Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Jánošíkovi k sláve pomohol Tatarka

V ankete Najväčšia hanba Slovenska, ktorú nedávno vyhlásil istý slovenský denník, skončil Juraj Jánošík medzi dvanástimi kandidátmi na šiestom mieste. Zvíťazil v nej Vasiľ Bilak pred Jozefom Tisom, na poslednom mieste skončil stredoveký falšovateľ listín Ján Literát. Žil v kaštieli v Liptovskej Teplej v Madočanoch, v roku 1390 ho odsúdili na smrť za výrobu nepravých kráľovských dokumentov a upálili v Svätej Mare. O vyše tristo rokov, 17. marca 1713, obesili v Liptovskom Mikuláši nášho najslávnejšieho zbojníka Juraja Jánošíka. Stal sa legendou, lebo bohatým bral a chudobným vraj dával. Niektorí ho považujú za národného hrdinu, iní za obyčajného zlodeja. V Múzeu Janka Kráľa v L. Mikuláši si v týchto dňoch okrem stálej expozície venovanej Jánošíkovi a mučiarni môžete pozrieť aj výstavu Jánošík – karpatský zbojník. Porozprávali sme sa s autorkou námetu a scenára výstavy Ruženou Antolovou.

Čím je výstava výnimočná?
Je to prvá, slovensko-poľská výstava, realizovaná v rámci projektu Interreg, cezhraničnej spolupráce a je putovná. Urobili sme ju ako veľké výstavné leporelo. Na sedemnástich paneloch sú fotografie a texty v slovenčine a poľštine, dokumentujúce život Jánošíka a obdobie, v ktorom žil. Samozrejme, nechýba asi symbolická šibenica, dereš a niektoré mučiarenske nástroje, ktoré používali v tých časoch.

Prečo slovensko–poľská?
Nielen Poliaci majú záujem o Jánošíka, ale aj Moravania a Slezania. Výstava má názov Jánošík - karpatský zbojník, lebo chceme upozorniť na skutočnosť, že Jánošík sa stal najslávnejším karpatským zbojníkom. Zbojníkov mali dosť aj Poliaci, Moravania, Slezania a na výstave sú predstavení mnohí poľskí slávni zbojníci.

Zbíjal Jánošík aj v Poľsku?
Nie sú o tom doklady, ale je to celkom možné. V jeho zbojníckej družine boli aj Poliaci, v poľských družinách boli zase Slováci. Cezhraničná spolupráca existovala už vtedy (smiech). Jánošík sa dostal aj do poľskej literatúry a kultúry. Vlani v októbri som bola v Poľsku na medzinárodnej vedeckej konferencii. Volala sa poľsko-slovenské zbojníctvo, trvala päť dní a zúčastnilo sa na nej asi sto účastníkov. Úvod bol v aule univerzity a gró prednášateľov bolo práve z Poľska. Konferencia bola o zbojníctve všeobecne, ale deväťdesiat percent sa týkalo Jánošíka. Súčasťou konferencie bol napríklad zlet zbojníkov, zbojníckym kapitánom bol rektor vysokej školy. Všetci boli oblečení ako zbojníci a riešili napríklad zbojnícke artikuly. Okrem iného diskutovali o tom, či môžu aj ženy byť zbojníčkami.

A môžu?
Dohodli sa, že v budúcnosti áno, ale nie vlastné (smiech). Čiže rektorovu manželku by do zbojníckej družiny neprijali.

Hovorí sa, že Jánošíci boli až štyria. Ktorý bol vlastne ten pravý?
Rudo Brtáň robil prieskum a zistil, že v období asi štyroch rokov sa v oblasti Terchovej narodili až štyria Jurajovia Jánošíci. V tej lokalite to bolo veľmi rozšírené meno. Trochu nás zmiatol Andrej Melicherčík, ktorý písal, že Jánošík sa narodil v máji. Ale Jozef Kočiš v knihe Neznámy Jánošík uviedol všetko na pravú mieru. Legendárny zbojník Jánošík je ten, ktorý sa narodil v januári 1688 na lazoch U Janošouf povyše Terchovej pod vrchom Pupovom. Zistil to podľa matriky. Juraj Jánošík bol pokrstený vo varínskom kostole, ktorý stojí dodnes. Mal štyroch súrodencov, troch bratov a jednu jednu sestru.

Na vranovskom kaštieli v Palúdzke v Liptovskom Mikuláši je stále nápis Jánošíkovo väzenie. Naozaj ho tam väznili?
Jánošíka tam väznili aj s jeho kamarátom Uhorčíkom. Kedysi bola v kaštieli expozícia Jánošíkovo väzenie, ale po reštitúciách kaštieľ vrátili pôvodným majiteľom a expozíciu sme presťahovali do Múzea Janka Kráľa. Na budove Múzea Janka Kráľa je tabuľa, ktorá oznamuje, že v tejto budove súdili Jánošíka. Väčšina historikov sa však prikláňa k tomu, že súd s Jánošíkom mohol byť vo vedľajšej Pongrácovskej kúrii, kde je dnes Centrum Kolomana Sokola, pretože budova, na ktorej je pamätná tabuľa, sa v tom čase prestavovala.

Vo Valaskej Dubovej je krčma, kde vraj Jánošíka chytili, lebo mu baba nasypala pod nohy hrach.
V tej krčme ho určite nechytili, ani v nej nikdy nebol, lebo vtedy nestála. Ale bola tam cesta, ktorou mohol Jánošík prechádzať na Oravu.

