Darovať je viac ako dostať
Komunitná nadácia Liptov (KNL) vznikla 25. apríla 2003 ako nástupnícka organizácia Fondu rozvoja Liptova, ktorý založila v roku 2001 nezisková organizácia A-projekt Liptovský Hrádok pre ľudí, ktorí majú nápad, ochotu a energiu vykonať niečo pre svoj región.
Komunitná nadácia Liptov je regionálne pôsobiaca mimovládna nezisková organizácia, patriaca k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim trendom strategického darovania. Funguje ako sprostredkovateľ finančnej podpory od jednotlivcov, firiem a samospráv k dobrovoľným občianskym iniciatívam a neziskovým organizáciám, ktorým umožňuje efektívne využiť získané finančné prostriedky na rôznorodé spektrum verejne prospešných aktivít. KNL nie je úzko zameraná na určitú časť populácie, ale pomáha pri zvyšovaní kvality života a zlepšovaní životného prostredia v liptovskej komunite v rámci rôznych programov podpory. Pracuje s ľuďmi, ktorí radi pomáhajú iným a dobrovoľne prispievajú svojou prácou k rozvoju regiónu ( viac na www.knl.sk).
KNL vyvíja bohatú a rôznorodú činnosť založenú na filantropii, na darovaní a obdarovávaní. Za všetkou tou prácou sú ľudia. Ľudia, ktorí sa dennodenne zamýšľajú nad filantropiou - správkyňa KNL Jana Jakubčiaková a jej dievčatá Martina Ilavská a Denisa Janťáková, Milan Marič, ktorý stál pri zrode neziskovej organizácii Fond rozvoja Liptova a neskôr aj pri prerode Fondu na Komunitnú nadáciu Liptov. Ďalej členovia správnej rady, poradných komisií, či ľudia ako Lucia Debnárová – tvár tohtoročnej dvojpercentnej kampane, malá Lujza a množstvo ľudí, ktorí jej chcú finančne či morálne pomôcť, veľkí darcovia, malí darcovia, mladí ľudia, FilLipáci, ľudia s kreatívnymi nápadmi... Prvé otázky sme položili Milanovi Maričovi.
Akou cestou prešla nadácia od svojho zrodu, pri ktorom ste boli až po dnešok, keď ste novým členom správnej rady KNL?
„V roku 1999 som bol ešte v pozícii pracovníka neziskovej organizácii A-projekt. Vtedy sme prihlásili Alcatel Slovakia do súťaže slovenských firiem, do súťaže o ocenenie za firemnú filantropiu pre spoločensky zodpovedné firmy a podnikateľov, Via Bonna Slovakia. Alcatel sa stal jedným z laureátov ceny, ktorej súčasťou bolo osemdesiatpäťtisíc korún. Firma ich mala použiť na verejno-prospešný účel. Tu niekde sme sa začali hrať s myšlienkou vytvoriť systém na podporu občianskych iniciatív z lokálnych zdrojov. Vtedy sme v rámci neziskovej organizácie A-projekt vytvorili program Fond rozvoja Liptova, ktorého cieľom bolo práve budovať základinu (endowment) a z výnosov financovať aktivity. To boli začiatky dnešnej nadácie. Z programu v rámci A-projekt n. o. sa vyprofilovala v roku 2001 nezisková organizácia s rovnakým názvom Fond rozvoja Liptova n. o. V rámci zmeny nadačného zákona sme postupne v organizácii začali rozpracovávať myšlienku registrácie nadácie, začali sme realizovať aktivity, ktoré boli typické pre komunitnú nadáciu a chceli sme sa začleniť do vtedy vznikajúcej Asociácie komunitných nadácii Slovenska. Toto všetko by sa však nepodarilo bez silnej podpory vtedajšej správnej rady v zložení Dušana Hrica, Jána Blcháča, Jozefa Rizmana, Júliusa Medvediho, Vlasty Körnerovej, Alexandra Slafkovského, Juraja Čecha či Jana Pavlíka. Bez týchto ľudí, ktorí nám otvorili dvere k lokálnym donorom, pomáhali radou a smerovaním, by to nešlo.
Čo bolo cieľom KNL vtedy a prečo si myslíte, že treba v nadácii budovať základinu?
Cieľom bolo vytvoriť mechanizmus, ktorý na jednej strane bude schopný reflektovať na potreby regiónu a na druhej strane vytvoriť model toho, aby sme dokázali zmanažovať dar od darcu profesionálnym spôsobom k obdarovanému. Motívom bolo budovať lokalpatriotizmus a myšlienku – chcem pomôcť regiónu, chcem v ňom nechať peniaze. Ľudia z KNL však vedia, kam peniaze nasmerovať.
