Keď sme sa dozvedeli, že Viola Pelánová cvičí so ženami cviky zamerané aj na inkontinenciu, zaujalo nás to, a tak sme zašli do telocvične Posádkového domu armády v Liptovskom Mikuláši. Viola Pelánová nám vysvetlila, že cviky zamerané na inkontinenciu, čiže stresový únik moču, sú iba jednou zo série cvičení. „To, čo so ženami cvičíme, je vlastne zdravotná telesná výchova, ktorá zahŕňa rôzne cviky zamerané na vnútorné svalstvo panvy, chrbticu, kĺby, kŕčové žily a akékoľvek zdravotné oslabenia.
Všetko totiž so všetkým súvisí. Ak napravíte kúsok chrbtice, napravíte aj kúsok duše, ale napríklad aj kúsok žalúdka. Môj kamarát Ľubko Hečko, ktorý trénuje kulturistov, raz povedal, že je to cvičenie lenivých žien. Podľa mňa je to pokojné cvičenie do nepokojnej doby. Je pri ňom aj veselo, lebo bez humoru a dobrej nálady to nejde. Psychika je pri cvičení veľmi dôležitá. Ak je hlava chorá, choré je celé telo,“ prezradila nám Viola Pelánová. Kým sa telocvičňa zaplnila ženami, karimatkami a loptami, stihla ešte odpovedať na pár otázok.
Čím je cvičenie, ktorému sa venujete, špecifické?
Je to cvičenie hlavne pre zdravie, nie pre ideálne miery. Tie sa dostavia neskôr. Inými slovami - robíme rehabilitačné cviky trochu v svižnejšom tempe. Ale nesuplujeme rehabilitačné sestry. Snažíme sa len udržiavať zdravotný stav po ich odborne odvedenej práci. Toto cvičenie je pre každého so zdravotným oslabením, ale cvičiť môžu aj zdraví ako prevenciu. Cvičenie vyžaduje pravidelnosť, ideálna je dva až trikrát týždenne. Cvičenia sú zamerané na určité svalové skupiny. V dôsledku jednostranného spôsobu života sa totiž niektoré svaly skracujú a iné oslabujú. Potom nasleduje zlé držanie tela a často defektné funkcie vnútorných orgánov. Cieľom cvičenia je posilniť oslabené a natiahnuť skrátené svaly.
Ako a kedy ste sa dostali k cvičeniu?
Ako sa najlepšie dá, začal ma bolieť chrbát. Najprv som cvičila individuálne, potom som si urobila trénersky kurz. Mám vlastne desaťročné výročie, odkedy som začala cvičiť so ženami. Začínalo nás asi desať, teraz je nás takmer osemdesiat.
Aký kurz ste absolvovali?
Mám trénersky kurz druhej triedy. Robil ho Slovenský zväz rekreačnej telesnej výchovy a športu pod záštitou Katedry telesnej výchovy a športu v Bratislave. Záverečnú prácu som robila na tému inkontinencia, u nás stále ešte tabuizovaná téma, aj keď tento problém trápi veľa ľudí. Väčšinou sa ho však hanbia priznať, čo je škoda. Cielenými cvikmi sa dá eliminovať. Záverečnú prácu som konzultovala s primárom gynekologického oddelenia Oldřichom Drahovzalom. Mnohé ženy si tieto cviky pochvaľujú. Keďže sú cielene zamerané na panvové dno, pomáhajú pri mnohých ženských problémoch. Ale precvičujeme aj iné svalové skupiny.
Čo je pri cvičení najdôležitejšie?
Väčšina ľudí si pod cvičením predstaví hlavne spotiť sa, zadýchať sa. My však učíme ľudí, aby pri cvičení hlavne rozmýšľali. Stále zdôrazňujem, že treba najskôr cvičiť hlavou, potom svalmi. Treba si uvedomiť, s čím mám problém a čo potrebujem napraviť. Jednotlivé cviky ženám vysvetľujem, aby vedeli, aký majú efekt. Veľmi dôležité je naučiť sa správne dýchať. Samotné cvičenie je len polovica práce, druhá je správne dýchanie. Každý cvičí podľa svojich možností a podľa toho, čo mu dovolí jeho telo a zdravotný stav. Niekto je po úraze alebo operácii, má vrodenú chybu, profesionálnu deformáciu alebo psychický blok. Ľudia sa niekedy nevedia zladiť so svojím prostredím, a tak sa často stáva, že problém z psychickej úrovne prejde na fyzickú rovinu. Pri cvičení sa však odreagujú a správnym dýchaním môžu stres odblokovať. Z telocvične teda neodchádzajú spotení a unavení, ale oddýchnutí a zrelaxovaní.
