Na tradičnú veľkonočnú oblievačku a šibačku sa vybrali aj chlapci z Folklórneho súboru Váh – v krojoch, s muzikou, vedrami a poriadnym bičiskom. Začínali už ráno o šiestej v Závažnej Porube, pokračovali v Liptovskom Mikuláši na Podbrezinách a Nábreží. Jedného zo šibačov – Mareka Sohu – sme trochu vyspovedali.
Kde ste zobrali taký korbáčisko?
Uplietli sme si ho sami deň pred Veľkou nocou. Prútie sme nasekali pri Váhu a pri pletení sme sa striedali. Každý člen mužskej zložky prispel svojou troškou do mlyna, aj keď len fľašou pálenky alebo piesňou. Niekedy sa nám podarí korbáč – rekordáč. Nie je iba pýchou, ale aj príťažou pre chlapcov, ktorí ho nesú. Berú to však ako poctu. Popri pletení veľkého korbáča robíme aj takzvané dokončováky – malé, mobilné korbáče.
Vedrá máte vlastné alebo požičané?
Každý poriadny kúpač má svoje vedierko, o ktoré sa stará, aby bolo vždy plné.
Kde čapujete vodu?
Odkiaľ príde. Väčšinou z rieky alebo z potoka, čo sa ale nie vždy vyplatí. Už sa stalo, že nám voda z potoka v Závažnej Porube spôsobila črevné problémy. Odvtedy sa snažíme vodu nabrať zo zdrojov pitnej vody, väčšinou z predchádzajúceho domu.
Koľko dievčat a žien ste vykúpali? Kúpete iba členky súboru?
No, to viete, že sa pritrafí aj niekto „cudzí“. Väčšinou to schytajú gazdiné - mamy, ale aj susedy, kamarátky, sestry, sesternice... Ak sa nám nejaká žena alebo dievčina pripletie do cesty, jemne a zľahka ju vykúpeme a vyšibeme...Veď zdravé nemôžu byť iba folkloristky, no nie?
Kto patril medzi vaše najmladšie a najstaršie „obete“?
Medzi najmladšie patrila dcéra našej tanečníčky Malvíny Dvorožňákovej Malvínka, ktorá má asi päť mesiacov, a medzi najstaršie naša dlhoročná „mama“ teta Ľudka Štrkolcová, u ktorej si vždy dáme výborné raňajky. Teta Ľudka nám za tie roky pripravila veľa prekvapení. Raz sa pred vodou chránila dáždnikom, inokedy si obliekla plášť do dažďa. Po rokoch vyzerá rovnako výborne možno aj vďaka tomu, že ju žiadny rok neobídeme. Neobišli sme ani tohtoročnú miss Liptov Niku Kováčovú, u ktorej boli až tri dievčatá a vodou sme na ne veru nešetrili.
Niektoré ženy a dievčatá nemajú rady veľkonočnú sprchu, radšej sa jej vyhnú alebo zamknú...
Naše dievčatá sa na oblievačku a Veľkú noc tešia. Už z diaľky na nás kývajú z balkóna alebo z okna, deň predtým sa vypytujú, koľko nás príde, koľko buchiet treba napiecť. Väčšinou sa neskrývajú, ale vzpierajú sa a niektoré sa pokúšajú aj utiecť. To sa im však nevyplatí, lebo tá, čo sa vzpiera, dostane ešte viac vody.
Hodili ste niekoho napríklad do vane?
Do vane nie, ale do potoka áno. Na Podbrezinách máme síce iba pár zástavok, ale je tam blízko Smrečianka, a tak v nej vždy skončí niekoľko dievčat. Do potoka ich však „hodíme“ jemne a citlivo, aby sa neporanili. Potom im požičiame naše kabanice ako správni džentlmeni, aby neprechladli, a poriadne ich vytancujeme.
Kde bolo najveselšie?
Veselo bolo všade a veselých príhod máme neúrekom. Napríklad, po skúsenostiach z minulého roku sme si spravili krátke preškolenie z bezpečnosti a ochrany zdravia pri oblievaní, pretože sa stalo, že už v prvom dome jeden kúpač tak nešťastne zamieril, že oblial iného kúpača plným vedrom vody. A tak každý rok vyhodnocujeme najhoršieho a najlepšieho„strelca“.
Čo ste vykúpali?
V každom dome gazda ponúka kupačov pálenkou, rôznymi druhmi poživne, syrom, vajíčkami. V niektorých rodinách máme „špecialitky“ panej domu, napríklad u našej choreografky Majky Palásthyovej syrovú hrudku s hrozienkami. U Zuzky Staroňovej zo Závažnej sú zase najlepšie buchty. Každý rok ich robí Zuzka so starou mamou. V niektorých rodinách dostávame aj výslužku, väčšinou fľašu, čokoládové vajíčka, prípadne niečo iné.
Podarilo sa vám tento rok nejaký husársky kúsok?
Tento rok sa nám podaril úlovok v podobe Zuzky Záborskej, hlásateľky TV Liptov a sestry jedného z našich tanečníkov. Zakývala nám z auta, v ktorom sa s priateľom vybrali na výlet. Brat jej sľúbil, že ju na rozlúčku len trochu vyšibeme, napokon skončila s bilanciou niekoľkých vedier...
Chcel by som na záver poďakovať všetkým babám, slečnám, ženám, chlapom, chlapcom a mužom, ktorí uprednostnili lásku k folklóru pred činnosťami, ktoré sa dajú vykonávať aj v iný deň. Dali tým znovu signál, že folklór, a to nielen ako tanec, ale aj ako súčasť života, nie je len o hodinách driny na nácvikoch a sústredeniach, ale aj kopa srandy, smiechu a dobrej nálady.
