, no v každodennej práci mali tuhšie dokazovať svoje úsilie. Bez tvrdej driny a odriekania sa nedostanú nikam. Na vlastnú škodu sa uspokojili s tým, že sa dostali do nášho širšieho kádra, preto sa s niektorými budeme musieť rozlúčiť, aj keď nevylučujem, že sa v našej šatni ešte niekedy v budúcnosti môžu objaviť.“