Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Vojnové pamätníky, Eiffelova veža – a čo ešte!?

Na rozkopanom Námestí slobody v Ružomberku opätovne zavládol stavebný ruch. Opätovne sa stavia krčma... Iste, oficiálne a podľa projektu to bude „zariadenie, ktoré poskytuje prevažne služby spoločensko-zábavného charakteru, doplnené o stravovacie služby a občerstvenie. Slúži na dlhší pobyt hostí, poskytuje vybraný sortiment teplých a studených nápojov, cukrárskych výrobkov, teplých a studených jedál, predovšetkým charakteru predjedál.“, ako oznámil vedúci Oddelenia územného plánu a technickej infraštruktúry Mestského úradu v Ružomberku J. Petrek. Povedzme si ale na rovinu – aká je záruka, že skôr alebo neskôr nebude prevádzkovateľ, vedený pochopiteľnými obchodnými dôvodmi, ochotný spustiť z nárokov na charakter espressa v prospech väčšieho zisku? Inak povedané: skutočne nám nevyrastá na veľmi citlivom mieste ďalšia krčma, ukrytá pod honosnejším názvom? Pritom, samozrejme, treba uznať, že v takom prípade nebude na vine podnikateľ – ten podniká kvôli zisku. Samotný architektonický návrh, aspoň v podobe prezentovanej na webovej stránke mesta, vôbec nie je zlý. Naopak, je zaujímavý a invenčný (avšak nevieme, prečo nie je k dispozícii aj pohľad zo severnej strany, z ktorej hrozí neprimeraná výška objektu). V ňom teda problém nie je. Ten sa ukrýva v inom, v skutočnosti, že akokoľvek dobrý architektonický počin sa môže stať nočnou morou, ak nie je urbanisticky dobre začlenený. A práve o to ide. Ružomberok v podstate postráda námestie. To pred mestským úradom je v skutočnosti mŕtvy priestor, aj keď dobre upravený. Neposkytuje však takmer nič z toho, čo by malo skutočné námestie ponúkať. Ani Námestie slobody, samozrejme, nespĺňa všetky kritériá námestia, má však aspoň jednu neoceniteľnú prednosť – je prístupné a nie je vzdialené od centra. Aj keď občania rozpačito krútili hlavami nad vznikom „urnového hája“, predsa to bol zaujímavý priestor, ponúkajúci (aj keď všeobecne nie dosť využívanú) možnosť zhromažďovania, pohybu detí neohrozovaných cestnou premávkou, skateboardistov a pod. Veľa z toho sa určite zmení a obmedzí, akonáhle sa tam dokončí presklená stavba „espressa“. Pritom takmer ideálny priestor pre námestie – aspoň podľa všetkých doterajších územných plánov mesta – nachádzajúci sa práve tam, kde má stáť Aupark, mesto stratí. Stratí ale aj značnú časť investície do súčasného námestia: v rokoch 1997 – 1998, teda nie tak dávno, bolo do výstavby Námestia slobody investovaných viac ako 27,4 milióna korún. Pritom podľa zodpovedných informácií mestského úradu „Ekonomická životnosť stavieb je 30 rokov (z hľadiska odpisov). Pri oceňovaní stavieb sa uvažuje so životnosťou 50 rokov.“ Asi sa tak ale v skutočnosti neuvažuje, keď sa stavba čiastočne likviduje už po ôsmich rokoch! Ako keby niekomu, kto má právomoc rozhodovať a schvaľovať, nezáležalo ani na mestských financiách, ani na tvári mesta... lenže takto premrhané (naše!) peniaze by mali byť niekomu zosobnené! Možno je rozhodujúce, že na nájomnom z pozemku dostane mestský rozpočet vyše 31 950 korún za rok - a čo sú proti tomu milióny spred desiatich rokov, však!
V predposlednom vydaní Ružomberského hlasu v článku Dôvody, ktoré zaťažujú úrad, je uvedené, že vlani bolo podaných 6 petícií. Vymenovaných je však iba 5. Nebola náhodou tá šiesta práve proti stavbe tohto espressa? (Ani sa nechcem pýtať na dôvod nezmyselného titulku – zjavne naznačuje, že by občania nemali obťažovať mestský úrad svojimi potrebami a názormi!) A nenapísal Ružomberský hlas pred krátkym časom o tomto espresse, že „Pýtali sme sa viac ako sto respondentov v uliciach mesta, či sa im pozdáva takéto dotvorenie priestoru na Námestí slobody. Výsledky ankety hovoria sami za seba jednoznačnou a jasnou rečou. Až 92 percent opýtaných len nechápavo krútili hlavami a vybudovanie espresa sa im vôbec nepáčilo. Len štyri percentá respondentov to považujú za dobrý nápad. Zvyšným štyrom percentám ľudí to bolo jedno? Reprezentuje teda v tomto prípade Mestský úrad v Ružomberku 4-8 percent obyvateľov? To by asi nebolo až tak v poriadku, alebo sa mýlim? Ale, jednoducho, iný názor sa nepresadil a nerozpráva sa o ňom, keďže by mohol byť nepohodlný. A žeby snáď obyvateľom susediacich bytoviek mohla takáto stavba prekážať? Ale, prosím vás, čo koho do toho? Veď nám tu vyrastie nová Eiffelova veža, ako napísal jeden z predstaviteľov mesta. (Podľa mňa nemení na veci nič skutočnosť, že schválenie prenájmu pozemku prebehlo v minulom mestskom zastupiteľstve. Najskôr totiž rozhodla mestská rada a domnievam sa, že rozhodujúce slovo mali mať profesionálni pracovníci samosprávy, ktorí sa mali zodpovedne a odborne – ale skutočne zodpovedne a odborne! – vyjadriť tak, aby bolo všetko jasné a v záujme občanov.)
Je tu však ešte niečo. A nie zanedbateľné. Zákon NR SR č. 130/2005 Z.z. hovorí v § 2 okrem vojnových hrobov a pod. aj o pamätných miestach a pamätníkoch, „ktoré pripomínajú vojnovú udalosť“. Na Námestí slobody – veď preto sa tak aj volá – sú dva pamätníky. Ten pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru, postavený k 10. výročiu vzniku Československa, pripomína okrem iného aj skutočnosť, že Ružomberok a jeho politici a obyvatelia, zohrali pri oslobodení z maďarského útlaku mimoriadnu úlohu, vrátane sformovania ozbrojenej jednotky. Ten druhý, pred budovou obvodného úradu, je vyjadrením vďaky za oslobodenie od nacizmu. A tu niekde sa prejavuje niečo, s čím sa neviem zmieriť – ľahostajnosť voči vlastným dejinám, odhodenie hrdosti na mesto, ktoré toľko znamenalo nielen pre vznik ČSR, ale aj v Slovenskom národnom povstaní, aj v celom odboji už od roku 1939. Ako keby sa tu presadila nová, neprijateľná tradícia: čo je spojené s týmito udalosťami, nie je hodné pamäti. Či chcem, či nechcem, stále sa mi pripomína, ako po novembri 1989 v názvoslovnej komisii mesta zaznel názor váženého občana, kedysi údajne veliteľa Hlinkovej gardy na východnom Slovensku, ktorý v zápase o uchovaní názvu Májekovej ulice prehlásil ako reakciu na argument, že predsa Májek (padol v boji proti španielskemu fašizmu pri obrane Madridu) nebol žiaden komunista, ale ľudák a funkcionár Orla, že to neprekáža, že mali postrieľať všetkých, ktorí sa postavili proti fašizmu. Zmizli tak názvy ulíc nielen Májekovej, ale aj tých, ktoré boli pomenované po padlých partizánoch. Pomník oslobodenia bol zmrzačený (veď predsa pre niekoho nebol dokonca ani rozdiel medzi červenoarmejcami alebo československými vojakmi, ktorí v skutočnosti naše mesto oslobodili, však?). S rovnakou „citlivosťou“ boli vtedy odstránené pamätné tabule padlých z oboch vojen. A dnes, keď uvedený zákon (ktorý isto nebol v čase schválenia espressa taký starý, aby mohol byť zabudnutý!) v § 3 ods. 1 hovorí, že obec je povinná zabezpečiť, aby na takomto mieste „nebola umiestnená vec alebo zariadenie, ktoré je nezlučiteľné s úctou k tomuto miestu“, nám tu zrazu vyrastie krčma. Možno ale pre samosprávu úplne zákony neplatia... Alebo, jednoducho, chýbal rozum či trocha úcty?