Ako často cvičíte a koľko ženy za cvičenie platia?
Stretávame sa trikrát za týždeň, na dve etapy. Druhou kvalifikovanou cvičiteľkou je Pavlína Adamíková. Ženy dávajú dobrovoľný príspevok, za ktorý kupujeme náradie – karimatky, lopty, činky, gumené remene...
•••
Kým sme sa rozprávali, do telocvične vchádzali ženy v tričkách a teplákoch. Žiadne drahé značkové športové úbory. Väčšinou mali okolo štyridsiatky, ale cvičiť chodia aj tridsiatničky a dôchodkyne. Na úvod si v rámci rozcvičky zatancovali polku na známy evergreen „Dominiku, niku, niku, ty si sám jak kouzelník“. Keď docvičili, niektorých som sa spýtala, či im cvičenie naozaj pomáha.
Jana Nitrianska cvičí už takmer dvadsať rokov. „Môj muž sa mi smeje, že už roky cvičím a stále nie som štíhla. Ale zohnem sa, skrčím, robím v záhrade, neviem, čo je to bolesť krížov. A o to ide pri tomto cvičení, aby som bola pohyblivá, aby sa mi svalstvo neskracovalo a aby som sa dobre cítila. Nie o to, aby som mala miery 90-60-90. Nedávno som bola na operácii a na druhý deň som už chodila. Sestričky sa čudovali, hovorili mi: ,Preboha, čo to robíte, spadnete, choďte si ľahnúť, lebo iné pacientky po tej istej operácii ubolené, ležali na posteli. Ale ja som sa cítila naozaj dobre a ľahšie som to prekonala, určite aj vďaka cvičeniu. Je to cvičenie hlavne pre zrelé ženy. Poskakovať na aerobiku, aby mi tiekol pot dolu chrbtom, to už nie je pre mňa. Potrebujem byť pohyblivá, v kondícii a to vďaka cvičeniu som. Je to naozaj cvičenie pre zdravie a s rozumom, dozvieme sa, prečo aký cvik robíme. Neviem, čo je to svalovica, všetko predýchame. Nemáme prepotené tričká a domov ideme v pohode,“ povedala sympatická päťdesiatnička, ktorá šesť týždňov po operácii začala cvičiť znova.
Cvičenie si pochvaľovala aj Mária Mestická. „Cvičím tri roky. Liečim sa na reumatológii a pravidelne užívam lieky. Ak by som necvičila a neliečila sa, dopracovala by som sa k Beterovej chorobe. Cvičenie mi pomáha, dáva mi energiu, ktorú som strácala. Nemávam už bolesti chrbta a bedrových kĺbov, spevnila som si svalstvo chrbta a brucha. Nekrívam a už nechodím na nákup s kočíkom. Mám viac sily a naučila som sa dvíhať rôzne bremená. Odstránila som aj začínajúce problémy s inkontinenciou, napríklad pri kýchaní. Cvičenie mi prináša duchovný relax, optimizmus, vnútornú pohodu. Cítim sa oveľa lepšie po telesnej aj duchovnej stránke,“ povedala M. Mestická.
Mária Bubíková povedala, že odkedy chodí cvičiť, prestáva ju bolieť chrbtica a Vieru Královú už nebolievajú kríže. „Mala som operovanú medzistavcovú platničku a cvičím preto, aby som sa mohla lepšie hýbať a nemusela užívať tabletky,“ prezradila Magdaléna Hajdúchová. Niektorým ženám tŕpli ruky, po troch mesiacoch pravidelného cvičenia im vraj tŕpnuť prestali.
Keďže v telocvični som nevidela žiadneho muža, spýtala som sa, či je cvičenie vhodné iba pre ženy. „Muži nechodia, ale to je ich problém. Páni, čo vaša prostata? Dvere telocviční sú vám otvorené,“ zasmiala sa Viola Pelánová.
Autor: -bea-
