Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

To, čo svet obdivuje, si doma ničíme

Unikátny travertínový pramenný močiar v rovnomennej prírodnej rezervácii, nielen národného ale i európskeho významu, počas minulej jari vážne poškodila obec Stankovany. Starosta Ján Tatár inicioval vyhĺbenie bazéna, zachytávajúceho vodu jedného z prameňov, ktorý močiar zásoboval. Z nádrže bazéna bola voda odvádzaná mimo močiara a časť územia ostala bez zásob vody, ktorá je nevyhnutná na životaschopnosť unikátneho ekosystému. Takmer pred rokom sme o tom informovali aj v týždenníku MY Liptov, pretože došlo k viacerým porušeniam zákona o ochrane prírody.
„Nebudem sa k ničomu vyjadrovať. Dal som to na súd, počkám na jeho rozhodnutie,“ odbil nás Ján Tatár, keď sme sa zaujímali, aká je súčasná situácia v rezervácii Močiar v súvislosti s budovaním bazéna, resp. uvedením lokality do pôvodného stavu.
Podarilo sa nám zistiť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajský inšpektorát v Žiline, vydala rozhodnutie o priestupku a obci uložili pokutu 150-tisíc korún. Obec sa proti rozhodnutiu odvolala, ale odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, takže nadobudlo právoplatnosť. Zároveň obec dostala aj úlohu odstrániť odtokové potrubie, aby voda z prírodného močiarneho jazierka neodtekala. Odtok z jazierka dala obec upchať. Či dala odstrániť aj potrubie, je otázne, keďže starosta s nami odmietol komunikovať. Na našu otázku, či náhodou obec nepokračuje v budovaní bazéna naďalej, len stroho odvetil, že „územia sa ani lopata nedotkla“ a opäť zdôraznil, že sa vyjadrovať nebude. Takže sa môžeme len domýšľať, či sa lopata dotkla územia aspoň pri odstraňovaní potrubia, alebo ani to nie.
Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku by mal obci uložiť revitalizačné opatrenia, ktoré by mali viesť k oživeniu biotopov v prírodnej rezervácii. Ako nás informovala Anna Dobošová, botanička Správy Národného parku Malá Fatra, ešte v januári tohto roku, návrh na opatrenia ružomberskému obvodnému úradu životného prostredia poslali.

Čakajú na usmernenie z ministerstva
Milan Medvecký z Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku potvrdil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline uložila rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť vlani v októbri, obci Stankovany pokutu a nápravné opatrenia za porušenie  zákona o ochrane prírody a krajiny z dôvodu, že vybagrovaním jazierka s priemerom deväť a hĺbkou tri metre došlo k zmene stavu mokrade a k nepovolenému zásahu do biotopov európskeho významu.  „Obvodný úrad životného prostredia v  Ružomberku na základe návrhu, ktorý vypracovala Správa Národného parku Malá Fatra Varín v rámci následného správneho konania nariadi obci Stankovany vykonať revitalizačné opatrenia alebo zaplatiť finančnú náhradu. Pretože táto prírodná rezervácia je zároveň navrhovaným územím európskeho významu sústavy NATURA 2000, orgán ochrany prírody požiadal Ministerstvo životného prostredia SR Bratislava o usmernenie, či je pre účely revitalizácie potrebné vypracovať osobitnú dokumentáciu, k realizácii  ktorej by dala stanovisko aj Európska komisia,“ dodal Milan Medvecký.
 
Výzva českého odborníka na záchranu
„Stankovany sú naozaj mimoriadnou lokalitou, bez nadsadenia svetovým prírodným dedičstvom,“ potvrdzuje Michal Hájek z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, popredný odborník na rašeliniská. Pretože si uvedomuje jedinečnosť a význam lokality, inicioval petíciu – výzvu na obnovu unikátneho travertínového prameňa v nasledovnom znení:
Jeden z najunikátnejších Európskych travertínových pramenných močiarov na Slovensku, prírodná rezervácia Močiar, bol vážne poškodený. Starosta blízkej dediny vydal povolenie vyhĺbiť bazén zachytávajúci vodu z prameňa, ktorý zásobuje močiar. Z tejto nádrže je voda odvádzaná mimo močiara. Časť územia ostáva bez zásob vody. Ak vodný režim nebude obnovený, unikátny ekosystém zmizne. Prírodná rezervácia Močiar predstavuje najväčší, na druhy najbohatší a dobre zachovaný travertínový pramenný močiar na Slovensku s aktívnym vylučovaním uhličitanu vápenatého a sulfidu vápenatého. V prirodzených spoločenstvách a s funkčným prepojením na aktívnu tvorbu travertínu sa vyskytujú ako živočíšne druhy (Pupilla alpicola) tak aj spoločenstvá slatinných rašelinísk s ohrozenými rastlinnými druhmi (napr. Schoenus ferrugineus, Cladium mariscus, Trichophorum pumilum, Carex hostiana, C. lepidocarpa, C. davalliana, Gymnadenia densiflora, Primula farinosa, Eriophorum latifolium, Schoenoplectus tabernaemontanii, Centaurium littorale, Eleocharis quinqueflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris). Druhové zloženie týchto spoločenstiev nemá obdobu nikde inde. Šanca na obnovu vodného režimu a záchranu tohto ekosystému je tu stále. Obnovný zásah musí byť realizovaný v čo najkratšom čase.
V tejto výzve vyjadrujeme mimoriadnu dôležitosť prírodnej rezervácie Močiar pre zachovanie Európskej diverzity. Apelujeme na obec, krajské orgány a Ministerstvo životného prostredia SR, aby prijali všetky možné opatrenia na obnovu pôvodného stavu prírodnej rezervácie Močiar tak rýchlo, ako je to len možné.
Prosíme, zachráňme toto svetové prírodné dedičstvo pre budúcnosť.