Stanislav Chytka

To, čo je pre niekoho krásne, pre iného nemusí byť pekné
O názor sme požiadali vedúceho oddelenia stavebného práva a životného prostredia mestského úradu v Ružombreku, Jána Petreka. „Myslím si, že pán Chytka vyjadril svoj osobný názor na vec verejnú, na ktorý má ako občan plné právo tak, ako ktokoľvek iný. Ľudia sme rôzni a rôzne je aj naše vnímanie sveta. To, čo je pre niekoho krásne a harmonické, je pre iného nepekné a frustrujúce. To, čo niekto vníma ako konfliktné a problémové, iný vôbec nemusí registrovať. Práve preto je život krásny, pretože je rozmanitý. Názor pána Chytku si vážim a beriem ho na vedomie. Jedna vec ma ale predsa len trochu mrzí. Mrzí ma, že diskutujeme o diele, ktoré ešte nie je dokončené. Ako sa cíti sochár, ktorému kritizujú nedokončené torzo? Námestie Slobody, vrátane espressa, navrhoval renomovaný slovenský Architekt Peter Abonyi, ocenený najvyššou cenou, akú na Slovensku môže architekt dostať - cenou Dušana Jurkoviča. Peter Abonyi je invenčný, moderný a možno trochu provokatívny umelec, ktorý dáva záruku, že dielo, ktoré vzíde z jeho rúk, prinesie do nášho života nový umelecký zážitok, ktorý určite nebude všedný. Buďme korektní a počkajme, kým sa dielo kompletne nenarodí a potom, keď budeme môcť priamo, autenticky a všetkými zmyslami precítiť jeho existenciu, potom, keď naše vnútro zaplavia emócie, potom budeme mať právo vyjadriť svoje pocity, popísať svoj zážitok , zaujať postoj.
Nemám informácie o tom, že proti stavbe bola vypísaná nejaká petícia. Áno, existovali negatívne reakcie občanov, ktoré tlmočili poslanci mestského zastupiteľstva , ale táto nespokojnosť súvisela s okolnosťou, že sa práce na stavbe prerušili a dlho bolo v priestore nepekné stavenisko. O ankete Ružomberského hlasu nemám informácie. Ale ak bola skutočne robená, akú výpovednú hodnotu má anketa o fiktívnej realite? Akú hodnotu má anketa, ktorá skúma názory publika na koncert, ktorý sa ešte neodohral?
K tomu, že pamätník sa znehodnotí tým, že bude v jeho blízkosti „krčma“, dodám len toľko, že 22 m od pamätníka funguje už desiatky rokov skutočná krčma najnižšej cenovej skupiny a dielo, ktoré kritizuje, bude od pamätníka vzdialené viac ako dvojnásobok tejto vzdialenosti.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 777
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 370
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 331
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 317
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 874
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 809
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 283
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 188
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 053
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 924
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

11 h
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

12 h
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

13 h
Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

13 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?