Myslím si, že dnes je priestor na to, aby sme budovali v nadácii základinu. Potencionálni darcovia vedia, že ak dajú peniaze, prečo by sa pod ich logom, pod ich menom nemohol sto rokov rozdávať benefit. Legislatíva zatiaľ nie je naklonená systému, že ja tu dám nejaké peniaze a systematicky ich zhodnocujem. Nie je dnes vymyslený systém tak, aby som peniaze dokázal efektívne zhodnocovať a hlavne nie je kapitál. V zahraničí fungujú organizácie tak, že zlučujú svoje imania a majú postavené veľké nadačné fondy. U nás je to proces na dlhú trať. Základina je z môjho pohľadu jediným systémom, ktorým môže organizácia dlhodobo prežiť. Čím väčšie imanie bude organizácia mať, tým bude silnejšia v rokovaní s potencionálnymi donormi a silnejšia v tom, že výmenou človeka v manažmente alebo výmenou členov správnej rady, sa proces nedá zastaviť.
Čo bolo motívom založenia Fondu rodiny Maričovcov?
Zasa je to o tom, že naším motívom bolo urobiť čosi, čo nás prežije. Na jednej strane som začal budovať organizáciu s tým, že som chcel pomôcť regiónu, ale odišiel som do bisnissektora a trošku som stratil s KNL väzbu. No chceme vytvoriť čosi, čo tu začne systematicky fungovať, ale aj ukázať príklad ľuďom. My sme chceli rodinný fond, a tak sestra žijúca v USA, otec, mama a ja, každý z nás, pravidelne nejakým spôsobom na tento fond prispievame. Nie sú to síce veľké sumy, ale od začiatku sme si definovali, že minimálne päťdesiat percent objemu peňazí chceme, aby sa stalo základinových a päťdesiat percent je možné použiť na priamu podporu. Celý fond sme určili na oblasť detí a vzdelávania. Zatiaľ sme sa rozhodli financie len kumulovať. Chceme tieto peniaze jednak nechať regiónu, jednak chceme, aby aj meno rodiny zarezonovalo a po niekoľkých rokoch sa stalo pojmom.
V Klube darcov bez jedného partnera
„Štartujeme nový, v poradí už IV. ročník Klubu darcov,“ informovala správkyňa KNL Jana Jakubčiaková. „Pre tento ročník ostalo partnerom projektu len Konto Orange, Slovenská sporiteľňa od projektu ustúpila. Napriek tomu si želáme, aby si liptovský klub zachoval svoje prvenstvo a vďaka štedrým darcom nakumuloval opäť najväčšiu sumu na Slovensku. Myslím si, že Liptáci na to majú. Vždy, keď bolo treba pomôcť, dokázali otvoriť aj srdcia, aj peňaženky a podporiť buď dobrú vec, alebo nakúpiť potrebné pre obyvateľov rôznych zariadení, finančne podporiť združenia postihnutých, chorých, prispieť na šport pre zdravých. Budeme sa snažiť nájsť možno miestneho partnera, ktorý by spolu s Kontom Orange vedel netchovať zdroje v pomere 1:1:1. Každoročne sa tieto zdroje venujú na verejno-prospešné projekty venované deťom a mládeži. O tom, komu poputujú finančné prostriedky nazhromaždené v Klube darcov, rozhodujú sami darcovia.
Mám pocit, že Konto Orange napriek tomu, že je silným subjektom v rámci Slovenska, si cení mravenčiu prácu, ktorú my v regiónoch robíme.“
K veľkým donorom Klubu darcov patrí Konto Orange. Čo bolo jeho cieľom, sme sa opýtali Evy Csontosovej z Orange: „Cieľom Konto Orange je podporovať ľudí, ktorým nie je ľahostajné, akým smerom sa uberá kvalita života v ich regiónoch. Chce podávať partnerskú ruku tým, ktorí uvažujú o pozitívnych zmenách a pre krajšiu budúcnosť svojho regiónu sú ochotní aj niečo osobne priniesť. Spolu s týmto cieľom treba vyzdvihnúť aj našu ambíciu podporovať budovanie kultúry individuálneho darcovstva na Slovensku. Tá spočíva v motivácii ľudí k osobnému zainteresovaniu na projektoch, ktoré prinášajú úžitok pre všetkých. Práve tieto dva ciele sme mali na zreteli, keď sme začali spolupracovať s Asociáciou komunitných nadácií na spoločnom projekte Klub darcov. Tento program totiž presne vystihuje spomínanú filozofiu Konta Orange a som veľmi rada, že jeho dobrá myšlienka našla priaznivú odozvu v praxi. Vďaka úspešnej spolupráci s komunitnými nadáciami po celom Slovensku, sa podarilo za uplynulé tri roky zrealizovať množstvo pekných projektov v rámci grantových programov jednotlivých nadácií. Budeme veľmi radi, keď sa aj počas aktuálneho, 4. ročníka nášho spoločného projektu, nájde medzi ľuďmi čo najviac darcov, ktorí prispejú zo svojich prostriedkov na zlepšenie kvality života v miestnej komunite. Ako už býva dobrým zvykom, Konto Orange každú jednu darovanú korunu zdvojnásobí, čím chceme ponúknuť ďalší impulz k rozširovaniu komunity darcov. A v neposlednom rade máme taktiež záujem prispieť k tomu, aby bol výsledný efekt dobrej snahy o pozitívnu zmenu v regiónoch dvakrát tak viditeľný a účinný.“
Pavol Červeňanský z klubu Maják, je členom Klubu darcov. Dostal sa doň akoby dvojmo, čo nie je až také výnimočné a v KNL by vedeli vyrozprávať množstvo podobných príbehov. P. Červeňanský najprv žiadal grant na projekt. Dostal ho z Klubu darcov a neskôr sa sám stal darcom. „Prostredníctvom nášho klubu abstinentov Maják, so sídlom v CVČ Lienka v L. Hrádku, som sa rozhodol vypracovať projekt pre dospelých, hlavne pre rodičov,“ vysvetlil P. Červeňanský. „Problém prevencie závislosti sme sa rozhodli riešiť postupnou osvetou a konkrétnymi aktivitami podľa našich možností a schopností. V roku 2006 KNL poskytla na činnosť členov nášho novovzniknutého klubu finančnú podporu a to nás príjemne povzbudilo.“
Sebectvo nie je súčasťou môjho života
Lucia Debnárová sa stala tohto roku tvárou dvojpercentnej kampane KNL. Aký je jej vzťah k filantropii? „Filantropia je súčasťou môjho života a teda aj môj vzťah k obdarovávaniu iných je veľmi pozitívny,“ tvrdila Lucia. „Robí mi radosť pomáhať iným a snažím sa pomáhať tak, ako najlepšie viem. I keď na druhej strane, človek musí rozlišovať a ustrážiť hranicu, do ktorej by mal zájsť, lebo viem, že je množstvo prípadov, keď si myslíte, že ste urobili správnu vec a podporili tých, čo to potrebovali. V konečnom dôsledku však skončila daná pomoc úplne niekde inde. Mne sa to zatiaľ nestalo a dúfam, že ani nestane. Nikoho nemôžete prinútiť, aby robil niečo pre druhých, aby niečo daroval, aby niekomu pomohol, keď on sám to tak necíti. Ale som presvedčená o tom, že je stále viac takých ľudí, ktorí sú schopní a ochotní pomôcť i keď v dnešnom uponáhľanom svete sa niektorí nemajú poriadne čas ani zamyslieť nad tým, že by mohli niekomu pomôcť.
Myslím, že veľkú zásluhu na tom, aká som, majú moji rodičia. Sú to milí skromní ľudia, ktorí majú jeden druhého a sú spolu šťastní. Vždy ma viedli k tomu, že ľudia si majú pomáhať a že sebectvo by nemalo byť súčasťou môjho života. Keďže mám staršieho brata, všetko sa u nás delilo dvoma, ale napriek tomu som nikdy nemala pocit, že mi niečo chýba. Vždy som mala to najdôležitejšie, rodinu. Z tohto pohľadu som šťastný človek a želám to všetkým ostatným. Filantropia je dôležitá hlavne preto, že nie každý má v živote to šťastie vyrastať v usporiadanej rodine, nájsť to, čo hľadá, alebo sa s niekým osud zahrá tak, že zo dňa na deň stratí všetko, čo mal. Je veľa