Vedci sú znepokojení, ministerstvo už nereaguje
„Ohlas na petíciu bol obrovský, väčší, ako sme čakali. Výzvu podpísalo počas niekoľkých týždňov 439 vedcov z celého sveta, najmä profesori rôznych svetových univerzít, vedeckých ústavov z Českej republiky, Slovenska, Rakúska, Poľska, Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Austrálie, Holandska, Nemecka, Španielska, Švédska, Švajčiarska, Bulharska, Turecka a iných, ďalej napríklad prezident medzinárodnej spoločnosti pre ekologickú obnovu R. van Diggelen či prezident medzinárodnej spoločnosti pre ochranu rašelinísk H. Joosten. O petícii informovali popredné rašelinárske servery. Mnohí vedci boli veľmi nepríjemne prekvapení, pretože lokalitu či už osobne alebo z literatúry poznali a tiež preto, že vedia, ako vážne je tento biotop všade na svete ohrozený. Písali i rôzne komentáre, v ktorých sa znepokojovali nad tým, ako je vôbec možné v rezervácii likvidovať biotop prioritne chranený Európskou úniou. Očakávali rýchly zásah štátu a zaujímajú sa o výsledok akcie na odstránenie škôd. Bohužiaľ, na petíciu odpovedali len z ministerstva životného prostredia, že záležitosť je v štádiu riešenia. Po pol roku však na moju otázku, ako riešenie kauzy pokročilo, už viac nereagovali,“ dozvedeli sme sa od Michala Hájeka, ktorý by bol osobne radšej, keby sa záležitosť vyriešila v prospech lokality v rámci Slovenska, ale zatiaľ tomu nič konkrétne nenasvedčuje.
„Postup zodpovedných orgánov mi pripadá pomalý. Odhliadnuc od právnej stránky veci - nepovolenej stavebnej činnosti v rezervácii, z odborného hľadiska treba, aby voda ďalej nasycovala biotopy v okolí, aby sa na lokalitu nevozil žiadny cudzorodý materiál, nejazdila tam ťažká technika a nerobili sa tam už žiadne zásahy, ktoré by mohli ohroziť vodný režim,“ dodal Michal Hájek.

Škody sa ešte dajú sčasti napraviť
Na názor sme sa opýtali aj slovenského odborníka na rašeliniská, Daniela Dítě. „V prírodnej rezervácii Močiar sú vynikajúco vyvinuté rastlinné spoločenstvá viazané svojím výskytom na vývery minerálnych vôd s množstvom vzácnych, chránených a ohrozených druhov rastlín. Práve fakt, že sú viazané na vývery vôd, spôsobuje nielen ich vzácnosť, ale zároveň aj vysokú citlivosť na akékoľvek zásahy do vodného režimu lokality. V prípade narušenia pomerov vzácne rastliny a ich spoločenstvá rýchlo degradujú, alebo, v horšom prípade, aj vymiznú. Vykopaním, resp. prehĺbením a zväčšením jazierka s minerálnou vodou k takémuto zásahu došlo. Nielen zničením konkrétneho miesta v rámci lokality, ale aj devastáciou okolia jazierka, kde naviezli zeminu. Nehovoriac o poškodení vodného režimu,“ vysvetlil Daniel Dítě.
Zaujímalo nás, čo si myslí o opatreniach na nápravu lokality zo strany zodpovedných orgánov. Podľa jeho slov nie je ani tak dôležité, či boli opatrenia zo strany zodpovedných orgánov dostatočné, to je diskutabilné. „Osobne by som to riešil razantnejšie. Smutné je, že k poškodeniu došlo. Pre osud lokality je nevyhnutné zamedziť ďalším zásahom. To, čo sa už stalo, sa dá do väčšej či menšej miery riešiť revitalizačnými opatreniami. Ale bol by som rád, keby zodpovedné orgány dokázali do budúcnosti účinne zabrániť pokračovaniu v akejkoľvek ďalšej, pre lokalitu negatívnej, činnosti,“ pripomenul Daniel Dítě. Na otázku, či je vôbec možné dať lokalitu do pôvodného stavu a ako dlho to v ideálnom prípade potrvá, odpovedal: „Ťažko povedať, do pôvodného stavu sa lokalitu celkom nepodarí vrátiť, mnohé sa ale dá napraviť. Revitalizácia by mala zahrňovať odvezenie všetkého dovezeného cudzorodého materiálu. Okolie prehĺbeného jazierka je v súčasnosti tvorené vykopanou a rozhrnutou zeminou a dovezenou skalnou drťou, podľa výzoru zrejme zo železničných násypov. Jazierko sa do stavu spred vyše roka už dať nedá, ale dá sa zahrnúť tak, aby jeho hladina bola tesne pod úrovňou pôdy. Súčasný stav je nežiaduci a nebezpečenstvo pre lokalitu by predstavovala aj zvýšená návštevnosť so všetkým, čo s tým súvisí. Ak sa podarí vyriešiť jazierko a jeho okolie, o ostatné sa už postará príroda sama. O niekoľko rokov by tam už mohli existovať spoločenstvá rastlín, kvôli ktorým je toto územie vyhlásené za prírodnú rezerváciu.“

