Žilinské 2. kolo Slovenského pohára v karate okorenili svojou účasťou aj borci z Liptovského Hrádku. Medzi staršími dorastencami (do 75 kg) sa predstavil Milan Hunčaga. „Milan je známy svojou húževnatosťou a schopnosťou zabodovať v rozhodujúcich momentoch, no tentoraz sa mu veľmi nedarilo. Dostal súpera, ktorý bol síce šikovný, ale zároveň veľmi ležérny. Takýto typ protivníka mu vôbec nevyhovuje, nestačila ani obrovská snaha. Bodový rozdiel bol napokon minimálny, každá prehra však bolí, či už o jeden alebo o osem bodov. A tak sa musel Miňo uspokojiť s piatym miestom,“ hodnotil tréner Matej Kráľ. V tej istej vekovej kategórii, ale nad 75 kg, dokázal mladý, aj keď zatiaľ neveľmi skúsený, ale nádejný taktik Stanislav Hrivnák, že strach a rešpekt na zápasisko nepatria. „Keď vezmeme do úvahy, že to bolo jeho iba piate súťažné vystúpenie, nemá sa rozhodne za čo hanbiť. Ostrieľaný súper miestami nevedel, ako sa má kryť pred tvrdými a hlavne presnými Stanými technikami,“ pokračoval M. Kráľ. Výsledné tretie miesto je na takomto veľkom podujatí skvelým úspechom.
V seniorskej kategórii nad 80 kg malo hrádocké karate dvoch zástupcov. Okrem M. Kráľa zasiahol do bojov aj Tomáš Ryšánek. „Postavil sa proti úspešnému reprezantantovi Slovenska a hoci bol jeho zápas krátky, vôbec nevyznel jednoznačne. Nebyť nešťastného zranenia brucha, po ktorom museli Tomáša odviezť do nemocnice, mohol siahnuť ešte na vyššiu métu. Verím, že aj zo zaslúženého bronzu má radosť,“ dodal M. Kráľ. „Mne vôbec neprialo šťastie pri žrebe, súper mal vyše dvoch metrov. Na takýchto dlháňov sa ťažko útočí. Majú dlhé ruky a nohy, len čo sa k nim priblížite, riskujete bodovú stratu. Možno som bol o niečo rýchlejší, čo bolo po zápase jasne vidieť na rivalovej hrudi, no rozhodcovia sa priklonili na jeho stranu. Musel som sa tak uspokojiť so štvrtým miestom. Aj keď to pre nás nebola výsledkovo práve najvydarenejšia súťaž, vzali sme si z nej hodnotné ponaučenie. Aspoň vieme, čo treba dolaďovať.“