ľudí, ktorí žijú na ulici, veľa detí, ktoré nemajú rodičov, alebo ich majú a nechcú ich, množstvo postihnutých ľudí, nevyliečiteľne chorých, ktorí už nemajú nádej alebo ju majú a nemajú na jej dosiahnutie prostriedky. Keby chcel človek pomáhať každému, nedokáže to, môže ale pomáhať najviac ako vie. Hrozne ma ubíja, keď vidím ľudí na ulici, ktorí patria k tzv. skupine bezdomovcov, preto podporujem projekt Nota Bene, ktorý napríklad funguje v Bratislave a keď stretnem niekoho, kto časopis predáva, kúpim si ho a už len pre dobrý pocit by som ho kúpila, aj keby sa nedal čítať. Veď človek, ktorý ho predáva, urobil prvý krôčik k tomu, aby sa dostal preč z ulice. Títo ľudia majú moju podporu.“
Mostom lásky k Lujze
„V novembri 2004 sa mi narodila dcéra Lujza. Hoci prišla na svet v 37. týždni tehotenstva cisárskym rezom, bolo to zdravé novorodeniatko,“ začala rozprávanie o ceste za zdravím svojej dcéry Alena Širicová. „Napriek tomu v jej zázname bolo poznačené, že za ľavým uškom má hemangióm. Slovko hemangióm som dovtedy nepoznala, a tak som skonštatovala, že to bude asi tá malá červená bodka na koži. Od lekárky, ktorá nás prepúšťala domov, som sa dozvedela, že hemangióm môže Lujze začať rásť, alebo nemusí. Ak však začne rásť, treba vyhľadať kožného lekára.“ Lujze ide na tretí rok, hemangióm rastie. Lujzini rodičia hľadali pomoc aj v KNL, pretože zvažujú operáciu vo Viedni. KNL založila pre Lujzu nadačný fond Mostom lásky k Lujze s číslom 407018763/7500, variabilný symbol 900 333. Dodnes naň uložili peniaze ľudia, ktorým je pomoc blízka, vyše šesťdesiatpäťtisíc korún. „Spoločnými silami dokážme,“ povedala J. Jakubčiaková, „že nám záleží na osude tých, ktorí potrebujú našu pomoc najviac.“
Spolupráca s firmami v regióne
Pre chod nadácie je dôležitá spolupráca so silnými firmami regiónu. Správkyňa KNL Jana Jakubčiaková má veľmi dobrú skúsenosť s firmami Eltek Energy Slovakia, s.r.o., Liptovský Hrádok a Quadriq a.s., Liptovský Mikuláš, člen DIRICKX Groupe: „Hoci sme mali v pláne osloviť firmu Eltek hneď, ako ju založili v Liptove, urobili sme tak až po vlaňajších Vianociach. Vedenie firmy nás nepoznalo, vôbec nevedelo, o čom sme, kto sme, ako pracujeme. Napriek tomu slovenské vedenie, i nórsky majiteľ firmy, hneď odpovedali na našu žiadosť. Bolo som príjemne prekvapená z toho, ako rýchlo zareagovali. Firma má obrovský potenciál na darcovstvo. Mám pocit, že firemná filantropia, že myslenie vedenia firmy je veľmi ľudské a sociálne. Najúžasnejšie je to, že firma nám pravidelne každý mesiac zo svojho rozpočtu uvoľní desaťtisíc korún. Posielajú nám ich do nadácie a neviazali ich účelovo, ničím nás neobmedzujú. Dali plnú dôveru vedeniu nadácie. Tohto darcu si vážim a myslím si, že na to, že sme s nimi neviedli nejaké dlhé rokovania, partnerstvo je úplne úžasné a Eltek je príkladom pre ostatné miestne firmy ako ukážka systematickej a dlhodobej spolupráce.“ S KNL už niekoľko rokov spolupracuje firma Quadriq z L. Mikuláša. Firma podporuje kultúrne aktivity v regióne, miestne školy, organizuje súťaže, mnoho aktivít firmy smeruje aj k postihnutým a hendicapovaným ľuďom, deťom a mládeži. „Vďaka partnerstvu s firmou Quadriq sme mohli zrealizovať viaceré súťaže pre všetky liptovské školy,“ pochvaľovala si spoluprácu s firmami J. Jakubčiaková. „Pravidelnou podporou firmy sa nám podarilo zviditeľniť prácu žiakov, mladých liptovských talentov. Je to stotožnené s ich firemnou sociálnou politikou a majú skutočne záujem o pomoc v tejto oblasti. Okrem systematickej spolupráce a finančnej participácii na každoročnej súťaži, ich firemné finančné zdroje v rámci 2% kampane, využívame na rozvoj verejne prospešných projektov v rámci regiónu. Takto by sme mohli pokračovať donekonečna o partnerstvách s firmami, akými sú Tesla Liptovský Hrádok, a.s., Pečivárne Lipt. Hrádok s.r.o., či Gábor spol. s.r.o., KZLM – TILIA, spol. s.r.o., Liptovský Mikuláš, Esox spol. s.r.o. Liptovský Hrádok, WWGA LH s.r.o. Liptovský Hrádok. Všetkých si rovnako a veľmi vážime a bez ich prístupu k našej práci by sme nedokázali tie úžasné veci, ktoré v priebehu roka robíme.“
