Do celoštátneho kola Olympiády ľudských práv sa prebojoval jediný Lipták – Matej Repa, tretiak na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Keď sme ho hľadali v triede, povedali nám, že je v jadrovej elektrárni na exkurzii. Na druhý deň sme ho síce v škole našli, ale na rozhovor nemal čas, lebo chcel písať písomku z chémie. Po písomke však prišiel do redakcie a ochotne odpovedal na naše otázky týkajúce sa nielen ľudských práv. Hneď na úvod nám dal právo tykať mu.
Prečo si sa prihlásil na Olympiádu ľudských práv? Väčšina súťažiacich boli maturanti a ty si tretiak...
Chcel som ísť už ako druhák, ale akosi to nevyšlo. Zaujíma ma politika, ekonómia aj noska...
Čo to je?
Náuka o spoločnosti, učí nás ju pani profesorka Eva Daneková.
Akú esej si napísal?
Vybral som si tému Každý iný, všetci rovní – dajme iným šancu. Písal som o utečencoch, aký majú ťažký život, prečo museli odísť z krajiny.
Stretol si sa osobne s nejakým utečencom?
Nie, ale čítal som o nich.
Akú prípadovú štúdiu si riešil?
Bolo to o jednom Arabovi, ktorý pašoval heroín a zadržali ho na letisku. Pri policajnom výsluchu ho bili, nechceli mu dať tlmočníka, hoci po slovensky veľmi nerozumel a nútili ho, aby sa priznal. Mal som sa vyjadriť, či boli porušené jeho ľudské práva a aké. Potom som mal byť v úlohe jeho advokáta.
Stretol si sa niekdy s drogami?
Samozrejme.
V akej súvislosti?
Drogy sú všade. Možno v priebehu dvoch hodín dokážete v Liptovskom Mikuláši zohnať akúkoľvek drogu. Veľa ľudí to láka, ale ja som to nikdy neskúšal.
Zlegalizoval by si na Slovensku predaj marihuany?
Marihuana na medicínske účely je veľmi dôležitá. Možno by som to dovolil, ale museli by byť páky na to, aby sa to nezneužívalo. A na tie páky prísť je veľmi ťažké. Napríklad v Holandsku sú obchody, kde sa dá kúpiť marihuana, ale iba v malom množstve. Lenže ak idete z jedného obchodu do druhého, z druhého do tretieho a tak ďalej, máte veľké množstvo. Neviem, ako by sa dalo tomu zabrániť. Možno keby sa dávali pečiatky na ruky, ktoré by boli nezmývateľné aspoň týždeň. Bolo by vidno, že ten človek si už marihuanu kúpil a nemohol by si kúpiť väčšie množstvo.
Bol si na besede o Chatre 77?
Nebol. Ale mali sme možnosť pozrieť si na súťaži dokumenty Charty. Samotná Charta, keď som si ju preštudoval, ma veľmi nezaujímala. Je to len zväzok papierov, kde si každý napísal svoju úvahu a podpísal sa pod ňu. Myslím si, že nemala veľký vplyv na celkové dianie.
Porušujú sa podľa teba na Slovensku ľudské práva?
Istotne. V každej krajine ich podľa mňa porušujú, dokonca aj v Amerike.
Aké sa porušujú na Slovensku a v čom?
Napríklad v tom, že keď sa chcete niekde prihlásiť alebo niečo spraviť, pýtajú od vás rodné číslo. Rodné číslo od vás nemá kto čo pýtať, lebo je to váš údaj. Na to, aby ste boli niekde registrovaný nepotrebujete rodné číslo. Treba meno, adresu a možno číslo telefónu. Teraz sa napríklad snažia zaviesť pas s biometrickými údajmi. Mali by sme na ňom mať odtlačok prstu, identifikujú vás podľa očnej rohovky. To je podľa mňa tiež porušovanie ľudských práv.
Ocitol si sa v situácii, že niekto porušoval tvoje osobné práva? Ak áno, aké?
Napríklad slobodu prejavu v škole. Svoje práva máme zakotvené aj v školskom poriadku, ale veľakrát to, čo je na papieri, neplatí v skutočnosti. Písomky by sme mali mať opravené do určitého termínu, ale niekedy mám ich dajú aj po dvoch mesiacoch. Nevieme, aké máme známky a keď je koniec roka, donesú štyri písomky. Keď sú známky zlé, máme smolu, lebo si ich už nestihneme opraviť.
Čo by si chcel študovať po maturite.
Právo.
Aké máš koníčky?
Cyklistiku a tento rok ma priateľka nahovorila na lyžovanie. Veľmi sa mi to zapáčilo. Na koníčky veľa času nemám. Venujem sa hlavne škole, som predseda študentskej rady, moderujem reláciu o gymnáziu v mestskej televízii.
Aký máš rebríček hodnôt? Čo je podľa teba v živote najdôležitejšie?
Jedlo, aby človek prežil, vzduch, aby mohol dýchať a potom mať niekoho, o koho sa môžem oprieť, či už je to rodina alebo láska , zdravie a peniaze.