Rozdiel medzi lokálnym a národným vnímaním
Podľa názorov vedcov a odborníkov zo Slovenska, z Českej republiky i zo zahraničia, zásahom do rezervácie Močiar vznikli síce obrovské škody, ale čo-to sa ešte dá zachrániť. Úrady by však mali reagovať pružne a čo najskôr pri uložení revitalizačných opatrení či kontrole ich plnenia zo strany obce.
„Keď odhliadneme od právnej stránky záležitosti, zaujímavý je aspekt, ako sa na tomto prípade ukazuje rozdiel medzi lokálnym a národným vnímaním rezervácie. Aj keď možno mnohí občania Stankovian stoja na strane starostu, na celoslovenskej úrovni je už podľa mňa väčšina ľudí, ktorí by dali prednosť unikátnemu prírodnému výtvoru pred bazénom na kúpanie. Našu výzvu podpísali aj slovenskí občania, ktorí nie sú profesionálnymi vedcami či botanikmi. Keby sme išli ešte ďalej, na európsku a svetovú úroveň, tak by hlasov za prameň oproti hlasom za bazén, bolo ešte viac. Vynára sa tak zaujímavá otázka o zodpovednosti miestnych orgánov za prírodné dedičstvo, ale aj za iné pamiatky, napríklad ľudovú architektúru, s ktorými sa možno osobne nestotožňujú a môžu im pripadať zbytočné, ale ktoré majú z národného hľadiska nesmierny význam. Podobné problémy riešia aj v iných postkomunistických krajinách, napríklad v Českej republike v súvislosti s výstavbou diaľnic cez chránené oblasti, v Poľsku v súvislosti so zatopením rašeliniska Rospuda priehradou, alebo v Bulharsku, kde budujú nové lyžiarske areály v európsky unikátnych parkoch,“ dodal Michal Hájek. Žiaľ, aj na Slovensku je to tak: to, čo svet obdivuje, sami si ničíme.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  3. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  4. Nechajte sa zelektrizovať!
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  8. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 19 000
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 532
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 344
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 274
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 001
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 002
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 715
  8. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 524

Blogy SME

  1. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  2. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  3. Štefan Vidlár: Hríby
  4. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  5. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  6. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  7. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  8. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 846
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 589
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 163
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 846
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 716
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 511
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 944
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Brankár L. Hrádku proti útočníkovi Bešeňovej.

Deviate kolo v 4. lige, majstrovstvo regiónu, veľa prekvapenia neprinieslo a favoriti svojich zápasov si svoje štatistiky ešte vylepšili. Bešeňová rozstrieľala stále trápiaci sa L. Hrádok a L. Štiavnica body nebrala.


a 1 ďalší 14 h
Losa sa prvý raz podarilo zaznamenať fotopascou.

Miesto výskytu držia v tajnosti.


19 h
Odstávky ľuďom komplikujú život.

Ľudia sa sťažujú, že nemôžu cez deň kúriť.


4. okt
Beh okolo Poludnice sa aj po rokoch teší obľube medzi bežcami.

Bežecké podujatie, ktoré vzniklo pri tréningovom procese bežcov na lyžiach v Závažnej Porube, sa teší veľkej obľube. Uskutočnil sa už jeho 52. ročník.


4. okt

Blogy SME

  1. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  2. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  3. Štefan Vidlár: Hríby
  4. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  5. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  6. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  7. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  8. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 846
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 589
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 163
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 846
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 716
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 511
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 944
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu