Pršalo. Napriek tomu, deti z Vláchov, si vraj rýchlo-rýchlo napísali domáce, aby mohli ísť do kultúrneho domu na stretnutie členov Občianskeho združenia (OZ) obcí Krmeš, Vlachy, Vlašky. A tak je to takmer týždeň čo týždeň. Mamky vo Vlachoch, totiž, pre ne vymýšľajú rôzne aktivity, aby sa ratolesti nenudili, nesedeli pri počítačoch, či televízoroch. Pekne-krásne im naservírovali spoločne strávené chvíle plné tvorivosti a deti to berú.
Venovala sa remeslám
Mamina dvoch chlapcov a jedného dievčatka, Mirka Strmenská, bola pred štyrmi rokmi pri založení Občianskeho združenia obcí Krmeš, Vlachy, Vlašky. Dnes združenie naplno funguje ako záujmová skupina nielen pre deti v obci, ale jej základňu tvorí osem členiek - mamičiek. Podľa slov M. Strmenskej, keď k nim napočítajú deti, v združení je cez tridsať ľudí. „Názov občianského združenia nie je celkom správny, pretože obec v ňom je len jedna – Vlachy,“ vysvetlila názov OZ M. Strmenská. „Krmeš a Vlašky sú len jej časti. A prečo sme združenie založili? Na materskej som sa stretávala so ženami v škôlke a hovorili sme si, že by sa niečo zišlo robiť s detmi, najmä v zime tak, aby sme do činnosti zapojili aj dospelých. Ja sa zaujímam o ľudovú tvorivosť. Venovala som sa remeslám, niečo sa na mňa nalepilo a teraz môžem rozdávať. Kedysi som chodievala za remeslami mimo Vláchov. Ako som zostala na materskej s deťmi, už to bolo ťažšie. Začala som hľadať možnosť realizácie v obci. Našla som odozvu u žien, dohovorili sme sa. Každý týždeň sa stretávame v miestnosti kultúrneho domu a asi raz za dva mesiace urobíme prezentačnú akciu pre verejnosť.“
Torta namiesto čokoládok
Čo všetko už v rámci OZ urobili? Zorganizovali karneval a hlavnou cenou bola torta. „Cukrárka Svetlana Hiklová býva v dedine, je nezamestnaná, tak prečo by sme deťom mali kupovať čokoládky? Dali sme jej upiecť tortu,“ doplnila informáciu M. Strmenská. Medzi ďalšie aktivity patrilo pochovávanie basy v detskom podaní, výroba kašírovných masiek, pečenie a zdobenie medovníčkov, maľovanie veľkonočných vajíčok, výroba sviatočných ikeban.
Na jednom z marcových stretnutí bolo niekoľko mamičiek, jedna stará mama a najmenej tridsať detí. Bolo ich všade. Niektoré varili čaj, iné pripravovali pečiatky zo zemiakov, iné chystali farby, ďalšie už skúšali, pod Mirkiným vedením, tanečné kroky na javisku. Deti, deti, deti. A čo hovoria na programy stretnutí ony? „Najviac ma na stretnutiach baví spievanie,“ zahlásila ôsmačka Zuzka Petercová. „Učíme sa nové pesničky a do veľkonočného programu pripravujeme piesne o jari.“ Piatačka Daniela Protušová pridala: „Ja sem chodím od začiatku, najviac ma bavilo ozdobovať medovníčky.“ Druhá piatačka Silvia Čavrnochová dodala: „Mne sa páčilo, keď sme na posledom stretnutí ozdobovali veľkonočné vajcia. Farbili sme ich temperovými farbami, potreli lepidlom a naliepali naň makové zrniečka, sezam, ryžu...“
Najprv stretávanie v malom
Mamka dvoch detí, Oľga Droppová, povedala, že vo Vlachoch žije desať rokov a dosť dlho sa vraj cítila ako cudzí človek. „Jedinými ľuďmi, s ktorými som sa zoznámila,“ povedala, „boli tí, ktorí chodili s deťmi do škôlky. Tam som sa zoznámila aj s Mirkou Strmenskou. Začali sme sa stretávať najprv v malom. Snažili sme sa deťom pripraviť nejaký program. Mirka prišla s nápadom robiť stretnutia aj vo väčšom rozsahu. Ja som len súhlasila a bola rada, že máme po večeroch kde chodiť, najmä tých zimných. Uvítala som aj možnosť, že sa zoznámim s ostatnými mladými mamičkami. Gro programu stretnutí však vymýšľa Mirka. Ona nosila nápady v hlave už na materskej. Sem-tam s nejakým prídeme aj my ostatné. Vidím to, že sa v OZ stretávame, ako veľkú výhodu. Počítač totiž deti doslava mámi, ťažko sa od neho odtŕhajú, ťažko ich niečím iným zaujať. Tu ich učíme tvorivosti, spolu s nimi zažívame radosť z nových vecí a spoločných zážitkov. A darí sa to. Spočiatku nás bol celkom slušný počet, ale teraz, aj keď niektoré rodiny neprídu, je nás dosť.“
Učiteľka prváčikov v Základnej škole Hubovej a mamka siedmich detí, Andrea Vanochová, prišla na stretnutie so šiestimi z nich, siedma už je v internáte. „Chodíme sem preto, lebo máme veľa detí,“ zasmiala sa A. Vanochová, „a chceme, aby robili niečo zmysluplné, aby sa doma nenudili. Je dobre, že tu stretávajú kamarátov a spolužiakov. Niečo sa naučia, niečo vytvoria, zapoja sa do nacvičovaného programu. Väčšinou chodievam s nimi aj ja. Tu spoznávam ľudí z obce, lebo sme sa sem prisťahovali len pred viac ako rokom. Získavam tu nové kontakty.“ Mirka Strmenská povedala, že pri zrode OZ mali ženy veľkolepé plány. Trvajú dodnes. Napríklad klubové popoludnia s pochovávaním basy, vítanie jari, stavanie májov, jánske ohne, spracovanie ľanu, dožinky s celou cestou od zrnka až po chlieb na stole...
