„Neviem pochopiť, prečo sa ten náš rezort spomína len v tom negatívnom zmysle slova. Raz sa hovorí o našich nízkych platoch, potom o nedostatočnom vybavení, nakoniec o zlom prístupe a nedostatočnej empatii.“ Asi v tomto duchu odznel rozhovor dvoch žien čakajúcich s košíkmi pred pokladňou v jednom ružomberskom hypermarkete. Pomysel som si, zase sa dáke „zdravoťáčky“ sťažujú na celý svet.
Až keď sa začali baviť o priebehu Monitoru 9 a maturitách, pochopil som, že kupujúce patria do druhého, najviac kritizovaného a finančne podvyživeného rezortu školstva. A vtedy som si spomenul aj na rozhovor dvoch študentov pred ružomberským gymnáziom, ktorý som začul v deň konania maturít - slohovej práce zo slovenčiny. Obaja mladíci zhodne konštatovali, že celý víkend presedeli pri internete hľadajúc témy, ktorými sa zaručene začne ich prvá skúška dospelosti. A preto nemali čas sa poriadne učiť a zopakovať si to, čo by im mohlo pri písaní slohovej práce pomôcť.
Čo sa udialo
A práve tieto impulzy podnietili naše stretnutie s pedagogičkou, s ktorou sme rozoberali marcové kauzy rezortu školstva. Pri čítaní ďalších riadkov pochopíte, prečo nami oslovená stredoškolská učiteľka bola ochotná diskutovať na dané témy len pod podmienkou, že jej meno nebude zverejnené.
Tá prvá „kauzička“ sa stala vlastne už vo februári, kedy školy kvôli chrípkovým prázdninám vracali testy Monitoru 9. Niektoré obálky boli otvorené, napriek tomu, že testy sa smeli zverejniť až v deň konania Monitoru 9. „To je dôkaz, že výsledky Monitoru nemožno vnímať ako objektívne a nemôžu, tak ako by to niektorí chceli, nahradiť riadne prijímacie pohovory na stredné školy. Niektorí žiaci sa po predčasnom otvorení testov mohli z nich pripravovať niekoľko dní pred ich skutočným konaním, takže boli pred inými deviatakmi zvýhodnení,“ jednoznačne vyhlásila žena sediaca oproti nám.
Podľa jej názoru neobjektívnosť Monitoru 9 potvrdzuje aj informácia, že pri teste zo slovenského jazyka a literatúry žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 67,1 %. Tento percentuálny údaj sám o sebe nemá veľkú vypovedaciu hodnotu, ale ak si uvedomíme, že vlani pri takomto teste boli deviataci úspešní na 81,2 %, potom je to hrozivý prepad. Naša spolubesedníčka nesúhlasila s oficiálnym zdôvodnením tohto nepomeru, ktorý vraj nastal kvôli (niektorým) tohtoročným zmätočným či nejednoznačným otázkam v teste.
„Viete, vlani na žiakov počas testu dohliadali len „domáci“ učitelia danej základnej školy, tento rok v každej triede sedel aj supervízor zo strednej školy. Čo tým chcem povedať? Nuž len to, že vlani mohli učitelia žiakom počas testu plným priehrštím radiť, pomáhať, tento rok to bolo o niečo komplikovanejšie. A ak k tomu pridáme fakt, že otázky z Monitoru 9 prenikli ešte pred jeho konaním do internetu, jednoznačne musím byť proti tomu, aby Monitor 9 nahradil prijímacie pohovory,“ rezolútne vyhlásila naša spolubesedníčka.
V prípade maturít - slohovej práce zo slovenčiny - k úniku tém na internet nedošlo. Avšak ani, tzv. skúšku dospelosti neobišli problémy. Pred jedným bratislavským supermarketom študent, ktorý nechcel byť menovaný, našiel otázky (ľahšej B formy) z angličtiny. Štátny pedagogický ústav v súvislosti s tým začal hovoriť o akomsi politickom terorizme a pokuse zdiskreditovať ministra školstva.
Čo by sa mohlo udiať
Nerozoberajme tieto obvinenia, zdôvodnenia, vysvetlenia, zahmlievanie reality, lebo sa zamotáme do pavučiny mnohých nezmyslov a nelogických tvrdení. Zamyslime sa radšej nad tým, čo robiť, aby každoročne neboli problémy s utajovaním maturitných tém a otázok, aby predošlý minister školstva, ktorý sa boril s podobnými problémami, nežiadal terajšieho ministra školstva o odstúpenie za to, za čo on sám tiež neodstúpil.
„Vyriešenie tohto problému je pomerne jednoduché. Nech Štátny pedagogický ústav vypracuje desať, dvadsať... sto, dvesto otázok pre daný maturitný predmet a pokojne ich „zavesí“ na internet. A potom v deň konania maturít vyžrebuje potrebný počet otázok. Študenti sa budú môcť priebežne pripravovať na maturity, nestrávia bezúčelne pri internete posledné dni hľadajúc otázky, ktoré tam nemôžu byť,“ poskytla nám jeden z možných postupov naša spolubesedníčka.
Na jej názore bude čo-to pravdy, lebo podobné postupy sa bežne uplatňujú aj v slovenskej, dokonca pedagogickej praxi. Viaceré vysoké školy zverejňujú všetky otázky, ktoré môže študent dostať na prijímacích pohovoroch. Veď ak sa naučí odpovede na ne, bude toho vedieť dosť na to, aby mohol absolvovať celú vysokú školu.
Obdobne je to aj v kurze pre získanie vodičského preukazu. Všetky testy sú vo všeobecnosti známe, frekventant len nevie, ktorý test dostane na vyplnenie. Ak však vie vyplniť všetky testy, má dostatok znalostí zo všetkých zákonov týkajúcich sa dopravy po cestných komunikáciách.
Komplikovanejší je už pohľad na Monitor 9. Argumentovať by sme mohli internetom, kde si ešte aj dnes môžete skúšobne vypracovať tohtoročný test, aby ste zistili, či ste múdrejší ako pätnásťroční fagani, ale... Podstata tkvie v niečom inom, čo nám, aj keď neochotne, potvrdila aj naša spolubesedníčka.
Má vlastne Monitor 9, majú dokonca prijímacie pohovory na stredné školy nejaký veľký zmysel? Veď počet deviatakov každoročne klesá a stredné školy robia všetko pre to, aby naplnili svoje kapacity. A jednou z foriem plnenia tohto cieľa je aj prijímanie žiakov bez prijímacích pohovorov.
Je pravdou, že každá stredná škola si určuje pravidlá, na základe ktorých môže byť záujemca prijatý bez „prijímačiek“, ale každoročne sú tieto podmienky jednoduchšie, mäkšie, lebo deviatakov je stále menej a učiteľov akosi neubúda. V súčasnosti už mnohé stredné školy nemajú (morálny) problém prijať štvorkára, lebo prvoradým cieľom je otvorenie konkrétneho počtu prvých tried a nie zabezpečenie kvality budúceho stredného školstva.
A tak potrebnosť Monitoru 9, ale aj prijímacieho pohovoru, objektívne zistiť vedomosti deviataka stráca na význame, dokonca aj na potrebnosti. Nuž, prestaňme si zatvárať oči pred realitou ako čínske opice pred banánom.
