Slovenská legislatíva po novelizácii Trestného zákona vytvára možnosť riešiť problematiku vytvárania nelegálnych skládok odpadov aj cestou vyvodzovania trestno-právnej zodpovednosti.
§ 302 Trestného zákona, ktorý upravuje neoprávnené nakladanie s odpadmi, v ods. 1) hovorí: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až 4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa, a to v intervale od šesť mesiacov až po osem rokov.
Je potrebné si uvedomiť kontext § 302 Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3). Tr. zákona.
§ 124 ods. 3) Tr. zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu za škodu pokladá „...súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahŕňa aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.“
Ide teda o súhrn všetkých nákladov, ktoré vznikli v procese odstránenia nelegálnej skládky odpadov, napr. cena pristavenia veľkokapacitného kontajnera, mzdové náklady pracovníkov likvidujúcich nelegálnu skládku odpadov, dopravné náklady odvozu materiálu, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku.
Toto je veľmi dôležite si uvedomiť v súvislosti s nadväzujúcim § 125 ods. 1) Tr. zákona, ktorý definuje spôsobené škody. Podľa § 125 ods. 1) Tr. zákona: Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu osemtisíc korún. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.
Ak teda súhrn možných nákladov na likvidáciu nelegálnej skládky odpadov (čo sa dá už pri jej zistení odhadnúť na základe miestne obvyklých cien) prevyšuje sumu osemtisíc korún, „nevinné“ uloženie odpadov na miesto, ktoré k tomu nie je určené, sa mení na trestný čin!
§ 126 v ods. 1) až 3) Tr. zákona upravuje metodiku určenia spôsobenej škody.
Treba taktiež podotknúť, že nekonanie organov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaného podnetu, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné podľa § 326 ods. 1) písm. c) hodnotiť aj ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Podľa vyššie citovaného odseku: „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.“
Nekonanie orgánu samosprávy alebo štátnej správy vo veci § 18 ods. 7) až 10) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ako aj ďalších predpisov upravujúcich prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, sa dá hodnotiť ako „neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí a kompetencií“.
Možný je taktiež konflikt s § 327 Trestného zákona – trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom.
Environmentálna kriminalita a Občianske združenie Tatry
Pokračujúcu kampaň Toky nie sú stoky, ktorá je zameraná na občiansky aktivizmus a občiansku zodpovednosť voči miestnym vodným tokom a vodným zdrojom, v roku 2007 podporili Fond aktívnych občanov pri Nadácii Ekopolis a Trust for civil Society in Central and Eastern Europe. Časť aktivít je taktiež realizovaná z 2 %-nej asignácie dane, ktorú nám venovali uvedomelí občania a firmy tejto krajiny.
OZ Tatry prosí občanov, ktorým záleží na kvalite životného prostredia, a ktorí nie sú ochotní tolerovať nezodpovednosť, egoizmus a ľahostajnosť svojho okolia, aby nám posielali prípady environmentálnej kriminality, ktoré zaznamenali alebo ktorých boli svedkom. Ide najmä o vytváranie nelegálnych skládok odpadov, spaľovanie a zakopávanie odpadov, vypaľovanie trvalých trávnych porastov, vypúšťanie žúmp do vodného toku, vytekanie močovky a silážnych štiav z poľnohospodárskych objektov do voľnej krajiny a vodného toku a pod. Dokumentáciu je možné zaslať na poštovú alebo elektronickú adresu –
oztatry@slovanet.sk. Prípad môžete oznámiť aj anonymne. Dôležitý je iba presný opis toho, čo a kedy sa stalo, kde sa dané miesto nachádza, kto to pravdepodobne spôsobil. Vítané sú fotografie, ktoré daný stav dokumentujú.
Oz Tatry bude každý prípad riešiť v súčinnosti s Prezídiom policajného zboru v Bratislave – odd. ekonomickej a environmentálnej kriminality, Obvodnými úradmi životného prostredia a Slovenskou inšpekciou životného prostredia.
Autor: Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ Tatry
