V Galérii ľudového rezbárstva v Babíne vystavuje poľský neprofesionálny kamenosochár Leszek Cieślik. Na Orave sa nepredstavuje prvýkrát, svoje kamenné plastiky prezentoval už v Dolnom Kubíne. Tvorbu Leszka Cieślika návštevníkom vernisáže predstavil riaditeľ Regionálneho kultúrneho strediska v Bielsku-Bialej Zbigniew Micherdziński.
Leszek Cieślik žije v Živci a je laureátom viacerých súťaží v tvorbe sôch z kameňa. Ako sám hovorí, prvú naozajstnú figuratívnu sochu vyrezal v roku 1998 z dreva. Bol to Svätý František. Aj ďalšie jeho sochy, či už z dreva, alebo v posledných piatich rokoch výlučne z kameňa, zobrazujú väčšinou sakrálne motívy. Okrem rozličných svätých, sú to aj figúry Ježiša a jeho matky Márie. Inšpiruje sa však aj postavami z novšej histórie, ako sú napríklad Ján Pavol II. alebo Matka Tereza z Kalkaty. Niektoré jeho práce sú kópiami známych diel z histórie umenia, ale väčšina je originálnym výsledkom jeho predstáv a šikovných rúk.
Dnes 59-ročný živiecky ľudový sochár sa začal práci s drevom a kameňom venovať pomerne neskoro. Hovorí, že predtým nemal na to čas. Dlhé roky pracoval ako technik-mechanik. Odbor vyučoval aj na strednej odbornej škole. Prvé pokusy s drevorezbou začal robiť začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia na podnet svojho švagra, na poľskej Orave známeho maliara na sklo Stanislawa Wyrtla. Svoje začiatočnícke práce však nepovažuje za vydarené. Ale už vtedy si povedal, že bude pokračovať. Stalo sa tak až po mnohých rokoch. Drevorezbe sa začal vážne venovať od roku 2000, keď na výstave v Bielsko Bialej zaujal svojou sochou Ježiša. Po troch rokoch práce s drevom sa skúsil popasovať s kameňom. Kameň, presnejšie pieskovec, ho začal fascinovať ako materiál. Hneď so svojimi prvými kamennými plastikami získal v roku 2002 ocenenia v súťažiach Karpatská ľudová rezba do kameňa a Patróni Európy v umení. V nasledujúcich rokoch prišli ďalšie ocenenia.
Práca s kameňom si vyžaduje jemnosť i silu, uvážlivosť i rozhodnosť. „Okrem toho má kameň svoje tajomstvá,“ hovorí Leszek Cieślik. „Zo začiatku som si s tým nevedel poradiť. Teraz už viem, že pieskovec treba najskôr vložiť do vedra s vodou. Kým je vo vode veľa bubliniek, nemožno začať, pretože všetko by sa mohlo rozsypať. Kedysi som si robil skice, ale aj tak som podľa nich nerobil, pretože kameň si v procese práce diktuje vlastné podmienky. S kameňom sa treba naučiť zhovárať,“ vysvetľuje kamenosochár. Každý pieskovec, s ktorým pracuje, je iný. Okrem tvorivej predstavivosti, zručnosti a techniky treba mať pri práci s ním aj veľa trpezlivosti. Leszek Cieślik to všetko má – hovoria o tom aj vystavené diela v babínskej Galérii ľudového rezbárstva.
