V kultúrnom dome v Liptovských Kľačanoch privítali nedávno aj deti z detského domova v Ružomberku. „Chceli sme im urobiť radosť a pozvali sme ich na typické dedinské fašiangy. Oslovila som starostku Vieru Tomčíkovú, súhlasila, vybavila sponzorov, zabezpečila pre deti obed aj večeru, ženy napiekli rôzne dobroty a okrem sladkostí dostali na pamiatku aj plyšové srdiečka. Pomohli vyzdobiť sálu a potom si v nej spolu s miestnymi zahrali aj divadlo. Bol to pre nich veľký zážitok, na ktorý spomínajú dodnes,“ povedala Miriam Čupková, ktorá sa o deti v ružomberskom detskom domove stará asi rok. Pozná ich však oveľa dlhšie, lebo predtým, s väčšinou z nich, pracovala osem rokov ako vychovávateľka v špeciálnej materskej škole v Kráľovej Lehote. Odtiaľ, aj zo Špeciálnej základnej školy internátnej v Liptovskom Jáne, prešli, v rámci transformácie, deti do rôznych detských domov rodinného typu. Ako to vyzerá v tom ružomberskom, sme sa spýtali Miriam Čupkovej.
O koľko detí sa v ružomberskom detskom domove staráte?
Je v ňom deväť detí vo veku od 7 do 19 rokov. Ale nestarám sa o ne sama. Striedame sa tri vychovávateľky a dve pomocné vychovávateľky.
V akých podmienkach bývajú deti v detskom domove?
Bývame v spoločnom byte, spolu varíme, upratujeme, sme ako jedna veľká rodina. Deti sa tak naučia samostatnosti a je to pre nich skvelá príprava do života.
Aké sú a ako sa vám s nimi pracuje?
Myslím si, že dobré, len ku každému treba mať individuálny prístup.
Z čoho majú najväčšiu radosť?
Dokážu sa tešiť aj z maličkostí. Urobí im radosť, keď im upečiem koláč, ale najšťastnejší boli, keď mohli prísť na výlet do Klačian.
Chodia deti do detského domova niekedy navštíviť rodičia?
Nie, len jeden navštevuje svoju rodinu.
Ako im ide škola? Pomáhate im s domácimi úlohami?
Áno. Mladšie deti chodia do špeciálnej základnej školy, staršie na odborné učilište do Liptovského Mikuláša. Je to veľmi dobré, lebo sa stretávajú aj s inými deťmi z domáceho prostredia. Čo sa týka správania, mali problém adaptovať sa v novom prostredí. Zo začiatku skúšajú učiteľov a trvá dlhšie, kým si získajú autoritu.
Čo im podľa vás v detskom domove najviac chýba?
Jasné, že sloboda, hlavne tým starším. Osemnásťroční aj mladší, ktorí bývajú s rodičmi, bežne chodia na diskotéku, ale mladí z detských domovov nemôžu ísť večer von. Všeličo sa môže stať a doba je zlá. Majú síce vychádzky, ale len do šiestej večer, potom máme spoločnú večeru. Počas nej a po nej, vedieme rozhovory na rôzne témy.
Čím vás vaši zverenci v poslednom čase najviac potešili alebo prekvapili?
Každý deň ma niečím prekvapia aj potešia. Dali mi napríklad darček na Valentína aj MDŽ.
Plánujete ešte podobný výlet do Klačian?
Rozprávali sme sa o tom so starostkou Vierou Tomčíkovou. Keď bude pekné počasie, chceli by sme deti zobrať na turistický výlet do okolia, napríklad na Brestovec.
Autor: Dominika Adamčiaková