Teda je pravda, že Jánošíka chytili v krčme v Klenovci?
V žiadnej krčme, ale v Mravcovom dome. Mravec bol vlastne Tomáš Uhorčík, bývalý zbojnícky kapitán. Jánošík ho ešte predtým, ako sa stal zbojníkom, mal ako väzňa strážiť na Bytčianskom zámku. Tam sa spriatelili, pomohol mu utiecť a Uhorčík ho neskôr pasoval za zbojníckeho kapitána. Uhorčík sa oženil a odišiel do Klenovca, kde žil pod menom Martin Mravec. V jeho dome Jánošíka chytili. Mravcov dom stál na kopci, ale už tam dávno nie je. Zostal iba kopec, ktorý dos­tal pomenovanie Mravcov vŕšok. Uhorčíka, alias Mravca, popravili o mesiac neskôr ako Jánošíka lámaním v kolese.

Jánošíka obesili za ľavé rebro. Kde stála šibenica?
To nikto presne nevie. Medzi Vrbicou a Okoličným bolo v tých časoch popravisko, ktoré volali Šibeničky. Rástli tam údajne tri stromy, niekto hovorí, že duby, iný lipy alebo vŕby. Mala tam byť tabuľa, ktorú dal vraj urobiť potomok Jánošíkovho sudcu Okoličányho a na nej mal byť text v maďarčine, že tam popravili Jánošíka. Keď začali stavať textilku, stromy vyrúbali a zmizli aj údajná tabuľa. Nevieme ani, kde Jánošíka pochovali. Normálnym spôsobom ho pochovať nemohli, iba niekde zahrabať. Bola domnienka, že jeho telo ukradli a pochovali pri Čemiciach na kuruckom cintoríne. Ale v tom čase, keď Jánošíka popravili, bol taký pohon na zbojníkov, že by si to pravdepodobne nik netrúfol. Navyše Jánošík bol kuruc iba krátko, potom bojoval na opačnej strane v cisárskej armáde a napokon prešiel k zbojníkom.

Zachovala sa aspoň Jánošíkova čiapka, valaška a opasok?
Aký opasok? Myslíte ten, v ktorom mal ukrytú silu a ktorý mu dali víly v rozprávke? Tak ten bol iba v rozprávke.

Ale Jánošíkova čiapka je v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Podľa viacerých indícií to nebola Jánošíkova čiapka, ale Tatarkova. Prikláňajú sa k tomu viacerí historici. Údajná Jánošíkova čiapka sa totiž našla po tom, ako sa stratila Tatarkova čiapka.

Kto bol Tatarka?
Matej Tatarka bol zbojník, ktorého tiež popravili na Šibeničkách ako Jánošíka. Vďaka nemu sa vlastne Jánošík stal legendou.

Ako to myslíte?
Popravu Mateja Tatarku si pamätal G. F. Belopotocký, opisuje ju v životopise a vo svojom kalendári uverejnil Tatarkov testament. Básnik Janko Kráľ mal vtedy sedem rokov a popravu alebo tiež videl, alebo o nej minimálne počul. Bola to významná udalosť, ktorú opisujú viaceré mikulášske rodiny v svojich kronikách. Belopotocký písal o Tatarkovej poprave v svojom kalendári a vzápätí písal aj o Jánošíkovi. On a Janko Kráľ po Tatarkovej poprave vlastne oživili Jánošíka, začali o ňom písať, a tak vznikala jánošíkovská tradícia.

A kde je Jánošíková valaška?
S tou je to podobne. Vtedy sa nikto nezaujímal o Jánošíka, keď bol popravený. Do stoličného archívu sa dostali iba súdne spisy. Z Liptova síce išla nejaká valaška do Budapešti, Slovenské národné múzeum ju žiadalo naspäť a myslím, že ju aj dostalo, ale nič nenasvedčuje tomu, že to bola autentická Jánošíkova valaška.

Čo vlastne z Jánošíka?
Písomnosti a súdne spisy, ktoré sú v archíve v Bytči.

A čo háky a dereš?
Hák, ktorý je v stálej expozícii a dereš, ktorý je v mučiarni, sú z filmu o Jánošíkovi, ktorý režíroval Paľo Bielik a premiéru mal v roku 1963 v L. Mikuláši. Šibenicu s hákom a dereš, ktoré sú na putovnej výstave, vyrobili špeciálne pre výstavu aj mučiace nástroje - kladu, husle, kliešte a iné.

Ste nielen autorkou námetu a scénara výstavy, ale aj brožúry o Jánošíkovi. Ako dlho sa venujete jánošíkovskej tematike?
Pracovala som vo vranovskom kaštieli, keď tam bola ešte Jánošíkovská expozícia. Toto nebol môj prvý projekt o Jánošíkovi, predtým som urobila už dva projekty. Ale až na tento sa podarilo získať peniaze a realizovať ho. Súčasťou jedného projektu mal byť aj dokumentárny film o Jánošíkovi. Chceli sme ukázať aj menej známe miesta, kde Jánošík bol. Ten sa, žiaľ, zrealizovať nepodarilo, ale robila som odbornú spoluprácu na dokumentárnom filme o Jánošíkovi.

Výstava o Jánošíkovi, karpatskom zbojníkovi, je putovná. Dokedy bude v Liptovskom Mikuláši a kam potom poputuje?
V Múzeu Janka Kráľa bude do 21. apríla, potom poputuje do Poľska, do Nového Targu. V lete počas jánošíkovských dní bude v Terchovej, kde bude aj prvá slovenská konferencia o Jánošíkovi v Liptovských Sliačoch. Počas Dní matky si výstavu budú môcť pozrieť v Liptovských Sliačoch, odtiaľ pôjde na Moravu, do družobného mesta Opava a začiatkom budúceho roka by mala byť v Ružomberku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  2. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  3. Bezbariérové vozidlo
  4. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Ruža zmeny
  10. Úpravy automobilov pre ZŤP
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 988
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 228
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 975
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 801
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 566
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 178
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 515
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 202
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 138
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 906
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?