Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

To, čo svet obdivuje, si doma ničíme

Unikátny travertínový pramenný močiar v rovnomennej prírodnej rezervácii, nielen národného ale i európskeho významu, počas minulej jari vážne poškodila obec Stankovany. Starosta Ján Tatár inicioval vyhĺbenie bazéna, zachytávajúceho vodu jedného z prameňov, ktorý močiar zásoboval. Z nádrže bazéna bola voda odvádzaná mimo močiara a časť územia ostala bez zásob vody, ktorá je nevyhnutná na životaschopnosť unikátneho ekosystému. Takmer pred rokom sme o tom informovali aj v týždenníku MY Liptov, pretože došlo k viacerým porušeniam zákona o ochrane prírody.
„Nebudem sa k ničomu vyjadrovať. Dal som to na súd, počkám na jeho rozhodnutie,“ odbil nás Ján Tatár, keď sme sa zaujímali, aká je súčasná situácia v rezervácii Močiar v súvislosti s budovaním bazéna, resp. uvedením lokality do pôvodného stavu.
Podarilo sa nám zistiť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajský inšpektorát v Žiline, vydala rozhodnutie o priestupku a obci uložili pokutu 150-tisíc korún. Obec sa proti rozhodnutiu odvolala, ale odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, takže nadobudlo právoplatnosť. Zároveň obec dostala aj úlohu odstrániť odtokové potrubie, aby voda z prírodného močiarneho jazierka neodtekala. Odtok z jazierka dala obec upchať. Či dala odstrániť aj potrubie, je otázne, keďže starosta s nami odmietol komunikovať. Na našu otázku, či náhodou obec nepokračuje v budovaní bazéna naďalej, len stroho odvetil, že „územia sa ani lopata nedotkla“ a opäť zdôraznil, že sa vyjadrovať nebude. Takže sa môžeme len domýšľať, či sa lopata dotkla územia aspoň pri odstraňovaní potrubia, alebo ani to nie.
Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku by mal obci uložiť revitalizačné opatrenia, ktoré by mali viesť k oživeniu biotopov v prírodnej rezervácii. Ako nás informovala Anna Dobošová, botanička Správy Národného parku Malá Fatra, ešte v januári tohto roku, návrh na opatrenia ružomberskému obvodnému úradu životného prostredia poslali.

Čakajú na usmernenie z ministerstva
Milan Medvecký z Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku potvrdil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline uložila rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť vlani v októbri, obci Stankovany pokutu a nápravné opatrenia za porušenie  zákona o ochrane prírody a krajiny z dôvodu, že vybagrovaním jazierka s priemerom deväť a hĺbkou tri metre došlo k zmene stavu mokrade a k nepovolenému zásahu do biotopov európskeho významu.  „Obvodný úrad životného prostredia v  Ružomberku na základe návrhu, ktorý vypracovala Správa Národného parku Malá Fatra Varín v rámci následného správneho konania nariadi obci Stankovany vykonať revitalizačné opatrenia alebo zaplatiť finančnú náhradu. Pretože táto prírodná rezervácia je zároveň navrhovaným územím európskeho významu sústavy NATURA 2000, orgán ochrany prírody požiadal Ministerstvo životného prostredia SR Bratislava o usmernenie, či je pre účely revitalizácie potrebné vypracovať osobitnú dokumentáciu, k realizácii  ktorej by dala stanovisko aj Európska komisia,“ dodal Milan Medvecký.
 
Výzva českého odborníka na záchranu
„Stankovany sú naozaj mimoriadnou lokalitou, bez nadsadenia svetovým prírodným dedičstvom,“ potvrdzuje Michal Hájek z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, popredný odborník na rašeliniská. Pretože si uvedomuje jedinečnosť a význam lokality, inicioval petíciu – výzvu na obnovu unikátneho travertínového prameňa v nasledovnom znení:
Jeden z najunikátnejších Európskych travertínových pramenných močiarov na Slovensku, prírodná rezervácia Močiar, bol vážne poškodený. Starosta blízkej dediny vydal povolenie vyhĺbiť bazén zachytávajúci vodu z prameňa, ktorý zásobuje močiar. Z tejto nádrže je voda odvádzaná mimo močiara. Časť územia ostáva bez zásob vody. Ak vodný režim nebude obnovený, unikátny ekosystém zmizne. Prírodná rezervácia Močiar predstavuje najväčší, na druhy najbohatší a dobre zachovaný travertínový pramenný močiar na Slovensku s aktívnym vylučovaním uhličitanu vápenatého a sulfidu vápenatého. V prirodzených spoločenstvách a s funkčným prepojením na aktívnu tvorbu travertínu sa vyskytujú ako živočíšne druhy (Pupilla alpicola) tak aj spoločenstvá slatinných rašelinísk s ohrozenými rastlinnými druhmi (napr. Schoenus ferrugineus, Cladium mariscus, Trichophorum pumilum, Carex hostiana, C. lepidocarpa, C. davalliana, Gymnadenia densiflora, Primula farinosa, Eriophorum latifolium, Schoenoplectus tabernaemontanii, Centaurium littorale, Eleocharis quinqueflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris). Druhové zloženie týchto spoločenstiev nemá obdobu nikde inde. Šanca na obnovu vodného režimu a záchranu tohto ekosystému je tu stále. Obnovný zásah musí byť realizovaný v čo najkratšom čase.
V tejto výzve vyjadrujeme mimoriadnu dôležitosť prírodnej rezervácie Močiar pre zachovanie Európskej diverzity. Apelujeme na obec, krajské orgány a Ministerstvo životného prostredia SR, aby prijali všetky možné opatrenia na obnovu pôvodného stavu prírodnej rezervácie Močiar tak rýchlo, ako je to len možné.
Prosíme, zachráňme toto svetové prírodné dedičstvo pre budúcnosť.

Vedci sú znepokojení, ministerstvo už nereaguje
„Ohlas na petíciu bol obrovský, väčší, ako sme čakali. Výzvu podpísalo počas niekoľkých týždňov 439 vedcov z celého sveta, najmä profesori rôznych svetových univerzít, vedeckých ústavov z Českej republiky, Slovenska, Rakúska, Poľska, Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Austrálie, Holandska, Nemecka, Španielska, Švédska, Švajčiarska, Bulharska, Turecka a iných, ďalej napríklad prezident medzinárodnej spoločnosti pre ekologickú obnovu R. van Diggelen či prezident medzinárodnej spoločnosti pre ochranu rašelinísk H. Joosten. O petícii informovali popredné rašelinárske servery. Mnohí vedci boli veľmi nepríjemne prekvapení, pretože lokalitu či už osobne alebo z literatúry poznali a tiež preto, že vedia, ako vážne je tento biotop všade na svete ohrozený. Písali i rôzne komentáre, v ktorých sa znepokojovali nad tým, ako je vôbec možné v rezervácii likvidovať biotop prioritne chranený Európskou úniou. Očakávali rýchly zásah štátu a zaujímajú sa o výsledok akcie na odstránenie škôd. Bohužiaľ, na petíciu odpovedali len z ministerstva životného prostredia, že záležitosť je v štádiu riešenia. Po pol roku však na moju otázku, ako riešenie kauzy pokročilo, už viac nereagovali,“ dozvedeli sme sa od Michala Hájeka, ktorý by bol osobne radšej, keby sa záležitosť vyriešila v prospech lokality v rámci Slovenska, ale zatiaľ tomu nič konkrétne nenasvedčuje.
„Postup zodpovedných orgánov mi pripadá pomalý. Odhliadnuc od právnej stránky veci - nepovolenej stavebnej činnosti v rezervácii, z odborného hľadiska treba, aby voda ďalej nasycovala biotopy v okolí, aby sa na lokalitu nevozil žiadny cudzorodý materiál, nejazdila tam ťažká technika a nerobili sa tam už žiadne zásahy, ktoré by mohli ohroziť vodný režim,“ dodal Michal Hájek.

Škody sa ešte dajú sčasti napraviť
Na názor sme sa opýtali aj slovenského odborníka na rašeliniská, Daniela Dítě. „V prírodnej rezervácii Močiar sú vynikajúco vyvinuté rastlinné spoločenstvá viazané svojím výskytom na vývery minerálnych vôd s množstvom vzácnych, chránených a ohrozených druhov rastlín. Práve fakt, že sú viazané na vývery vôd, spôsobuje nielen ich vzácnosť, ale zároveň aj vysokú citlivosť na akékoľvek zásahy do vodného režimu lokality. V prípade narušenia pomerov vzácne rastliny a ich spoločenstvá rýchlo degradujú, alebo, v horšom prípade, aj vymiznú. Vykopaním, resp. prehĺbením a zväčšením jazierka s minerálnou vodou k takémuto zásahu došlo. Nielen zničením konkrétneho miesta v rámci lokality, ale aj devastáciou okolia jazierka, kde naviezli zeminu. Nehovoriac o poškodení vodného režimu,“ vysvetlil Daniel Dítě.
Zaujímalo nás, čo si myslí o opatreniach na nápravu lokality zo strany zodpovedných orgánov. Podľa jeho slov nie je ani tak dôležité, či boli opatrenia zo strany zodpovedných orgánov dostatočné, to je diskutabilné. „Osobne by som to riešil razantnejšie. Smutné je, že k poškodeniu došlo. Pre osud lokality je nevyhnutné zamedziť ďalším zásahom. To, čo sa už stalo, sa dá do väčšej či menšej miery riešiť revitalizačnými opatreniami. Ale bol by som rád, keby zodpovedné orgány dokázali do budúcnosti účinne zabrániť pokračovaniu v akejkoľvek ďalšej, pre lokalitu negatívnej, činnosti,“ pripomenul Daniel Dítě. Na otázku, či je vôbec možné dať lokalitu do pôvodného stavu a ako dlho to v ideálnom prípade potrvá, odpovedal: „Ťažko povedať, do pôvodného stavu sa lokalitu celkom nepodarí vrátiť, mnohé sa ale dá napraviť. Revitalizácia by mala zahrňovať odvezenie všetkého dovezeného cudzorodého materiálu. Okolie prehĺbeného jazierka je v súčasnosti tvorené vykopanou a rozhrnutou zeminou a dovezenou skalnou drťou, podľa výzoru zrejme zo železničných násypov. Jazierko sa do stavu spred vyše roka už dať nedá, ale dá sa zahrnúť tak, aby jeho hladina bola tesne pod úrovňou pôdy. Súčasný stav je nežiaduci a nebezpečenstvo pre lokalitu by predstavovala aj zvýšená návštevnosť so všetkým, čo s tým súvisí. Ak sa podarí vyriešiť jazierko a jeho okolie, o ostatné sa už postará príroda sama. O niekoľko rokov by tam už mohli existovať spoločenstvá rastlín, kvôli ktorým je toto územie vyhlásené za prírodnú rezerváciu.“

Rozdiel medzi lokálnym a národným vnímaním
Podľa názorov vedcov a odborníkov zo Slovenska, z Českej republiky i zo zahraničia, zásahom do rezervácie Močiar vznikli síce obrovské škody, ale čo-to sa ešte dá zachrániť. Úrady by však mali reagovať pružne a čo najskôr pri uložení revitalizačných opatrení či kontrole ich plnenia zo strany obce.
„Keď odhliadneme od právnej stránky záležitosti, zaujímavý je aspekt, ako sa na tomto prípade ukazuje rozdiel medzi lokálnym a národným vnímaním rezervácie. Aj keď možno mnohí občania Stankovian stoja na strane starostu, na celoslovenskej úrovni je už podľa mňa väčšina ľudí, ktorí by dali prednosť unikátnemu prírodnému výtvoru pred bazénom na kúpanie. Našu výzvu podpísali aj slovenskí občania, ktorí nie sú profesionálnymi vedcami či botanikmi. Keby sme išli ešte ďalej, na európsku a svetovú úroveň, tak by hlasov za prameň oproti hlasom za bazén, bolo ešte viac. Vynára sa tak zaujímavá otázka o zodpovednosti miestnych orgánov za prírodné dedičstvo, ale aj za iné pamiatky, napríklad ľudovú architektúru, s ktorými sa možno osobne nestotožňujú a môžu im pripadať zbytočné, ale ktoré majú z národného hľadiska nesmierny význam. Podobné problémy riešia aj v iných postkomunistických krajinách, napríklad v Českej republike v súvislosti s výstavbou diaľnic cez chránené oblasti, v Poľsku v súvislosti so zatopením rašeliniska Rospuda priehradou, alebo v Bulharsku, kde budujú nové lyžiarske areály v európsky unikátnych parkoch,“ dodal Michal Hájek. Žiaľ, aj na Slovensku je to tak: to, čo svet obdivuje, sami si ničíme.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 904
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 604
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 149
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 915
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 843
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 739
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 741
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 124
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 949
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 611
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?